Ľudia decimujú planétu. Tri štvrtiny živočíchov zmizli za pol storočia

Prírodu decimuje ľudská činnosť.

Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.

Podľa novej analýzy, ktorú v stredu zverejnil Svetový fond na ochranu prírody (WWF), populácie voľne žijúcich živočíchov na Zemi za posledné polstoročie klesli v priemere o „katastrofických“ 73 percent.

Článok pokračuje pod video reklamou

Článok pokračuje pod video reklamou

WWF a Londýnska zoologická spoločnosť sledujú 5495 druhov obojživelníkov, vtákov, rýb, cicavcov a plazov na celom svete prostredníctvom indexu Living Planet Index a databáza ukazuje, do akej miery ich decimuje ľudská činnosť.

Podľa novej správy Living Planet klesli populácie sladkovodných živočíchov v priemere o 85 percent, suchozemských o 69 percent a morských o 56 percent za päť desaťročí od roku 1970 do roku 2020.

„Naozaj nám to naznačuje, že štruktúra prírody sa rozpadá,“ povedala o zisteniach správy Rebecca Shawová, hlavná vedkyňa WWF.

Shawová dodala, že celosvetový pokles populácií týchto živočíchov bude mať pravdepodobne dominový efekt.

„Populácie stavovcov sú základom zdravia ekosystémov a služieb, ktoré z ekosystémov získavame, ako je stabilná klíma, dostatok čistej vody, zdravá pôda na pestovanie potravín, rybolov, ktorý ľuďom dodáva bielkoviny,“ povedala. „Ak dôjde k takémuto poklesu populácií stavovcov na celom svete, časom dôjde aj k problémom s podporou a udržaním ľudského zdravia a blahobytu.“

Každodenné prežívanie traumy

Najhorší pokles bol zaznamenaný v Latinskej Amerike a Karibiku s priemerným poklesom 95 percent, nasledovala Afrika so 76 percentami a Ázia a Tichomorie so 60 percentami.

V správe sa však uvádza, že je to čiastočne spôsobené tým, že v Európe, Strednej Ázii a Severnej Amerike, ktorých populácie zvierat klesli o viac ako tretinu, ľudia zlikvidovali prírodu vo veľkom rozsahu už do roku 1970.

Euan Ritchie, profesor ekológie a ochrany prírody na Deakinovej univerzite v austrálskom Melbourne, ktorý sa na správe nepodieľal, povedal, že práca v oblasti ochrany prírody zahŕňa „každodenné prežívanie traumy“. Prirovnal to k reakcii milovníka umenia, ak by zmizli tri štvrtiny obsahu Louvru.

„Toto sa deje s našou prírodou, sledujeme, ako sa nám ničí pred očami,“ povedal Ritchie.

Súvisiaci článok Strašenie medveďmi škodí biznisu aj prírode. Ochranári žiadajú o zodpovedné informovanie Čítajte 

Ničenie a strata biotopov – spôsobené predovšetkým produkciou potravín pre človeka, vrátane výrubu dažďových pralesov na vytvorenie priestoru pre dobytčie farmy – sa radí medzi hlavné príčiny poklesu zvieracej populácie. V správe sa uvádza, že približne 40 percent všetkej obývateľnej pôdy na Zemi sa využíva na produkciu potravín.

Zajímavost :  Do výstavby rychlých tratí má jít do roku 2026 přes 23,2 miliardy korun, ministr dopravy o tom informuje vládu

„Aby sme zachovali živú planétu, na ktorej sa ľuďom a prírode darí, potrebujeme opatrenia, ktoré zodpovedajú rozsahu tejto výzvy,“ uvádza sa v správe. Správa vyzýva na „nič menšie ako transformáciu našich potravinových, energetických a finančných systémov“.

Čas konať

Podľa Shawovej môžu aj jednotlivci prispieť k zmene pri výbere potravín, najmä pokiaľ ide o plytvanie potravinami a konzumáciu menšieho množstva živočíšnych bielkovín, pretože pri pestovaní rastlín sa využíva menej pôdy.

„Čas konať je teraz a musí ísť o veľký a spoločný krok zameraný na klímu aj prírodu, aby sa zvrátili trendy,“ povedala.

Ľudia decimujú populácie zvierat aj inými spôsobmi vrátane nadmerného využívania zdrojov, chovu invazívnych druhov, chorôb, zmeny klímy a znečistenia. Správa vyzvala na opätovné zameranie sa na existujúce medzinárodné ciele a ich financovanie, ako je napríklad zachovanie a ochrana 30 percent pôdy, oceánov, pobrežných oblastí a vnútrozemských vôd do roku 2030.

Súvisiaci článok Útok medveďa sa opäť zneužíva politicky, upozorňuje iniciatíva My sme les Čítajte 

Jednotlivci aj vlády by mali prevziať zodpovednosť za to, ako ich konanie prispieva k tomu, či dokážeme zachrániť prírodu, uviedol Ritchie. V správe sa uvádza, že hoci Európa a Stredná Ázia zaznamenali najnižšiu mieru poklesu populácie voľne žijúcich živočíchov, tieto regióny sa spoliehajú na dovoz z častí sveta bohatších na prírodu a majú najvyššiu „ekologickú stopu spotreby“.

Zajímavost :  Ústavný súd prijal podanie opozičných poslancov. Posúdi ústavnosť zákona o Slovenskej televízii a rozhlase

„To, čo jeme, čo si obliekame, kam cestujeme, to všetko má vplyv nielen na našu miestnu oblasť, ale v mnohých prípadoch aj na celosvetovú,“ povedal.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO