Máme priveľa gymnazistov? Štátni analytici ukazujú, že možno je to naopak

BRATISLAVA. Takmer sedem z desiatich slovenských stredoškolákov navštevuje odbornú školu a len traja gymnázium. Je to jeden z najväčších nepomerov v celej Európskej únii a analytici ministerstiev školstva a financií upozorňujú, že to nemusí byť efektívne.

Štúdium na stredných odborných školách je v porovnaní s gymnáziom pre štát drahšie, no ich absolventi sa aj tak nadmerne hlásia na vysoké školy a horšie sa uplatňujú na pracovnom trhu než ich rovesníci z Európy.

Aj zamestnávatelia sa na nich sťažujú, že nie sú dobre pripravení. Vzniká tak otázka, či by nebolo lepšie, aby sa aspoň časť z nich vzdelávala na gymnáziách.

Európsky trend vo vzdelávaní je ponúkať viac všeobecných odborov a aj na špecializovaných odboroch viac všeobecných predmetov. Na Slovensku však stále prevládajú úzko špecializované odbory aj predmety.

Občas tiež zaznie názor, že Slovensko má priveľa gymnazistov a že by sa mali žiaci viac hlásiť na stredné odborné školy. Hovoril to napríklad bratislavský župan Juraj Droba, keď ho kritizovali za nedostatočné kapacity bratislavských gymnázií.

Na niektorých sa na jedno miesto hlási aj šesť či sedem žiakov a stáva sa, že na školu sa nedostanú ani tí s dobrým prospechom.

Droba rodičom odkázal, nech si viac vyberajú stredné odborné školy, lebo bratislavskí žiaci sa podľa štatistík hlásia na gymnáziá oveľa viac než žiaci v iných krajoch.

Štátni analytici teraz tvrdia, že možno existuje priestor a aj dobré dôvody, rozširovať kapacity gymnázií.

Odborné školstvo má tradíciu

Štátny Inštitút vzdelávacej politiky a Útvar hodnoty za peniaze vytvorili tzv. revíziu výdavkov na základné a stredné školy.

Podobné dokumenty majú odhaliť príklady slabej efektivity v štáte a nájsť priestor na úspory. Vychádzajú čisto z dát a medzinárodných výskumov, aby boli oslobodené od rôznych politických vplyvov. Je už potom len na politikoch, čo z nich si osvoja.

Zatiaľ ide len o priebežnú správu, ktorá opisuje aktuálny stav. Konkrétnejšie opatrenia by mala obsahovať až záverečná správa.

Slovensko patrí do skupiny ôsmich európskych štátov s najväčším podielom stredoškolákov v strednom odbornom vzdelávaní.

V roku 2022 to bolo takmer 68 percent stredoškolákov. Priemer v Európe je 49 percent. Medzi krajinami sú však veľké rozdiely.

„Je to historicky dané,“ vysvetľuje expert na stredné odborné vzdelávanie Juraj Vantuch, ktorý pripravuje analýzy pre CEDEFOP (Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania).

V Československu podľa neho existovala silná väzba medzi podnikmi a školami. Slovensko bolo zhruba pred dvadsiatimi rokmi štátom s najväčším podielom odborného vzdelávania.

Analytici upozorňujú, že v Európe sa postupne rozdiely medzi počtami gymnazistov a žiakov odborného vzdelávania zmenšujú. Kde je málo gymnazistov, tam sa ich podiel zväčšuje a naopak. Platí to aj pre Slovensko, no napríklad v Česku sa to deje rýchlejšie.

Vantuch si však nemyslí, že by Slovensko potrebovalo viac všeobecného vzdelávania. Upozorňuje, že napríklad pomer 50 k 50 by mohol viesť k degradácii gymnázií, keďže žiaci by nezvládali vyššie požiadavky, ktoré dnes gymnáziá kladú.

Pomohla by pestrejšia ponuka

Problémom je podľa analytikov aj štruktúra predmetov na stredných odborných školách, ktorá je málo všeobecná.

Napríklad stredné odborné školy s maturitou bez výučného listu (obchodná akadémia, elektrotechnika, odbor praktická sestra a podobne) ponúkajú len niečo viac ako tretinu všeobecných predmetov. V Česku je to okolo 60 percent.

Žiaci pritom väčšinou pokračujú na vysokej škole. V Európe je trend ponúkať pestrejšie zloženie odborných a všeobecných predmetov, aby mali žiaci viac možností pri výbere ďalšieho vzdelávania.

Ak bude musieť minister školstva Tomáš Drucker z Hlasu hľadať úspory, stredné odborné školy sa ponúkajú ako možnosť aj preto, že v prepočte na žiaka sú drahšie ako gymnáziá, no nezdá sa, že by sa to štátu vracalo.

Zmyslom stredných odborných škôl je, že majú žiakov učiť špeciálne technické zručnosti, a rovno ich pripravovať na pracovný trh. V skutočnosti chce väčšina aj tak pokračovať na vysokej škole.

V roku 2008 si prihlášku na vysokú školu podala presne polovica maturantov stredných odborných škôl, v roku 2023 to bolo už 64 percent, píše sa v revízii.

Najhoršie odbory

Ukazuje sa tiež, že slovenskí absolventi stredných odborných škôl majú v porovnaní s rovesníkmi v Európe horšie vyhliadky nájsť si prácu. Zamestnávatelia sa zas sťažujú na ich slabé zručnosti.

Najhoršie sa na trhu práce zo stredoškolákov uplatňujú gymnazisti bez vysokej školy a absolventi odborov nižšieho stredného odborného vzdelávania.

Ide o dvoj- až trojročné odbory určené pre žiakov, ktorí nedokončili základnú školu. Sú pre nich jedinou možnosťou ako pokračovať v štúdiu. Väčšinou na ne idú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Analytici upozorňujú, že títo žiaci však majú najhoršie uplatnenie na pracovnom trh a je pri nich aj najväčšie riziko, že štúdium nedokončia. V ďalšom štúdiu pokračuje len každý desiaty žiak.

Pritom tieto školy sú pre štát najdrahšie, majú najvyšší normatív na žiaka zo všetkých stredných škôl.

V praxi to vedie aj k zneužívaniu systému. Najvyšší kontrolný úrad nedávno upozornil na príklady fiktívneho vykazovania žiakov práve na tomto type škôl.