Moldavskí separatisti prišli o ruský plyn. Krajine hrozí kríza

KIŠIŇOV, BRATISLAVA. Od siedmej hodiny novoročného rána prišli obyvatelia moldavskej odštiepeneckej oblasti Podnestersko o kúrenie a teplú vodu.

Keď skončil tranzit ruského zemného plynu cez Ukrajinu, tamojšia energetická spoločnosť Tirasteploenergo na telegrame oznámila, že teplo bude dodávať len do nemocníc a najdôležitejších budov.

Občania si majú utesniť okná a dvere plachtami, zhromaždiť rodiny v jednej miestnosti, zavrieť dvere do ostatných izieb a teplo sa obliecť.

Pre Moldavsko môže situácia znamenať politickú krízu, ale aj šancu na zjednotenie s Podnesterskom, odštiepeneckou oblasťou na hraniciach s Ukrajinou, ktorá je už od roku 1992 fakticky lojálna Moskve. Sú v nej ruské „mierové jednotky“, zhruba 1500 vojakov.

Režim v Podnestersku doposiaľ ekonomicky fungoval najmä vďaka tomu, že od Ruska dostával zemný plyn prakticky zadarmo, no ten do oblasti prúdil cez ukrajinské územie. Najväčšia moldavská elektráreň Cuciurgan je práve v Podnestersku.

Tri štvrtiny energie z jednej elektrárne

Vypnutie dodávok ruského plynu má v Moldavsku politické dosahhy, ktoré sú ešte intenzívnejšie ako na Slovensku.

Moldavsko nie je členským štátom Európskej únie ani NATO, má proruské separatistické územie, a hoci v prezidentských voľbách vyhrala proeurópska kandidátka Maia Sanduová, hlasovanie poznačili podozrenia z rozsiahlych ruských vplyvových operácií.

Americké Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) vo svojej októbrovej správe upozornilo, že hoci Moldavsko už v roku 2023 prestalo nakupovať plyn od ruského Gazpromu, stále je na ňom do určitej miery závislé a vďaka tomu je aj citlivé na ruskú „plynovú diplomaciu“.

Ruský plyn prúdil práve do odštiepeneckého Podnesterska, kde elektráreň Cuciurgan vyrába zhruba tri štvrtiny moldavskej elektriny.

V roku 2004 elektráreň sprivatizovali podnesterskí politici a predali ju ruskej štátnej firme, píše Euronews. Regulárna moldavská vláda túto privatizáciu neuznáva.

Elektráreň pre nedostatok plynu začala spaľovať uhlie, no zásoby má najviac na päťdesiat dní, píše BBC.

Gazprom mal zmluvu s moldavskou spoločnosťou Moldovagaz, podľa ktorej plyn dodával prostredníctvom podnesterskej spoločnosti Tiraspoltransgaz, ktorá v separatistickej oblasti vlastní plynárenské zariadenia.

Správa CSIS tvrdí, že zhruba 50 percent príjmov podnesterského rozpočtu sú príjmy za predaj plynu, pričom zhruba polovica regionálneho HDP vzniká tak, že samozvaná vláda využíva časť plynu zadarmo.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Proeurópska moldavská prezidentka vyhrala napriek ruským zásahom do volieb Čítajte 

„Znamená to, že celá podnesterská ekonomika a fungovanie vlády stoja a padajú na ruskom plyne zadarmo. Ak by Podnestersko nemohlo odoberať bezplatný alebo výrazne dotovaný ruský plyn, pravdepodobne by sa rozbehla séria rýchlych bankrotov podnesterských firiem,“ píše CSIS. „Nie je to v záujme oligarchov, ktorí majú v oblasti významnú moc.“

Problémy očakávali

Keďže Moldavsko je zemepisne zovreté medzi Rumunskom a Ukrajinou, energeticky bolo dosiaľ prakticky odkázané na prúd ruského zemného plynu cez ukrajinské územie. V dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine tak už krajina zažila výpadky elektriny.

Moldavský parlament podľa Euronews 13. decembra vyhlásil stav núdze v energetickom sektore, pretože očakával, že Rusko krajinu uprostred zimy nechá bez plynu. Tamojší politici hovoria nie o energetickej, ale o bezpečnostnej kríze.

Kríze, ktorú „vyvolalo Rusko, aby destabilizovalo Moldavsko hospodársky aj spoločensky“, vyhlásila podľa BBC Olga Rosca, poradkyňa prezidentky Maie Sanduovej. Tvrdí, že Moskva rozbehla ďalšiu vplyvovú operáciu, keďže Moldavsko v júli čakajú parlamentné voľby.

Rumunský minister energetiky Sebastian Burduja už v minulosti prisľúbil, že Rumunsko dokáže Moldavsku s energiou pomôcť. Moldavsko medzitým pracuje na rozložení rizika aj modernizáciou elektrického vedenia.

Oveľa väčší problém majú obyvatelia Podnesterska. Nedostatok energie tam už pociťujú na výpadoch kúrenia a teplej vody, no samozvaná vláda podľa BBC odmieta od Moldavska akúkoľvek pomoc. Nechce údajne ani generátory.

„Chcú tam vytvoriť obraz, že Kišiňov necháva Podnestersko zamrznúť,“ tvrdí Olga Rosca. Podnestersko síce má možnosti nakúpiť plyn z iných zdrojov, no pre jeho hospodárstvo by to bolo cenovo devastačné, píše britská stanica.

Podnestersko môže skončiť

Plynová kríza môže ohroziť európsku orientáciu Moldavska, keďže Rusku ponúka priestor na ovplyvňovanie volieb.

Môže však znamenať aj koniec separatistického režimu v Podnestersku, poukázal magazín Politico. V apríli citoval moldavského ministra zahraničia Mihaia Popsoia, ktorý vyhlásil, že krajina kupuje zemný plyn na medzinárodnom trhu, a elektrinu zabezpečí vybudovaním vysokonapäťovej prípojky s Rumunskom.

Európska únia na energetickú infraštruktúru v Moldavsku prispieva miliardami eur.

Ak by sa Moldavsko odstrihlo od ruských energií, nebolo by už odkázané na prostredníka v podobe vlády v Podnestersku, ktorá z tohto obchodu žije. Tamojšie hospodárstvo by sa zrútilo.

„Elity v Podnestersku už uznávajú, že elektrinu z regiónu kupujeme nie preto, že musíme, ale preto, že alternatívou je jeho uvrhnutie do humanitárnej krízy,“ citoval magazín Victora Parlicova, moldavského ministra energetiky. Priznal, že kupovaním energie cez Podnestersko vláda v Kišiňove vlastne podporuje separatizmus na vlastnom území.

Vie však aj to, že v oblasti žije tristotisíc ľudí, ktorí potrebujú základné služby. Ak by sa Kišiňovu podarilo vyriešiť problém s Podnesterskom, zbavil by sa zrejme najväčšej prekážky, ktorá mu bráni v ceste do Európskej únie.

Spolu so separatistami by sa však musel striasť aj ruských vojakov.

Kým si Ukrajina udržiava svoju existenciu, Rusko sa do Moldavska fyzicky nedostane. Politico však poznamenalo, že Kremeľ má aj iné páky, ako podkopať proeurópske snahy moldavskej vlády.

Pripomenulo, že v roku 2023 ukrajinské tajné služby varovali pred plánom na prevrat v Moldavsku, kde by proruská opozícia zvrhla prezidentku Sanduovú.