Muž s temnou minulosťou. Kto je islamistický vodca, ktorý zvrhol Asadov režim

Článok pôvodne vyšiel na webe Aktuálně.cz

DAMASK. Sýrske povstalecké frakcie na čele s radikálnym islamistickým hnutím sa so šokujúcim blitzkriegom zmocnili hlavného mesta Damasku a zvrhli režim diktátora Bašára Asada, ktorého podporovalo Rusko, Irán a Hizballáh.

Mužom, ktorý stojí na čele úspešnej ofenzívy, je Abú Muhammad Džaulání.

Reakcia mnohých Európanov na udalosti v Sýrii v posledných dňoch sa dá zhruba zhrnúť nasledovne: „Je pekné vidieť, že Rusko a Irán v Sýrii prehrávajú a musia stráviť ponižujúci debakel Asada ako svojho klienta. Je však tiež nepríjemné vidieť, ako mu zasadili úder tvrdí islamisti, ktorých sotva možno považovať za spojencov. Nie je veľmi nad čím jasať.“

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kto je kto v Sýrii a aké majú vzťahy povstalci, ktorí zvrhli Asada Čítajte 

Minulosť Muhammada Džauláního je nejasná, hlásil sa k teroristom Islamského štátu a al-Káide Usámu bin Ládina.

Teraz sa snaží vystupovať ako umiernený a tolerantný. Dokonca ani veľkí odborníci na Sýriu, ktorí tamojšie udalosti sledujú už roky, sa nezhodujú v tom, či je to len naoko, alebo sa Džaulání skutočne priklonil k pragmatizmu.

Na fotografiách spred desiatich rokov vyzerá ako fanatický radikál, plne oddaný džihádu a vojne proti všetkým neveriacim.

>>>Dianie v Sýrii sledujeme minútu po minúte.<<<

Jeho súčasný vzhľad je iný. Má úhľadne zastrihnutú bradu a vlasy, značkové hodinky a so zveličením by sa dalo povedať, že vyzerá skôr ako model v službách kozmetickej firmy alebo značky pánskych parfumov.

Po dobytí Aleppa Džaulání vydal niekoľko vyhlásení, v ktorých tvrdí, že menšiny, ako sú kresťania a Kurdi, sa nemajú čoho báť. Uvádza, že jeho cieľom je zvrhnúť Asadovu tyraniu. Nová vláda sa podľa neho bude riadiť „islamskými princípmi“, čo je termín, ktorý umožňuje pomerne široký výklad.

Vo štvrtok americká televízia CNN zverejnila s Džauláním rozhovor. Predstavil sa v ňom ako umiernený vodca, ktorého hlavným cieľom je zvrhnutie Asadovho režimu. „Naším cieľom je vytvoriť vládu, ktorú si vyberie ľud,“ povedal.

Na otázku, čo si myslí o svojej bývalej príslušnosti k Islamskému štátu a al-Káide, odpovedal. „Človek v dvadsiatke rozmýšľa inak, ako keď má tridsať alebo štyridsať rokov. To je normálne.“

Na druhej strane sú však Džauláního protivníci v severozápadnej sýrskej provincii Idlib, ktorú islamisti kontrolujú už niekoľko rokov. Džauláního spolupracovníci tam držia ľudí vo väzeniach a mučia ich, netolerujú opozíciu a obyvatelia sa sťažujú na vysoké dane.

Ofenzíva bola veľmi dobre pripravená. V Aleppe v určenom čase zaútočili spiace bunky v meste, islamisti nasadili proti Asadovej armáde množstvo dronov a včas napadli a zneškodnili armádne delostrelecké pozície.

Asada pred pádom v roku 2015 zachránila ruská a iránska intervencia a nasadenie členov libanonského Hizballáhu na juhu Sýrie. Teraz však takúto podporu očakávať nemohol. Rusko je vo vojne na Ukrajine a Hizballáh utrpel otras v dôsledku izraelských útokov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Asadov režim padol za jedenásť dní. Rúca sa os odporu aj ruský vplyv Čítajte 

Džaulání sa narodil v roku 1982 ako Ahmad Husajn Šar sýrskym rodičom v Rijáde v Saudskej Arábii, kde jeho otec pracoval v 70. rokoch. Do Sýrie sa spolu s rodičmi vrátil v roku 1989. Čo robil potom, nie je známe.

Keď Spojené štáty v roku 2003 napadli Irak, Džaulání tam odišiel bojovať po boku islamistických povstalcov. Nedarilo sa mu však dobre, Američania ho zajali a niekoľko rokov strávil v rôznych táboroch a väzniciach, ktoré v Iraku spravovala americká armáda.

Po začiatku povstania proti Asadovi v Sýrii v roku 2011 sa pridal k najtvrdším džihádistom z Islamského štátu a al-Káidy, neskôr sa od nich dištancoval a založil novú skupinu s názvom Organizácia pre oslobodenie Levanty (Haját Tahrír aš-Šám).

S ňou teraz slávi úspech, v stredu triumfálne navštívil stredovekú citadelu v Aleppe, hlavnú architektonickú dominantu mesta.

Americká vláda vypísala na jeho hlavu odmenu 10 miliónov dolárov. Podľa denníka Wall Street Journal však neskôr dostali americkí spravodajskí dôstojníci pokyn, aby Džaulání nezabíjali, aj keby mali možnosť.