Na bývalej vojenskej základni v Albánsku vyrastie luxusný hotel. Buduje ho Trumpov zať

TIRANA, BRATISLAVA. Sazan, najväčší z albánskych ostrovov, leží v Stredozemnom mori neďaleko talianskeho pobrežia. Donedávna bol vojenskou základňou, čoskoro sa však môže stať miestom luxusného rezortu zaťa nastávajúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Albánska vláda udelila Jaredovi Kushnerovi predčasné povolenie vybudovať na ostrove päťhviezdičkový hotel za 1,4 miliardy dolárov. Tým však jeho developerské ambície na Balkáne nekončia – budovať chce aj v ďalšej albánskej chránenej oblasti či v srbskom Belehrade na mieste pamiatky bombardovania NATO.

Domácich obyvateľov tieto správy rozdelili na dva tábory. Prvý sa teší, že projekty posilnia turizmus a ekonomiku, druhý však upozorňuje, že môžu poškodiť životné prostredie či historicky významné miesta.

Luxusný hotel na opustenom ostrove

Albánsky ostrov, ktorý je dlhodobo neobývaný, má zhruba 570 hektárov. Komplex sa má rozprestierať na zhruba 44 hektároch. S pevninou ho bude spájať trajekt.

Kushnerova firma tam chce vybudovať päťhviezdičkovú „eko-rezortnú komunitu“ premenou „bývalej vojenskej základne na energickú medzinárodnú destináciu pre pohostinstvo a wellness“.

Podľa medializovaných informácií udelila albánska vláda predbežný súhlas s výstavbou pre Kushnera koncom decembra. Albánsko argumentovalo tým, že posilní turizmus a ekonomiku, keďže vytvorí aj okolo tisíc pracovných miest.

Na projekte sa podieľajú aj Kushnerova manželka Ivanka Trump a jeho obchodní partneri, ktorí sa spoliehajú na peniaze z investičných fondov najmä v Saudskej Arábii.

Albánska vláda však ešte preskúma, či výstavbe projektu nebránia právne alebo environmentálne dôvody. S americkými partnermi bude pracovať na vyčistení navrhovanej hotelovej lokality od prípadnej zakopanej munície. Zároveň si vyhradzuje právo na zrušenie predčasného povolenia.

Dobrý vzťah s Trumpom

Kushner a albánska vláda sa k najnovšiemu vývoju bezprostredne nevyjadrili. Správa o plánovanom rezorte sa však objavila už vlani v marci. Obe strany vtedy povedali, že situácia nemá nič spoločné s Kushnerovým napojením na Trumpa a albánska vláda tak nechce získať výhody od Spojených štátov.

„Fakt, že renomovaný americký podnikateľ prejavuje záujem o investovanie v Albánsku, nás veľmi teší a robí hrdými,“ povedal vlani pre denník New York Times hovorca premiéra Ediho Ramu.

Kushner sa počas Trumpovej administratívy pôsobil ako jeden z jeho najbližších poradcov. V nastávajúcom funkčnom období by nemal mať oficiálnu pozíciu, naďalej by však mal radiť prezidentovi ohľadom Blízkeho východu.

Napriek tomu, že albánsky premiér Rama pred Trumpovým zvolením povedal, že americký prezident „ublíži” demokracii po celom svete, po jeho zvolení sa s ním stretol najmenej trikrát.

Dobrý vzťah si s ním chce zachovať aj v nasledujúcom funkčnom období. Opozičný politik Agron Shehaj sa preto obáva, že Rama udelil povolenie Kushnerovej firme zištne.

„Samozrejme, pre Albánsko, ktoré je chudobnou krajinou, je dôležité rozvíjať cestovný ruch. V tomto prípade však chýbala transparentnosť a vyzerá to tak, že ide o súkromnú dohodu, ktorá je v politickom záujme albánskeho premiéra,“ povedal pre New York Times.

„Celé to vyzerá ako zvýhodňovanie. Akoby poskytovali prístup Kushnerovi, pretože chcú byť s Trumpom zadobre,“ doplnila ho Virginia Canter, ktorá sleduje korupciu a etické problémy americkej vlády. V minulosti pôsobila ako právnička v Bielom dome počas vlád Billa Clintona a Baracka Obamu.

Obavy o životné prostredie

Kushner plánuje v Albánsku aj ďalší projekt. Zaujala ho oblasť Zvernec na juhozápade krajiny, kde by chcel vybudovať tisíc plážových víl a hotelových izieb – denník The Independent však hovorí až o 10-tisíc izbách.

Aj keď projekt ešte nie je schválený, realitný makléri uvádzajú, že ceny apartmánov by sa mohli pohybovať okolo sto až dvesto eur na meter štvorcový.

Plánované luxusné ubytovanie, ktoré miestni obyvatelia nazývajú „Trumpovými villami”, však vyvolalo obavy u environmentalistov. Zvernec totiž patrí do chránenej oblasti, ktorá zasahuje aj na ostrov Sazan. Známa je svojimi borovicovými lesami a olivovníkmi, no aj pieskovými dunami a lagúnami.

Ornitológ Jon Vorpsi sa obáva najmä o pelikánov, plameniakov a niekoľko ohrozených druhov, ktoré sa v oblasti vyskytujú. „Za desať rokov (zo Zvernecu) bude šedé miesto z betónu,” komentoval vlani prípravu na výstavbu pre agentúru Reuters.

Starosta tamojšieho mesta Vlora Ermal Dredha však hovorí, že výstavba oblasti prospeje. Dúfa, že stavať sa bude dať udržateľným spôsobom. „Chceme z Vlory urobiť špičkovú turistickú destináciu. Ako sem však pritiahneme ľudí bez investícií?,” povedal.

Iní lokálni politici sú však opatrnejší. „Viem, že turizmus prináša rast. Ak však niečo nové staviate, zároveň niečo ničíte,” povedal vlani pre denník Washington Post Kostaq Konomi, starosta jednej z tamojších dedín.

Ochrana prírody aj rozvoj turizmu

Albánskej vláde nie je ochrana prírody úplne ľahostajná. V roku 2023 v okolí divokej rieky Vjosa na juhozápade krajiny vytvorila národný park ako prvú chránenú oblasť tohto druhu v Európe.

Premiér Rama však vo veľkom apeluje na výstavbu, pričom jeho hlavným argumentom je rozvoj cestovného ruchu.

Albánsko sa totiž stáva čoraz viac vyhľadávanou destináciou pre ľudí, ktorí chcú alternatívu k drahším a turistickejším krajinám ako Grécko a Chorvátsko. Vlani zhruba trojmiliónovú krajinu navštívilo viac ako 11 miliónov zahraničných turistov.

Tamojšia vláda napríklad pozmenila zákon, ktorý dovoľuje budovať v chránených oblastiach. Plánované budovy však musia mať „päť a viac hviezdičiek”. Hovorí, že nevie zabrániť záujmu developerov o lukratívne časti krajiny, kde sa turizmus začína naplno rozbiehať.

Viacerí zákonodarcovia pod podmienkou zachovania anonymity pre Washington Post povedali, že zákon nezmenili kvôli Trumpovmu zaťovi. Zo zmeny podľa nich benefitujú aj niektorí albánski politici, ktorí v chránených oblastiach vlastnia pozemky.

Turistický sprievodca Arben Kola pre The Independent hovorí, že argument s posilnením ekonomiky neobstojí. Veľkí developeri totiž podľa neho domácim ľuďom prácu nedajú. „Cestovný ruch v okolí Sazanu momentálne funguje tak, že pomáha chrániť prírodu, nie ju poškodzovať. To by sme nemali meniť,” dodáva tiež.

Obavy aj v Srbsku

Okrem Albánska plánuje Kushner stavať aj v Srbsku. Jeho firma vlani získala predbežné povolenie na vybudovanie luxusného hotelového komplexu v srbskom Belehrade na mieste bývalého ministerstva obrany, ktoré výrazne zničilo bombardovanie NATO v roku 1999. Skončila sa tak vojne v Kosove, odkiaľ sa stiahli srbské jednotky.

Projekt v dlhodobo opustenej budove, ktorá má štatút kultúrnej pamiatky, má mať hodnotu 500 miliónov dolárov. Plánovaný hotel v centre mesta by okrem apartmánov zahŕňal aj obchody a kancelárske priestory. V plánoch má však aj múzeum na pamiatku osôb, ktoré letecký nálet NATO zabili alebo zranili.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trumpov zať Kushner plánuje stavebné projekty v Belehrade Čítajte 

Pozemok zostane naďalej vo vlastníctve srbskej vlády, Kushnerovej firme ho však bezplatne prenajme na 99 rokov. Ak spoločnosť nedokončí projekt do neudanej stanovenej lehoty, vláda si nárokuje návrat budovy pod svoju správu.

Ľudia z Trumpovho okolia majú o projekt záujem už dlhšie. Sám Trump chcel na rovnakom mieste hotel vybudovať ešte v roku 2013.

V Belehrade však správa vyvolala protesty aj internetovú petíciu proti výstavbe, ktorú podpísalo viac ako 26-tisíc ľudí. Jedným z demonštrantov bol aj poslanec parlamentu Dragan Jonic. Nepáči sa mu, že na mieste bombardovania budú stavať Spojené štáty, ktoré nálet NATO viedli.

„Niekto sa snaží upratať neporiadok, ktorý spôsobili. S týmto miestom by však nemali nič robiť. Využijeme všetky právne prostriedky a občiansku neposlušnosť, aby sme to zastavili,” povedal pre New York Times.