Na Slovensku sa nám premnožili štátni zamestnanci. Každoročne nás oberajú o miliardy eur (ekonomický výber)

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.

V štátnej sfére bude musieť dôjsť k radikálnemu prepúštaniu: Slovenský verejný sektor tichým tempom naberá nových zamestnancov. Za posledných 15 rokov ich počet narástol o viac ako 100-tisíc, čo štátnu kasu ročne stojí približne tri miliardy eur. Vyplýva to z novej analýzy Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), ktorá zároveň navrhuje radikálne riešenie – postupné zníženie počtu štátnych zamestnancov.

„Od roku 2009 zamestnanosť vo verejnej správe neprestajne rastie, a to bez reálnej potreby vyšších výkonov. Nikto tento nárast nebrzdí a nerealizujú sa ani dostatočné opatrenia na zefektívnenie,“ upozorňuje prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.

Podľa údajov Eurostatu už v štátnom sektore pracuje každý piaty zamestnaný Slovák – celkovo až 469-tisíc ľudí. Slovensko sa tak v podiele štátnych zamestnancov dostalo dokonca nad priemer Európskej únie.

„Kompetentní sa snažia tento nárast zrelativizovať tvrdeniami, že niektoré subjekty boli len preradené do verejnej správy. Verejne zdôvodnený nárast zamestnanosti kvôli týmto preradeniam je však len približne 60-tisíc osôb,“ vysvetľuje hlavný ekonóm RÚZ Alexander Karšay.

Zaujímavé je aj porovnanie platov. Štátni zamestnanci zarábajú v priemere o 11 percent viac ako ľudia v súkromnom sektore. Ak sa započítajú aj všetky benefity a príspevky, rozdiel narastie až na 20 percent. Navyše v rokoch 2023 a 2024 rástli mzdy vo verejnom sektore výrazne rýchlejšie ako v tom súkromnom.

„Zatiaľ čo priemerná mzda bola v roku 2022 len o 11 percent vyššia ako v súkromnom sektore, celkové náklady práce na zamestnanca boli až o približne 20 percent vyššie. To znamená, že vo verejnom sektore sú štedrejšie dobrovoľné sociálne príspevky zamestnávateľov,“ upozorňuje Karšay.

RÚZ navrhuje radikálne riešenie – znížiť počet štátnych zamestnancov o 100-tisíc ľudí. Podľa zamestnávateľov by to mohlo prebehnúť prirodzene, bez prepúšťania. „Vďaka masívnym odchodom do dôchodku môže redukcia pracovných miest vo verejnom sektore prebehnúť postupne. Je však nevyhnutné ju manažérsky riadiť,“ vysvetľuje viceprezident RÚZ Vladimír Bakeš.

Zamestnávatelia tvrdia, že takéto zníženie počtu zamestnancov by výrazne pomohlo aj ekonomike. Podľa ich prepočtov by presun týchto pracovníkov do súkromného sektora mohol zvýšiť výkon ekonomiky o 2,5 miliardy eur.

„Benefity sa však nekončia pri tomto výpočte. Tieto dodatočné prostriedky vyvolajú ďalšie investície, ďalšie pracovné miesta a ekonomika, ako aj ľudia samotní budú prosperovať namiesto uviaznutia na neproduktívnej pozícii,“ dodáva Karšay.

RÚZ prichádza aj s konkrétnymi návrhmi na zefektívnenie štátnej správy. Medzi ne patrí väčšia digitalizácia a elektronické vybavovanie úradných záležitostí, zavedenie automatických kamerových systémov namiesto policajných hliadok na meranie rýchlosti, centralizácia služieb pre samosprávy (účtovníctvo, administratíva), reorganizácia samospráv do väčších celkov či personálne audity a úsporné opatrenia v štátnych podnikoch.

Zamestnávatelia zdôrazňujú, že nezáleží na tom, či ide o políciu, školstvo, samosprávu alebo štátne podniky. „Ak je rezerva a prebytočná zamestnanosť v akejkoľvek inštitúcii, musí byť eliminovaná. V opačnom prípade naša krajina doslova vyhadzuje verejné zdroje z okna,“ uzatvára prezident RÚZ.

Ako sa bude dať obísť transakčná daň? Od apríla majú slovenskí podnikatelia odvádzať do štátnej kasy špeciálnu daň z každej bezhotovostnej platby cez slovenskú banku alebo z výberu peňazí z bankomatu. V prípade prevodu je to 0,4 percenta do 40 eur a pri hotovostnom výbere až 0,8 percenta bez horného stropu.

Môže byť prechod na kryptomeny cestou, ako sa novej dani vyhnúť? Môže sa stať Slovensko v dôsledku bezprecedentného kroku Roberta Fica jedným z lídrov kryptomenového sveta? Alebo naopak, keby podnikateľ stavil na transakcie v kryptomenách a svedomite dodržiaval všetky pravidlá, tak by si spôsobil ešte viac starostí?

S odborníčkami na dane sme sa pozreli na to, s čím sa musia vyrovnať podnikatelia, ktorí sa spoľahnú na kryptomeny.

Štátom dotované lacné bývanie sa stále nerozbehlo: Ambiciózny plán štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý bol pred voľbami v roku 2020 vlajkovou loďou hnutia Sme rodina, sa zatiaľ nedarí napĺňať. Z veľkolepého sľubu sa stalo fiasko – namiesto sľubovaných 100-tisíc nájomných bytov, ktoré mali byť v tomto čase už takmer dokončené, nestojí ani jeden.

Existuje len nefunkčná schéma podpory výstavby, ktorej hlavným pilierom je znížená päťpercentná sadzba DPH pre developerov. Problém je, že takéto zvýhodnenie potrebuje súhlas Európskej komisie. Tá musí posúdiť, či nejde o nepovolenú štátnu pomoc, ktorá by diskriminovala ostatných hráčov na trhu.

Definitívne rozhodnutie sa očakávalo už minulý rok, no stále neprišlo. Súčasná vláda ešte nedávno naznačovala problémy. „Narážame na množstvo nezrovnalostí, ale najmä na zásadný problém, či zaradenie nájomného bývania do sadzby päť percent je v súlade s európskou legislatívou,“ povedal premiér Fico v septembri. „Európska komisia takéto rozhodnutie nechce urobiť, tvrdí, že to máme riešiť nejako inak, tak to budeme riešiť inak,“ dodal.

Teraz však Fico tvrdí niečo iné – že dohoda s Európskou komisiou už existuje. Podľa jeho slov Slovensko dostalo od Komisie stanovisko, ktoré hovorí, že päťpercentná DPH nie je problém. Viac sa dočítate v článku denníka Pravda.

Číslo týždňa

Na jedného učiteľa na slovenských základných školách v roku 1989 pripadalo 19 žiakov, v súčasnosti je to už len 13 žiakov.

Graf týždňa

Najviac Slovákov mieni na darčeky použiť menej ako 200 eur, u našich západných susedov chcú ľudia míňať vyššie sumy. Vyplýva to z prieskumu pre online investičnú platformu Portu, ktorý bol realizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos.

3fotky v galérii Výdavky na vianoce Zdroj: Portu/Ipsos

Obrázok týždňa

Automobilka Jaguar minulý týždeň uskutočnila rebranding. Ako môžete vidieť na obrázku týždňa, tak firma podľahla súčasnému tlaku takzvanej woke kultúry. Či to pomôže automobilke zlepšiť jej hospodárenie, sa dozvieme až s odstupom času. O niečo podobné sa snažil napríklad aj americký pivovarnícky gigant so svojou značkou Bud, no nedopadlo to veľmi dobre.

3fotky v galérii Jaguar Zdroj: Aktuality.sk

Zahraničie

The Moscow Times: Ruská centrálna banka prišla v stredu s prekvapivým oznámením – kompletne zastavuje nákup zahraničných mien na domácom trhu až do konca roka 2024. Dôvodom je dramatický prepad národnej meny na úrovne, ktoré Rusko nevidelo od začiatku invázie na Ukrajinu.

Finančný regulátor sa snaží stabilizovať situáciu na trhoch a zmierniť turbulentné výkyvy kurzu. Všetky pozastavené transakcie sa presúvajú na budúci rok.

Podľa portálu The Moscow Times to nie je prvýkrát, čo musela banka siahnuť po takomto kroku. Podobné opatrenie zaviedla už vlani od augusta do decembra, keď sa národná mena začala nebezpečne prepadávať.

Situácia je teraz ešte dramatickejšia – kurz sa prepadol až na hranicu 113 rubľov za americký dolár, čo predstavuje najslabšiu hodnotu za posledných 32 mesiacov. Minister financií Anton Siluanov sa snažil situáciu zjemniť vyhlásením, že oslabená mena pomáha exportérom. Experti z agentúry Reuters však varujú pred ďalším nárastom inflácie, ktorá by sa mohla vyšplhať až o 1,5 percentuálneho bodu nad súčasnú úroveň 8,5 percenta.

Pre najbližšie obdobie stanovila centrálna banka oficiálny kurz na 108,01 rubľa za dolár a 113,09 za euro. Zároveň oznámila, že bude pokračovať v predaji devízových rezerv cez štátny investičný fond, pričom denne plánuje uvoľniť na trh prostriedky v hodnote 8,4 miliardy rubľov.

Tieto kroky naznačujú vážne obavy ruských finančných autorít o stabilitu domácej meny a celkovú ekonomickú situáciu krajiny.

Wyborcza.biz: Na poľskom realitnom trhu sa dejú zaujímavé veci – počet bytov prudko rastie, zatiaľ čo ceny začínajú pomaly klesať. Toto je skvelá správa pre všetkých, ktorí snívajú o vlastnom bývaní.

V októbri 2024 dosiahla ponuka bytov rekordné čísla. Podľa portálu Wyborzca.biz je v najväčších mestách k dispozícii vyše 53-tisíc nových bytov, pričom v niektorých z nich je situácia priam dramatická. Krakov zaznamenal nárast ponuky o neuveriteľných 110 percent, Vroclav o 90 percent a Varšava o 52 percent v porovnaní s minulým rokom.

A čo ceny? Tie už začínajú ustupovať tlaku zvýšenej ponuky. Príklad z Varšavy hovorí za všetko: byt, ktorý bol pôvodne na predaj za 14-tisíc zlotých za meter štvorcový, sa nakoniec predal za 10 500 zlotých – to je pokles o celých 25 percent. Developeri dokonca začínajú ponúkať výrazné zľavy – niektoré až do výšky 20 percent.

Podľa analytikov banky Pekao S.A. by mal skutočný pokles cien nastať od druhého štvrťroka 2025. Dovtedy môžeme očakávať ešte mierny nárast.