Nádej Západu zhasla. Ruskí oligarchovia sa Putina tak skoro nezbavia

Na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 sa skutočne objavilo mnoho analýz a predpovedí, ktoré stavali na predpoklade, že ruskí oligarchovia by mohli zohrať kľúčovú úlohu v ukončení vojny.

Táto teória vychádzala z niekoľkých predpokladov. Oligarchovia, ktorí zbohatli najmä v 90. rokoch, mali významné obchodné väzby so Západom. Ich majetky, jachty a nehnuteľnosti sa nachádzali v Európe a USA. Ich deti študovali na prestížnych západných školách a oni sami si užívali luxusný životný štýl v Londýne, Paríži či New Yorku.

Západné sankcie spočiatku skutočne zasiahli ich podnikanie. Zmrazenie účtov, zákaz cestovania a ďalšie obmedzenia spôsobili, že mnohí z nich prišli v prvom roku vojny o časť svojho majetku a možnosť viesť život, na ktorý boli zvyknutí.

Trump má minimálne šance rečami dotlačiť Putina k zastaveniu bojov:

Putinovi ľudia sa prispôsobili vojne

Lenže s pokračujúcim vojenským ťažením a slabými sankciami sa ruskí oligarchovia dokázali nakoniec celkom dobre vyrovnať. Ako totiž vyplýva z rebríčka 500 najbohatších ľudí na svete, ktorý zostavuje agentúra Bloomberg, tak väčšina najmajetnejších Rusov za posledný rok svoje aktíva zhodnotila.

V tomto rebríčku sa aktuálne nachádza 25 ruských oligarchov, pričom 12 sa darilo a za posledný rok zbohatli. Pri dvoch z nich nedošlo k žiadnej zmene a 11 zaznamenali pokles hodnoty svojho majetku. Aj keď táto jedenástka schudobnela, nešlo a žiadne dramatické poklesy.

Najväčšia rana pre najbohatšieho

Najviac stratil Vladimir Potanin. Tomu sa síce za minulý rok bohatstvo scvrklo o 400 miliónov dolárov (384 mil. eur), avšak s celkovým majetkom vyše 30 miliárd dolárov (28,8 mld. eur) si stále udržiava pozíciu najbohatšieho Rusa. V celosvetovom rebríčku agentúry Bloomberg sa nachádza na 55. pozícii.

Potanin získal svoje bohatstvo primárne počas privatizácie v 90. rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu. Ako bývalý vysokopostavený predstaviteľ ministerstva zahraničného obchodu ZSSR využil svoje kontakty a zúčastnil sa na programe „pôžičky za akcie“. Tento program umožnil skupine bankárov požičať vláde peniaze výmenou za akcie štátnych podnikov. Keď vláda nedokázala splatiť pôžičky, bankári získali tieto podniky za zlomok ich skutočnej hodnoty.

Takto získal kontrolu nad firmou Norilsk Nickel, jednou z najväčších ťažobných spoločností na svete, ktorá sa špecializuje na ťažbu niklu a paládia. Táto spoločnosť je dodnes hlavným zdrojom jeho bohatstva. Potanin patrí do úzkeho kruhu oligarchov, ktorí majú blízko k prezidentovi. Pravidelne sa s ním stretáva a konzultuje ekonomické otázky.

Plynový biznis

Druhým oligarchom, ktorý najviac stratil za minulý rok, je Leonid Mikhelson, ktorého majetok sa za vlaňajšok zmenšil o 182 miliónov dolárov (175 mil. eur). V porovnaní s jeho celkovými aktívami, ktoré prekračujú hranicu 24 miliárd dolárov (23 mld. eur), ide o celkom zanedbateľnú čiastku.

Mikhelson si vybudoval svoje bohatstvo primárne prostredníctvom plynárenského a petrochemického priemyslu v Rusku. Je zakladateľom a generálnym riaditeľom spoločnosti Novatek, ktorá je najväčším súkromným producentom zemného plynu v Rusku.

Jeho vzostup sa začal v 90. rokoch počas privatizácie po rozpade Sovietskeho zväzu. V roku 1994 získal kontrolný podiel v spoločnosti Novafininvest (neskôr premenovanej na Novatek). Pod jeho vedením sa Novatek stal druhým najväčším producentom zemného plynu v Rusku po štátnom Gazprome.

Čo sa týka jeho vzťahu s Putinom, Mikhelson je považovaný za člena Putinovho blízkeho okruhu podnikateľov. Jeho úspech a rast Novateku bol umožnený vďaka úzkym väzbám s ruskou vládou a priaznivému regulačnému prostrediu. Novatek získal významné štátne licencie na ťažbu a vývozné povolenia, čo naznačuje dobré vzťahy s Kremľom.

Mikhelson taktiež spolupracuje s ďalšími oligarchami blízkymi Putinovi, najmä s Gennadijom Timčenkom, ktorý vlastní významný podiel v Novateku. Timčenko je dlhoročným Putinovým spojencom a je na západných sankčných zoznamoch.

Komu sa najviac zadarilo?

Sankcie pocítili v najmenšej miere Ališer Usmanov spolu s Andrejom Melničenkom. Prvý menovaný si za minulý rok pripísal 369 miliónov dolárov (354 mil. eur) a jeho majetok presahuje hodnotu 15 miliárd dolárov (14,4 mld. eur). Melničenkovi sa darilo o niečo menej a zbohatol o 261 miliónov dolárov, v prepočte je to 250 miliónov eur (celkový majetok 20,5 mld. dolárov).

Usmanov vybudoval svoje impérium cez viaceré odvetvia, pričom jeho cesta k bohatstvu sa začala v 90. rokoch. Jeho hlavné zdroje bohatstva sú metalurgia a baníctvo – získal významné podiely v ruských metalurgických spoločnostiach vrátane Metalloinvestu.

Ďalšími zdrojmi sú telekomunikácie, médiá a šport – investoval do technologického sektora, vlastnil podiely v spoločnosti Mail.ru Group, rovnako tak mal majetkový podiel v anglickom futbalovom klube Arsenal. Jeho vzťah s Putinom je považovaný za veľmi blízky. Usmanov patrí do užšieho kruhu kremeľských oligarchov.

Aj Melničenko zbohatol v divokých 90. rokoch. Založil MDM Bank, ktorá sa stala jednou z najväčších súkromných bánk v Rusku. Profitovala z privatizačného obdobia a poskytovala služby rozvíjajúcemu sa priemyselnému sektoru.

Pomocou ziskov z bankovníctva začal investovať do priemyslu. Založil EuroChem, ktorý sa stal najväčším výrobcom hnojív v Rusku. Vytvoril SUEK (Siberian Coal Energy Company), ktorá je významným producentom uhlia.

Na rozdiel od niektorých iných oligarchov nie je považovaný za člena Putinovho najbližšieho kruhu. Jeho vzťah s Kremľom je skôr pragmatický – potrebný na fungovanie jeho priemyselných podnikov