Niektoré sa nafúkli násobne. Satelitné zábery ukazujú, ako živelne vyrástli satelity miest

BRATISLAVA. Pre niekoho je život na predmestí splneným snom o vlastnom dome s pozemkom, na ktorom si môže niečo zasadiť, alebo nechať deti len tak pobehovať so psom. Iného do satelitu vytlačili privysoké ceny bývania v meste.

Naše najväčšie mestá a ich okolie sa už od revolúcie v roku 1989 dramaticky menia pod vplyvom suburbanizácie, teda hromadného sťahovania obyvateľov z miest za ich okraj.

Len v okolí Bratislavy pribudlo odhadom až stotisíc obyvateľov. Vzhľadom na veľkosť Slovenska ide o enormné číslo.

Suburbanizácia je prirodzená a existovala vždy, hovorí geograf Martin Šveda z Univerzity Komenského. U nás ju však pribrzdil socializmus. „V niečom dobiehame zameškané, preto je teraz dynamika väčšia,“ hovorí.

Mesto sa potrebuje rozširovať do predmestí, ktoré sa doň postupne včlenia. Aj Karlova Ves alebo Rača boli kedysi predmestím Bratislavy, hoci dnes ich tak už nevnímame.

Napriek tomu sa na Slovensku sťahovanie ľudí na predmestia spája prevažne s negatívami, pretože vývoj suburbanizácie bol prenechaný na voľný trh. Výsledkom je, že monotónne kolónie rodinných domov neposkytujú okrem samotného bývania nič navyše.

Aj bežná vidiecka obec plní aspoň základné elementárne funkcie. Má potraviny, poštu, kostol, futbalové ihrisko či námestie. To v nových štvrtiach chýba. Niekde dokonca nemajú ani napojenie na kanalizáciu a verejný vodovod.

„Stavať verejný priestor nie je rentabilné. Kvalitnejší urbanizmus je drahý a komplikovaný. Jednoduchšie je stavať škatule z domov,“ opisuje Šveda.

Zvažujú návrat do mesta

Laura Bajzíková kúpila pred piatimi rokmi s manželom dom v radovej zástavbe na predmestí Bratislavy v Dunajskej Lužnej.

„Bývali sme v dvojizbovom byte aj s dvomi psíkmi a vlastne už aj s prvým dieťaťom, takže priestoru tam bolo málo. Ceny bytov v Bratislave boli veľmi vysoké a chceli sme pre dieťa aj psov nejaký kus dvora na vybláznenie sa,“ spomína.

Sťahovanie na vidiek znamenalo pre ňu súkromie a väčší pokoj. No prinieslo to aj ťažkosti s tým, že za chýbajúcimi službami musí dochádzať do Bratislavy.

Chýba jej tiež zeleň, kultúrny život či priatelia. Keďže deti dochádzajú do školy a škôlky v meste, je pre nich ťažké stýkať sa s kamarátmi mimo nej.

To sú dôvody, prečo rodina teraz zvažuje, že sa presťahuje naspäť do mesta.

Suburbanizácia sa týka všetkých krajských miest, nielen Bratislavy. Za posledných 15 rokov klesol podľa dát zo Štatistického úradu počet obyvateľov vo všetkých krajských mestách.

Jedným z hlavných dôvodov je práve sťahovanie ľudí do zázemia miest. Veľké prírastky obyvateľov zaznamenali najmä obce v okolí Košíc, Prešova, Žiliny či Nitry.

Okolie Bratislavy však rástlo najrýchlejšie, obzvlášť rýchlo okolo roku 2015. V tom čase ponúkali banky lacné hypotéky a ekonomika sa viezla na vlne rastu.

Aj v samotnej Bratislave rástol počet obyvateľov, napriek tomu, že časť obyvateľstva sa sťahovala na predmestia. Do hlavného mesta však zároveň prúdili ľudia z iných častí Slovenska.

Rekordér v raste

Nikde inde na Slovensku nenarástol počet obyvateľov rýchlejšie ako v obci Hviezdoslavov v okrese Dunajská Streda. Za posledných pätnásť rokov sa zvýšil sedemnásobne, z asi 450 na takmer 3300.

Obec je dnes rozdelená na tri časti, ktoré nie sú medzi sebou dostatočne prepojené. Až 1150 domácností nemá prístup ku kanalizácii alebo k verejnému vodovodu.

Starosta František Kavecký pripúšťa, že to, čo zanedbali už pred desiatimi rokmi, je teraz ťažké dobehnúť. Pozemky sú rozparcelované a majú svojich súkromných vlastníkov. Nie je teda ani kde stavať novú verejnú infraštruktúru.

Na riešeniach sa snaží obec spolupracovať s odborníkmi z akademického sektora.

„Požiadavky ľudí na bývanie sú dnes už vyššie. Chcú verejné priestory, detské ihriská, cyklocesty,“ vysvetľuje Šveda.

Ľudia si zvykli na služby v meste, kde bývali predtým, a teraz ich očakávajú aj od obce. „Keď vidia vysielač na Kamzíku, tak majú pocit, že sú v Bratislave. A očakávajú úroveň bratislavských služieb. Neuvedomujú si, že sa nasťahovali do obce v Trnavskom samosprávnom kraji,“ hovorí Kavecký.

Podľa Švedu je však potrebné otvoriť poctivú verejnú diskusiu o tom, ako by mali predmestia vyzerať a aké funkcie by mali plniť. Dnes to totiž zadefinované nemáme a neexistuje ani vzor kvalitného predmestia.

Mentálne bariéry

Dulova Ves pri Prešove narástla za posledných pätnásť rokov zo 600 na približne 1800 obyvateľov. Vznikla tu úplne nová lokalita, vzdialená asi kilometer od starej časti obce.

Základnú infraštruktúru vrátane kanalizácie, vodovodu či verejného osvetlenia tu majú, no v novej časti obce napríklad chýbajú potraviny, športovisko či základná škola.

Starosta Lukáš Onofrej hovorí, že medzi novousadlíkmi a starousadlíkmi existujú aj mentálne bariéry. Pôvodní obyvatelia obce vedú vidiecky spôsob života. Na dvore chovajú hospodárske zvieratá či pestujú plodiny. Novousadlíci si so sebou priniesli mestský spôsob života. Pri dome chcú mať vykosený trávnik alebo bazén.

„V starej časti obce každý o každom všetko vie. V novej časti žijú ľudia skôr v anonymite. Pozná sa len s najbližšími susedmi, ale nerieši už susedov o ulicu ďalej. Mestský spôsob života preniesli na vidiek,“ hovorí Onofrej.

Zo začiatku sa starousadlíci pozerali na nových prisťahovalcov s dešpektom, no keď sa podiel obyvateľov preklopil v ich neprospech, začali ich viac rešpektovať.

Mestá na to doplácajú

Ani mestá nie sú nadšené z toho, že prichádzajú o obyvateľov. Samosprávy sú financované najmä z daní z príjmu fyzických osôb. Celkový balík teda závisí od počtu obyvateľov, ktorí majú v meste nahlásený trvalý pobyt.

Obyvatelia z okolitých satelitov však využívajú služby miest, aj keď v nich nežijú. Napríklad vozia svoje deti do materskej alebo základnej školy v meste. Chodia tam tiež za prácou a presúvajú sa autom, čo spôsobuje dopravné zápchy či znečistenie ovzdušia. Aj na to musia mestá reagovať.

„Asi bude naivné si myslieť, že jednotlivec si uvedomí svoju zodpovednosť k životnému prostrediu a bude bývať v mestskom prostredí, ak vysnívaný pozemok s bungalovom mu ponúka vlastné lacné bývanie,“ hovorí hlavný architekt mesta Nitra Milan Csanda.

Mestá nemajú veľa možností, ako suburbanizáciu regulovať. Kým napríklad inde vo svete veľké mestá obsluhujú aj svoje širšie zázemie, ktorému sa zvykne hovoriť metropolitný región, na Slovensku to tak nie je.

Podľa Metropolitného inštitútu Bratislavy však musí mesto aj tak so svojím zázemím spolupracovať. Obyvateľov môžu do mesta prilákať lepšou kvalitou a dostupnosťou služieb. Malo by tiež nájsť spôsoby, ako rozvoj bývania systematicky smerovať do určitých lokalít.

„Možno je namieste aj otázka, ako by mala rodina, ktorá obýva 500 štvorcových metrov pozemku alebo rodina v mestskom prostredí v bytovom dome, ktorá v prepočte obýva napríklad 50 štvorcových metrov , prispievať do spoločného rozpočtu mesta a štátu,“ zamýšľa sa Csanda.

To už je problém, ktorý presahuje možnosti jednej samosprávy a jeho riešením by sa mal zaoberať aj kraj alebo štát.

„Riešenie je skôr na vyššej úrovni ako na úrovni iba jednej samosprávy, problém suburbanizácie sa netýka len mesta,“ dodáva.

Jednotlivé satelitné snímky nájdete aj v zbierke Pinpoint.