O prezidentovi nerozhodne väčšina. Ako fungujú americké prezidentské voľby

WASHINTGOTN, BRATISLAVA. Prečo majú Američania na výber iba z dvoch kandidátov veľkých strán, prečo tamojšie prezidentské voľby v skutočnosti nie sú priame a čo všetko závisí od členov Zboru voliteľov?

Pred prezidentskými voľbami v Spojených štátoch sme zostavili zoznam najdôležitejších otázok, ktorými sa snažíme vyvrátiť aj niektoré opakujúce sa mýty o amerických voľbách – ako napríklad, že vo voľbách sa dá vybrať si iba z kandidátov dvoch veľkých politických strán.

V nasledujúcom texte tak ponúkame rýchly manuál k pochopeniu amerických prezidentských volieb a systému, v ktorom fungujú.

1. Ako si Američania volia prezidenta?

Rovnako ako na Slovensku idú do volebných miestností, kde sú pripravené volebné kabínky. Detaily volieb si upravujú jednotlivé štáty a tak, kým vo väčšine z nich Američania vyznačia kandidáta perom, v niektorých sa používajú dierkovacie stroje alebo elektronické voľby.

Od odovzdania hlasu už voľby nie sú priame, pretože každý štát deleguje určitý počet ľudí do Zboru voliteľov a až ten volí prezidenta a viceprezidenta USA.

Tu už vstupuje do hry väčšinový systém, ktorý znamená, že stačí, aby v danom štáte kandidát vyhral čo len o jeden hlas a všetci volitelia toho štátu pripadnú v jeho prospech. Výnimkou sú len štáty Maine a Nebraska, kde sa volitelia vyberajú pomerným systémom.

2. Prečo voľby nie sú priame, prečo existuje Zbor voliteľov a prečo sa tak voľby rozhodujú v niekoľkých štátoch USA?

Zbor voliteľov (US Electoral College) vznikol ešte v roku 1787 (o 28 rokov neskôr sa narodil Ľudovít Štúr) ako výsledok sporu medzi zástancami priamej voľby prezidenta a tými, ktorí chceli, aby prezidenta USA volil Kongres.

Článok Brennanovho centra pripomína, že pri vzniku Zboru voliteľov zohralo svoju úlohu aj otrokárstvo a delenie USA po línii sever – juh.

Severné a južné štáty mali zhruba rovnaký počet obyvateľov, no asi tretinu obyvateľov južných štátov tvorili otroci, ktorí nemali volebné právo. Zástupcovia týchto štátov boli preto proti priamej voľbe, v ktorej by mali menej hlasov.

Zbor voliteľov má 538 členov, pričom každý štát doň deleguje ľudí podľa počtu senátorov (dvaja za každý štát) a počtu reprezentantov v Snemovni reprezentantov. Ten kolíše v závislosti od aktuálneho počtu obyvateľov v danom štáte. Víťaz musí v Zbore voliteľov získať aspoň 270 hlasov.

Výsledkom je, že nie každý hlas má rovnakú váhu, pretože dôležitejšie hlasy pochádzajú zo štátov, ktoré majú viac zástupcov v Zbore voliteľov.

Počty voliteľov v jednotlivých štátoch pre voľby v rokoch 2024 a 2028 podľa sčítania obyvateľstva z roku 2020. (zdroj: Wikimedia.org)

3. V ktorých štátoch sa tohtoročné voľby môžu rozhodnúť?

Z bodu 2 vyplýva aj fakt, že americké prezidentské voľby sa v skutočnosti rozhodnú v niekoľkých štátoch, ktoré môžu preklopiť väčšinu v Zbore voliteľov v prospech niektorého kandidáta.

Kým niektoré štáty sú tradične republikánske a niektoré tradične demokratické, v každých voľbách je niekoľko štátov, ktoré dokážu kandidáti kampaňou preklopiť na svoju stranu. Hovorí sa im battleground states, swing states alebo toss-up states.

V tých nadchádzajúcich voľbách sa tak pozornosť sústreďuje na Pensylvániu, Nevadu, Arizonu, Wisconsin, Michigan, Severnú Karolínu a Georgiu.

4. Môže člen Zboru voliteľov porušiť sľub a hlasovať za iného kandidáta?

Členov Zboru voliteľov nominujú strany alebo priamo kandidáti a zväčša ide o overených a lojálnych ľudí. Napriek tomu sa v histórii USA viackrát stalo, že voliteľ porušil svoj sľub a hlasoval za iného kandidáta alebo sa hlasovania zdržal.

V tridsiatich ôsmich štátoch USA je takéto správanie zákonom zakázané, no nie všetky majú mechanizmus, ako zákaz vynútiť.

Volitelia, ktorí porušili sľub (faithless electors), zatiaľ nedokázali žiadne voľby zvrátiť.

5. Môže sa prezidentom stať aj kandidát, ktorý prehral v ľudovom hlasovaní?

Áno a stalo sa to už niekokokrát. Naposledy v roku 2016, keď takto voľby vyhral Donald Trump proti Hillary Clintonovej. Kandidátka Demokratickej strany vtedy v ľudovom hlasovaní vyhrala, no v Zbore voliteľov mal viac hlasov Trump práve preto, že vyhral v kľúčových štátoch s vysokým počtom voliteľov.

Podobne vyhral voľby v roku 2000 George Bush mladší.

Okrem Trumpa a Busha existujú iba traja kandidáti, ktorí sa stali prezidentmi napriek prehre v ľudovom hlasovaní. Všetky tri prípady sa stali ešte v 19. storočí.

6. Kandidujú iba ľudia z dvoch veľkých strán alebo existujú aj kandidáti iných strán, či nezávislí?

Americkú politiku ľudia často vnímajú cez dve strany – Demokratickú, ktorá stojí viac naľavo a je liberálnejšia, a Republikánsku, ktorá je pravicová, konzervatívna a nacionalistickejšia.

Americká demokracia sa od vzniku štátu v roku 1776 vyvinula tak, že tieto dve strany sú dominantné, no v Spojených štátoch jestvuje viacero ďalších strán a v každých voľbách kandidujú aj kandidáti iných strán alebo nezávislí.

V tých tohtoročných okrem Kamaly Harrisovej a Donalda Trumpa kandiduje napríklad politička americkej Strany zelených Jill Stein, ľavicový aktivista Cornel West, libertarián Chase Oliver a kandidátka Strany socializmu a slobody Claudia de la Cruz.

Výrazným nezávislým kandidátom bol v deväťdesiatych rokoch aj podnikateľ a filantrop Ross Perot.

7. Čo hovoria aktuálne prieskumy verejnej mienky?

Voličské preferencie sú medzi Kamalu Harrisovú a Donalda Trumpa rozdelené takmer presne na polovicu a tohtoročné voľby budú veľmi tesné. Stanica CNN v piatok zverejnila celonárodný prieskum, v ktorom obom kandidátom prisúdila 47 percent preferencií.

Podobné výsledky priniesol denník New York Times, ktorý obom kandidátom nameral 48 percent. Magazín Forbes v pondelok citoval niekoľko prieskumov, ktoré favorizovali Kamalu Harrisovú, rozdiel však bol len tesne nad úrovňou povolenej štatistickej chyby.

Webstránka 270towin v pondelok na základe priemeru zo štrnástich prieskumov indikovala minimálny rozdiel 48,1 verzus 47,4 percenta v prospech Kamaly Harrisovej.

8. Kedy sa dozvieme finálne výsledky tohtoročných volieb?

Samotné voľby sa konajú 5. novembra a víťaz môže byť jasný o niekoľko dní, hoci oficiálne budú výsledky uzavreté až neskôr. V roku 2020 bol Joe Biden neoficiálnym víťazom po štyroch dňoch, no zvyčajne je víťaz jasný skôr.

Do 11. decembra musia jednotlivé štáty vyriešiť všetky nezhody ohľadom sčítania hlasov a členov Zboru voliteľov.

Volitelia sa v každom štáte zídu 17. decembra, aby formálne odovzdali svoje hlasy za jednotlivých kandidátov.

Až po novom roku, konkrétne 6. januára, sa v Kongrese formálne sčítajú hlasy zo Zboru voliteľov a predseda Senátu vyhlási víťaza volieb. Práve počas tohto zasadnutia v roku 2021 vtrhli radikálni stúpenci Donalda Trumpa do budovy Kongresu.

9. Kedy sa zvolený kandidát stane prezidentom?

Inaugurácia nového prezidenta Spojených štátov sa koná 20. januára.

Prezidentské voľby USA 2024