Odborníci tvrdo kritizujú návrh rozpočtu: Nepokryje ani infláciu, doplácať naň budú pracujúci a zdravotníctvo bude krvácať

Prečítajte si tiež:

„Hlavnou charakteristikou rozpočtu je premietnutie nevyhnutnej konsolidácie verejných financií s cieľom stabilizácie dlhu do konca volebného obdobia. V dôsledku vysokých deficitov a dlhov, ktoré spôsobili predchádzajúce vlády v rokoch 2020 až 2023, súčasná vláda realizuje v poradí už druhú zásadnú konsolidáciu, ktorej opatrenia boli zostavené tak, aby boli čo najviac sociálne vyvážené a nezadusili rast ekonomiky,“ vyjadrilo sa k návrhu rozpočtu ministerstvo financií.

Aktuality.sk oslovili odborníkov, aby okomentovali, čo ich najviac vyrušuje na návrhu rozpočtu, ktorý vláda spolu so strategickými partnermi prerokovávala na pondelkovom zasadnutí tripartity (Hospodárska a sociálna rada SR, takzvaná tripartita, je základným nástrojom sociálneho dialógu medzi troma sociálnymi partnermi – zamestnávateľmi, zamestnancami a vládou, pozn. red.).

Zaplatia konsolidáciu zamestnanci?

Minister financií Ladislav Kamenický po rokovaní tripartity priznal, že najväčším jablkom sváru boli pri navrhovaní „zákona desaťročia“ koaličné nezhody. V dôsledku nich došlo k oneskorenému predstaveniu rozpočtu zamestnávateľom a odborárom.

Tí na včerajšom stretnutí nešetrili kritikou. Spoločné odbory Slovenska (SOS) aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ) tvrdia, že predkladateľ im nespokytol dostatočný časový priestor na preštudovanie a odborné posúdenie návrh rozpočtu verejnej správy.

Zároveň hovoria o negatívnom vplyve na pracovné a mzdové podmienky zamestnancov, a to takmer v každom hospodárskom odvetví. Dôvodom majú byť konsolidačné nástroje, ktorých cieľom je získanie finančných prostriedkov od zamestnancov.

„Akákoľvek úprava smerujúca k zhoršeniu podnikateľského prostredia, kam úprava výšky dane z pridanej hodnoty na 23 percent či úprava výšky dane z príjmu právnických osôb smerujú, sa priamoúmerne prejaví na negatívnom vývoji pracovných a mzdových podmienok zamestnancov, napríklad v podobe absencie ochoty zamestnávateľov zavádzať nové technologické riešenia zlepšujúce pracovné prostredie zamestnancov alebo akejkoľvek snahy o zlepšenie mzdových podmienok zamestnancov v priemyselných sektoroch,“ ozrejmili svoj postoj k návrhu SOS.

4fotky v galérii Monika Uhlerová v relácií Na rovinu s Petrom Hanákom Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Pridáva sa k nim aj KOZ, ktorá na tripartite odmietla, aby konsolidáciu platili zamestnanci. Opatrenia, ktoré prispievajú ku konsolidácii súčasného návrhu rozpočtu verejnej správy, najmä na rok 2025, sú podľa KOZ výsledkom politického rozhodnutia, neprešli dostatočnou odbornou diskusiou a sociálni partneri nemali reálnu možnosť ich ovplyvniť.

„Prijaté opatrenia na rok 2025 sa dotknú všetkých domácností a z nášho pohľadu sa najviac dotknú pracujúcich. Navrhnutá kombinácia opatrení sťaží kolektívne vyjednávanie, najmä v oblasti odmeňovania, keďže zvyšuje náklady podnikom, ktoré pravidelne nie sú ochotné pristúpiť k obmedzeniu svojich ziskov a každý náklad premietajú do cien,“ ozrejmila prezidentka KOZ Monika Uhlerová.

SOS zároveň opäť varovali, že takto zostavený legislatívny kokteil sa dotkne aj sociálne znevýhodnených skupín. Úprava výšky rodičovského dôchodku v spojení s celkovým nárastom hodnoty tovarov a služieb podľa nich spôsobí, že ľudia si budú môcť zaobstarať iba základné potraviny. Akékoľvek iné tovary a služby sa pre nich po zohľadnení nárastu cien stanú doslova luxusom.

Odborári z vyššie spomenutých dôvodov na rokovaní tripartity vyjadrili svoj nesúhlas s navrhnutým materiálom, pretože má priamy negatívny vplyv na pracovnoprávne a mzdové podmienky zamestnancov.

Hrozí kolaps zdravotníctva

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) upozorňuje na fakt, že štát neplánuje venovať dostatočný objem financií do zdravotníctva.

Ako v materiáli približuje ministerstvo financií, výdavky na zdravotníctvo dosiahnu v roku 2025 úroveň 9,60 miliardy eur, s medziročným rastom 691 miliónov eur. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2024 ide o nárast na úrovni 7,76 percenta.

4fotky v galérii Výdavky na zdravotníctvo Zdroj: MF SR

Ako upozorňuje AZZZ, predložený rozpočet pre sektor zdravotníctva nepokryje ani predikovanú infláciu. „Považujeme za nevyhnutné, aby bol rozpočet štruktúrovaný tak, aby práve táto oblasť bola v rozpočte výrazne posilnená. Rozpočet považujeme preto za nedostatočný a nesúhlasíme s ním,“ konštatuje zamestnávateľský zväz.

Znižovanie finančných prostriedkov v zdravotníctve v rámci konsolidačného balíčka na rok 2025 podľa AZZZ hrozí destabilizáciou celého systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, prehĺbením nedostatku zdravotníckych pracovníkov, ich odlivom do iných krajín pre nekonkurencieschopnosť v odmeňovaní, čo môže vyústiť do kolapsu zdravotníckeho sektora.

Prečítajte si tiež:

Konsolidačné opatrenia podľa asociácie zároveň výrazne znížia dostupnosť zdravotnej starostlivosti, čo povedie k predlžovaniu čakacích dôb a zhoršeniu kvality poskytovanej starostlivosti. Pretrvávanie súčasného stavu a nedostatočne nastavených podmienok financovania zdravotníctva môže ohroziť poskytovanie akútnej aj neakútnej zdravotnej starostlivosti. Zároveň dostávajú poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do vážnych finančných problémov a prehlbujú ich stav bez akejkoľvek vízie lepšej budúcnosti.

Asociácia súkromných lekárov (ASL) zase upozorňuje, že napriek politikmi deklarovanej potrebe stabilizácie ambulantného sektora materiál explicitne nehovorí o alokácii finančných zdrojov do ambulantného sektora a v podstate sa o ňom nezmieňuje

„Materiál konštatuje, že rezort bude musieť identifikovať úsporné opatrenia v hodnote 152 miliónov eur. Na základe skúseností z minulých období tento cieľ nepovažujeme za reálny a nemôžeme s ním súhlasiť bez identifikácie jednotlivých položiek úspor,“ dodáva asociácia.

Riešenie sa núka, no vláda ho ignoruje

Štát sa na budúci rok pripravuje na výdavky vo výške 34 miliárd eur. Príjmy majú pritom predstavovať len niečo vyše 27,6 milardy, čo znamená, že deficit bude predstavovať 6,3 milardy eur. V porovnaní s minuloročným hospodárením sa teda schodok zmenšil.

Podľa expertov je jedným z mála pozitív na predstavenom návrhu fakt, že vláda sa výhľadovo snaží konsolidovať verejné financie. Respektíve to aspoň deklaruje. „Rozpočet síce znižuje deficit, ale neozdravuje verejné financie. Iný výsledok ani nemohol nastať, keďže vláda predstavila minimum opatrení na výdavkovej strane. To je aj jeho najväčší nedostatok,“ konštatuje Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

4fotky v galérii Bilancia štátneho rozpočtu na rok 2025 (v miliardách eur) Zdroj: MF SR

S Ďuranom súhlasí aj Dušan Zachar, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), podľa ktorého vznikol na strane výdavkov obrovský potenciál na šetrenie a zvyšovanie adresnosti a efektívnosti.

Podľa RRZ chýbajú pre avizované zníženie deficitu na tri percentá HDP vyšpecifikované opatrenia v objeme 0,4 percenta HDP na rok 2026 a až 1,9 percenta HDP vo volebnom roku 2027.

Mnohí ekonómovia vidia nevyužitý priestor, ktorým by sa mohlo vykryť aj plánované zvýšenie základnej sadzby DPH – zo súčasných 20 percent na 23 percent – v znížení výdavkov na dodatočné dôchodkové príspevky. Takéto opatrenie však v balíku úplne absentuje. Podľa prepočtov INESS by v prípade úplného zrušenia 13. dôchodku štát dokázal ušetriť až 828 miliónov eur.

Rušenie dôchodkov by bol krok dobrým smerom aj podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Tá tvrdí, že mix konsolidačných opatrení bol zvolený nevhodne a bude mať zásadné negatívne dosahy na slovenskú ekonomiku, a to ako na podniky, tak i na domácnosti.

„Namiesto narastajúceho zdaňovania by štát mal konečne začať riešiť problém obrovských deficitov verejných financií tam, kde naozaj vzniká: v neúnosne vysokých výdavkoch na predčasné a ďalšie dôchodky a v ďalších výdavkoch štátu. Popritom by mal štát realizovať reformy, neprestajné zlepšovanie procesov vo verejnej správe, redukciu nadbytočných prevádzkových výdavkov a zlepšovanie kvality podnikateľského prostredia,“ odporúča RÚZ.

Prečítajte si tiež:

„Takto navrhovaná konsolidačná stratégia môže byť riziková z pohľadu politického cyklu. Zároveň pri avizovanom cielenom deficite tri percentá HDP bude dlh podľa ministerstva financií ešte mierne rásť na 60,5 percenta HDP. Podľa odhadov RRZ aj z dôvodu nižších budúcich rastov by na okamžitú stabilizáciu dlhu bolo potrebné dosiahnuť deficit na úrovni cca 2,5 percenta HDP,“ varuje rozpočtová rada.

Čo bude so „zvyšnou“ miliardou?

Z už spomínanej konsolidácie by do štátnej pokladnice mala pribudnúť približne miliarda eur, o ktorú sa zvyšujú príjmy, respektíve znižujú výdaje, a o ktorú sa zlepšujú verejné financie, no neznižuje deficit, ako povedal bývalý minister financií Ivan Mikloš v relácii Na rovinu. Ten sa obáva, že zistiť, čo sa s miliardou stane ďalej, bude náročné.

Poukazuje pritom na kapitolu v dokumente o výdavkoch s názvom Všeobecná pokladničná správa. Vláda jej prisúdila relatívne vysokú čiastku – vyše 7,8 miliardy eur. Podobne vysoká suma sa uvádza už v návrhu rozpočtu na rok 2024 – 6,8 miliardy eur. Je teda možné, že nadobudnutá miliarda eur z konsolidácie bude aj v kontexte Miklošových slov presunutá do tejto kapitoly, kde bude náročnejšie odsledovať, na čo presne bude použitá.

Prečítajte si tiež:

Súhlasí s ním aj makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, podľa ktorého bude zmienená miliarda slúžiť ako pomyselný vankúš. „Ten môže byť určený na ďalšie výdavky (ako napríklad energopomoc), ale aj pre prípad, že ohlásené opatrenia neprinesú do štátnej kasy očakávaný objem peňažní. Navrhovaná energopomoc predstavuje približne iba jeho štvrtinu vrátane časti objemu na pomoc z aktuálneho roka. Otázka, kde budú použité ďalšie prostriedky, je naďalej aktuálna,“ uviedol analytik.

Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike

Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.