Pán riaditeľ si ide svoje. Je to jeho šou a nepotrebuje nikoho z nás, hovorí Bohumelová, ktorá odchádza z SNG

V Slovenskej národnej galérii (SNG) pracovala štrnásť rokov, no uvedomila si, že sa nechce zúčastňovať na amaterizme, ktorý v galérii vládne, odkedy do jej čela ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS) dosadila už tretieho riaditeľa za pol roka.

„Najhoršie je, že ani z mojej pozície neviem dianie zmeniť. A to patrím medzi úzky manažment. Súčasný pán riaditeľ si ide svoje, je to jeho šou, nepotrebuje nikoho z nás,“ hovorí riaditeľka úseku správy zbierok a fondov MÁRIA BOHUMELOVÁ, ktorá dala minulý týždeň spolu s ďalšími ôsmimi kľúčovými zamestnancami a zamestnankyňami galérie výpoveď.

„Išlo o bod zlomu, keď sme pochopili, že takto sa nedá ďalej pracovať, nevieme už nič zmeniť a nechceme byť súčasťou rozkladu,“ vysvetľuje Bohumelová.

Do tímu SNG ju priviedla bývalá riaditeľka a kurátorka Alexandra Kusá, ktorú vlani v auguste odvolala ministerka. Odvtedy sa galéria nachádza v turbulentnej situácii. Aktuálne výpoveďami hrozia dve tretiny zamestnancov.

V SNG ste boli riaditeľkou úseku správy zbierok a fondov. Čo sa s touto pozíciou spája?

Úsek, ktorý ešte riadim, zastrešuje primárne činnosti súvisiace so „životom“ diel výtvarného umenia v galérii. Cez akvizičný proces, katalogizáciu, digitalizáciu, ošetrenie, sprístupnenie verejnosti na webe umenia, pohyb pri výpožičkách až po jeho uloženie na miesto v depozitári. Plus som mala v úseku fond knižnice a archívny fond.

Robím to od roku 2010. Úsek sa postupne tvaroval a od júna 2023 sa stalo jeho súčasťou aj kurátorské oddelenie. Kurátori sú tí, ktorí zbierkové predmety skúmajú, objavujú a rozpletajú ich príbehy.

Keď som do SNG nastúpila, nemala projektového manažéra či manažéra pre eurofondy. Bola som prijatá najmä preto, aby som pripravila a zrealizovala veľký národný projekt Digitálna galéria.

Cieľom bolo zdigitalizovať vyše stotisíc objektov kultúrneho dedičstva na Slovensku z oblasti výtvarného umenia, a do projektu bolo zapojených osemnásť regionálnych galérií. Venujem sa aj eurofondom, s tým spojenými projektmi a grantom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V SNG pracovali roky, za Niňaja už ďalej nemôžu. Došlo k prvej hromadnej výpovedi Čítajte 

Prečo odchádzate?

Keď som si to sumarizovala, išlo o dva hlavné dôvody. Na sto percent som si ich uvedomila až v januári. V decembri som ešte nebola rozhodnutá, verila som, že zriaďovateľ rozumie, že SNG potrebuje kompetentné vedenie. A to nie o mesiac či dva, ale okamžite.

Po novom roku som sa vrátila do práce a zistila som, že sa nič nezmenilo. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová deklarovala, že jej na SNG záleží, že situáciu rieši a bude sa ňou zaoberať. Nič sa však nestalo, prišlo len sklamanie.

Pritom sme pani ministerku s ostatnými riaditeľkami úsekov vecne, otvorene a fakticky informovali o všetkom, čo sa deje. Ubezpečila nás, že dôjde k zmene. Zároveň čítate v médiách, ako je súčasný, dočasne poverený riaditeľ Jaroslav Niňaj vyšetrovaný Audiovizuálnym fondom (AVF) pre dotačný podvod a naďalej podniká, čo je v konflikte s pozíciou štatutára SNG.

Súčasne z vlastnej pozície vnímam, že sa neorientuje v základných zákonoch, netuší, čo by mala štátna inštitúcia robiť, aké pravidlá má dodržiavať a veľmi podobnú nezorientovanosť má v akejkoľvek problematike výtvarného umenia. No evidentne toto nie sú dostatočné dôvody, aby pani ministerka niečo zmenila.

Svoje výpovede ste spolu s ďalšími riaditeľkami úsekov avizovali v otvorenom liste už koncom novembra po prvom stretnutí s Jaroslavom Niňajom, s tým, že ste ich mali podať týždeň na to. Prečo ste až doteraz čakali?

Ministerka nás totiž pozvala na stretnutie, to bolo hneď začiatkom decembra. V otvorenom liste sme ju o to prosili. Na stretnutí nás žiadala o vecné informácie, ktoré sa reálne v SNG stali alebo dejú. Musím povedať, že sme s kolegyňami mali zo stretnutia dobrý pocit.

O veciach sa hovorilo, aspoň z našej strany, veľmi otvorene, fakticky. Pani ministerka nás počúvala, venovala nám dosť času, neurgovala nás, bolo vidieť, že ju tie informácie úprimne zaujímajú. Rozlúčili sme sa s tým, že nás ubezpečila, že veci sú dočasné a že ich určite bude riešiť skoro, no nedá sa to zo dňa na deň.

Asi aj preto sme sa toho pozitívne chytili a nadobudli dojem, že sa veci zmenia. Pripadalo nám korektné dať pani ministerke čas do konca roka a nepodať avizované výpovede.

Vaše argumenty a obavy teda nestačili k zmene?

Nie. Okrem toho som si uvedomila, že naozaj nedokážem zabezpečiť poskytovanie odborných služieb a činností, na ktoré sú návštevníci a partneri či už doma, alebo v zahraničí zvyknutí. Neviem za to niesť zodpovednosť a nemôžem a ani sa nechcem zúčastňovať na amaterizme, ktorý v galérii nastal.

Najhoršie je, že ani z mojej pozície neviem dianie zmeniť. A to patrím k úzkemu manažmentu. Pán riaditeľ si ide svoje, je to jeho šou, nepotrebuje nikoho z nás.

Zasahoval do vašej práce?

Skôr ide o to, že riaditeľ vôbec nekomunikuje. Ak prišli e-maily, žiadosti o výpožičku, nevedela som, že niečo také prišlo, zmluvy sa nehýbali. Keď sme chceli niečo podpísať, aby bola zachovaná kontinuita, všetko spochybňoval.

Riaditeľ si všetko musí preveriť u právnika, nemá k zamestnancom žiadnu dôveru, a to ani v bežnej dennej agende. Kritizuje takmer každú oblasť činností a všetko treba robiť inak.

Ak sa spýtate, aká je teda jeho predstava o SNG a ako ideme fungovať, nečakajte odpoveď. S nami sa nerozpráva, lebo údajne je hneď všetko v médiách, čo je hlúposť. Neviem, ako sa dá takto fungovať. Galéria je postavená na tímovej práci. Nemôže stáť na jednej osobe, ktorá nekomunikuje .

Aký je to rozdiel oproti tomu, ako ste fungovali?

Do svojho tímu ma prijímala bývala riaditeľka, teraz už bývalá senior kurátorka Alexandra Kusá. Predtým sme sa nepoznali. Nepoznala som nikoho v galérii. Spoločne sme všetci cielene a systematicky budovali inštitúciu tak, ako ju poznáte dnes, aj keď dnes ju už vlastne ani ja nespoznávam.