Po útoku pomáhala v škole prekonať šok z tragédie. Krízová interventka radí, čo v taký čas robiť

Stretli sme sa v piatok podvečer na Hlavnej 55 v Prešove, v sídle krajskej pobočky združenia IPčko, ktoré poskytuje psychologickú pomoc a podporu. Krízová interventka LENKA KVAŠŇÁKOVÁ sa vrátila zo Spišskej Starej Vsi v Kežmarskom okrese, kde mala plné ruky práce.

Slovenskom otriasol vražedný útok nožom 18-ročného študenta, po ktorom na škole zomreli 18-ročná študentka a 51-ročná zástupkyňa riaditeľa gymnázia. Ďalšia študentka je vo vážnom stave v nemocnici.

Okrem iných zložiek v Spišskej Starej Vsi zasahovali tímy krízovej intervencie. Zasiahnutým žiakom, pedagógom či rodičom poskytovali psychologickú pomoc. Ako to vlastne funguje? Čo je úlohou tímov krízovej intervencie? A aké to bolo pri tejto tragickej udalosti? O tom všetkom porozprávala v rozhovore pre Korzár sociálna pracovníčka, psychoterapeutka, krízová interventka a vedúca Centra krízovej intervencie Káčko Prešov LENKA KVAŠŇÁKOVÁ.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Útočníka na gymnáziu obvinili z úkladnej vraždy. Krátko pred tragédiou o ňom rozhodoval súd Čítajte 

Aké ste mali nasledujúce dni po tom, čo sa stalo?

Krízové. Boli to veľmi ťažké dni, boli by sme radšej, keby neboli. Bolo to náročné. Je to tragédia, ktorá zasiahla nielen Spišskú Starú Ves, ale celé Slovensko.

Čo všetko ste robili?

Našou úlohou ako krízového intervenčného tímu bolo pomôcť spoločne s ďalšími odborníkmi stabilizovať situáciu, ktorá vznikla po útoku v Spišskej Starej Vsi, koordinovať a organizovať pomoc. Kompetentní, ktorých sa to týka, ako napríklad riaditeľ školy či učiteľský zbor sú veľmi často priamo zasiahnutí tou udalosťou. Vtedy je dôležitá prítomnosť krízových intervenčných tímov, ktoré im pomôžu zvládnuť situáciu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ostali len dve krízové interventky a ježko. Prešovské Káčko zachraňuje životy, hrozí mu zánik Čítajte 

Môžete opísať, ako to bolo v tomto prípade? Ako ste sa to dozvedeli a čo ste robili?

Z mojej pozície krízovej interventky v Prešove som dostala pokyn od pána riaditeľa IPčka Mareka Madra, ktorého kontaktoval minister školstva, aby sme urýchlene vyrazili na miesto a pomohli koordinovať pomoc a podporu.

Na mieste boli viaceré krízové intervenčné tímy. Bol tam krízový intervenčný tím z ministerstva vnútra, bol tam Modrý anjel, následne sa pripojili psychologičky z Centra poradenstva a prevencie, ktoré primárne nesú kompetencie za poskytnutie krízovej intervencie v škole, v školskom prostredí.

Takže bolo skvelé vidieť, ako sme sa dokázali koordinovať a spolu pomôcť, pretože pri takýchto situáciách je množstvo ľudí, ktorí sú zasiahnutí tragickou udalosťou, naozaj veľké.

Ako si to vieme predstaviť? Prišli ste a rozprávali ste so žiakmi, alebo s kým? Či ste mali aj iné úlohy?

Hm. Chcem odpovedať, ale nechcem byť konkrétna pre citlivosť témy. Viete, že v našej organizácii IPčko poskytujeme rôzne služby, máme aj Krízovú linku pomoci (0800 500 333), kde sa nám aj teraz ozývali ľudia, ktorí prežívali rôzne emócie v súvislosti s touto tragédiou.

Môžu to byť svedkovia udalostí, príbuzní ľudí, ktorých sa to týka. Môže to byť akákoľvek verejnosť, ľudia, ktorí sa o tom dopočujú, v minulosti niečo podobné zažili a môže im to spustiť nejaké psychické reakcie. Zasiahnutých môže byť množstvo ľudí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Deti vyskakovali v papučiach do snehu, skrývali sa. Situáciu po tragédii opisuje záchranár Čítajte 

U nás to vyzerá tak, že vždy sa hlásime u veliteľa zásahu a zisťujeme zasiahnutých, koho sa to týka, kto každý bol prítomný pri incidente, kto potrebuje pomoc a spoločne si to prerozdeľujeme. A cez krízovú linku pomáhame rôznym skupinám, ktorých sa to akýmkoľvek spôsobom dotklo. Nejde vždy len o ľudí, ktorí sú fyzicky prítomní na mieste.

Mali ste na mieste veľa práce?

Mali. Vo štvrtok sme sa vrátili do Prešova o desiatej večer. V piatok už o niečo skôr, v sobotu tam vyrážame zas.

Je to tak, že deti ľahšie zvládajú takéto situácie než dospelí? Napríklad ako pedagógovia, ktorí majú za tie deti zodpovednosť?

Je to veľmi individuálne. Závisí to od toho, ako vieme pracovať so stresom, akých ľudí máme okolo seba a podobne. Ale u menších detí je to tak, že jednoducho kopírujú správanie dospelých. Čiže ak si „dospeláci“ nájdu tú cestu a pomaly, krok za krokom, hľadajú bezpečie, deti ich nasledujú.

Preto je dôležité v prvých hodinách a dňoch im dať pocit bezpečia, podpory, eliminovať tlak na výkon a uistiť ich, že kompetentní robia všetko pre to, aby sa situácia vyriešila a nezopakovala. Všetko, samozrejme, primerane veku dieťaťa.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Riaditeľka školy, na ktorej útočil študent: O jeho minulosti sme nič netušili Čítajte 

Ako viete, že sa vám podarilo všetko urobiť tak, ako si želáte a že tí ľudia sú v poriadku? Ako vlastne viete, či ste dosiahli želateľný výsledok?

Prvá spätná väzba je, že ľudia po rozhovore povedia, že sa cítia lepšie, pretože v bezpečnom prostredí môžu ventilovať svoje emócie, odborník ich stabilizuje, spoločne hľadajú zdroje na zvládanie, majú odpovede na otázky, ktoré mali, a cítia sa ľahšie. Majú naplánované ďalšie kroky, vedia, čo bude nasledovať. Vtedy vieme, že je to v poriadku.

To je okamžitá spätná väzba. A tá dlhodobejšia, keď vám to hneď nedajú najavo, alebo si nie ste istí, či ti splnilo účel? Sú také prípady?

Pre nás je dôležité, že vedia, čo sa môže diať, aké môžu mať reakcie, porozumejú tomu, čo sa deje v ich prežívaní, vedia, čo v tých prípadoch môžu robiť a poznajú možnosti foriem pomoci.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi žiak útočil nožom, hlásia dve obete. Útočníka už zadržali Čítajte 

V regióne Spiša ste zasahovali aj vtedy, keď autobus v Spišskej Kapitule nešťastne usmrtil tri dievčatá zo Starej Ľubovne. Počuli sme, že v Spišskej Starej Vsi boli deti, ktoré zažili obe tragédie. Ako to prežívajú? Ako to vplýva na mladého človeka?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári