Po Vianociach sa šibalo, šalát a rybu jedla aristokracia. Etnológ približuje staré zvyky

Skúma zvyky prvej polovice 20. storočia.

Etnológ Podtatranského múzea v Poprade PETER KOVÁČ hovorí, že tradičné jedlá na štedrovečernom stole na našom území boli rôznorodé a v každom regióne iné. Zároveň išlo o úplne iné jedlá v porovnaní s tým, čo jeme počas vianočných sviatkov dnes.

Článok pokračuje pod video reklamou

Článok pokračuje pod video reklamou

„Vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom je pomerne novým zvykom. Prišlo to z rakúskeho a nemeckého prostredia,“ vysvetľuje etnológ, ktorý skúma tradície a obyčaje na našom území v prvej polovici 20. storočia.

V minulosti mali ľudia na štedrovečernom stole polievku z kyslej kapusty a múčne, mliečne či hubové polievky. Často sa podávali pirohy alebo rôzne sladké jedlá, napríklad bobaľky s makom. Jedli sa aj krúpy a mäso, pretože to bolo prakticky sviatočné jedlo. Na stole boli často aj orechy.

Tradícia v jedení zemiakového šalátu a ryby sa udomácňovala postupne po druhej svetovej vojne, respektíve v druhej polovici 20. storočia.

Čo je pre vás osobne najzaujímavejším vianočným zvykom z obdobia, ktoré skúmate, teda začiatku 20. storočia?

Pre mňa má komplex vianočných zvykov z minulosti vo všeobecnosti omnoho väčšie čaro ako dnes. Je ťažké vybrať jeden zvyk. Bol to balík, ktorý dohromady dával zmysel. Spôsob slávenia vianočných sviatkov bol totiž úplne iný oproti dnešku. Človek to prežíval omnoho hlbšie a intenzívnejšie.

Keďže sa venujem výskumu pastierstva a ovčiarstva, je pre mňa zaujímavé, že vianočné sviatky sa často vnímali aj ako pastierske sviatky. Pastieri a ovčiari boli súčasťou polnočnej omše, po ktorej plieskali bičmi a trúbili na trúbach, aby odplašili negatívne sily. Takisto boli súčasťou pastierskej omše v Prvý sviatok vianočný. Išli pred oltár pred všetkých návštevníkov kostola vo sviatočných odevoch.

Hovoríte, že slávenie vianočných sviatkov je dnes úplne odlišné ako v minulosti. Ako sa oslavovali vianočné sviatky začiatkom 20. storočia?

V predvianočnom období ľudia verili v nadprirodzené javy alebo sily a tiež tomu, že sa stávajú aktívnejšími a treba sa pred nimi chrániť alebo realizovať rôzne magické úkony. Takéto dni sú napríklad na Katarínu, Ondreja, Barboru či Luciu. V období od začiatku adventu alebo od Kataríny až do Troch kráľov sa k rôznym dňom viažu rôzne zvyky, ktoré v priebehu storočí buď zanikali alebo sa priberali nové.

Príkladom je deň svätého Mikuláša, ktorý sa vníma ako deň s tradičnými zvykmi. No práve takzvaná obchôdzka Mikuláša, čerta a anjela nie je až tak archaická a udomácňovala sa v priebehu prvej polovice 20. stočia, respektíve jeho druhej tretiny. V tomto období v minulosti zvykli chodiť ľudia po príbytkoch v podomácky vyrobených maskách. Zobrazovali rôzne predkresťanské motívy, nosili zvieracie kožušinové masky, ktoré mali znázorňovať duchov predkov.

Predpokladám tiež, že slávenie vianočných sviatkov bolo v období, ktoré skúmate, duchovnejšie.

V prvej polovici 20. storočia ľudia pravdepodobne slávenie akýchkoľvek, nielen vianočných sviatkov, prežívali hlbšie a intenzívnejšie ako v súčasnosti. Prirodzene bolo menej ruchov a komerčného vnímania sviatkov. Prežívali sa v kruhu rodiny a aj v samotnom vnútri ich ľudia pravdepodobne prežívali pokojnejšie.

Kedy sa stali z Vianoc komerčné sviatky?

Súvisí to s globalizáciou a modernizáciou, začalo to približne na prelome 20. a 21. storočia. Samozrejme, slávenie sviatkov sa menilo už v druhej polovici 20. storočia. Svet sa po druhej svetovej vojne otváral a tradičné prostredie sa rozbíjalo. Bol to postupný proces.

V súčasnosti je pred vianočnými sviatkami všade najväčší chaos, hemží sa to ľuďmi, ktorí zháňajú darčeky. Oproti tomu, oslavovanie vianočných sviatkov v prvej polovici 20. storočia si môžeme predstaviť aj tak, že to bolo naopak najpokojnejšie obdobie v roku, život sa trochu spomalil, ľudia sa viac obracali do seba? Je táto predstava správna?

V rímskokatolíckom prostredí bol advent obdobím stíšenia. Ľudia ráno chodili na omše a naozaj to bolo o spomalení. U gréckokatolíkov je variant adventu filipovka, ktorý má aj pôstny charakter. Bol to doslova pôst pred vianočnými sviatkami.

Zároveň však bolo obdobie priadok, ktoré trvali od neskorej jesene až do adventu. Dievčatá a ženy sa stretávali v kúdeľnej izbe a priadli vretenom alebo kolovrátom nite, čo bol pre ich prežitie dôležitý úkon. Priadky totiž súviseli aj so stretávaním mládeže. Mládenci navštevovali dievčatá a bolo to miestom zblíženia, kde zrejme vznikali aj prvé lásky.

Pred samotnými sviatkami bolo potrebné rituálne pripraviť príbytok, upratať ho, obriadiť statok, aby sa mohli ľudia venovať už len ich sláveniu. Ale určite sa pripravovalo na sviatky pokojnejšie a bez ruchu v porovnaní so súčasnosťou.

Ľudia ani zrejme nezháňali toľko darčekov.

Obdarovávanie patrilo k vianočným sviatkom, ale bolo veľmi symbolické. Pointou bolo, že sa ľudia obdarovali a nie to, čo si dali. Často to boli naturálie alebo skromné darčeky, buď domácky vyrobené, rôzne úžitkové predmety alebo také, ktoré kúpili na jarmokoch. Nebolo dostupných toľko vecí a ľudia žili skromnejšie.

V súčasnosti na Mikuláša dostanú deti sladkosti, v mestách či obciach rozsvietia vianočné stromčeky a výzdobu. Ako to vyzeralo v období Mikuláša v minulosti?

Koncom minulého storočia už bola obchôdzka s Mikulášom na slovenskom území udomácnená. Chodilo sa po obciach a po mestách, no vtedy chodil Dedo Mráz, pretože sme sa nachádzali v období socializmu. Postava Deda Mráza má pôvod v ruskom prostredí, bol presadzovaný hlavne z politických dôvodov počas obdobia socializmu, kedy sme boli súčasťou zväzu socialistických republík.

V tradičnom prostredí obchôdzka Mikuláša vyzerala podobne ako dnes, aj keď vianočné osvetlenie je absolútne nová záležitosť. Rozsvietenie vianočnej výzdoby a zdobenie príbytkov pred 30 rokmi začínalo vianočnými sviatkami, Mikuláš je ešte v predvianočnom období. Obdarovávanie bolo takisto skromnejšie, išlo o rôzne naturálie ako ovocie či orechy.

Poprad je v médiách často prezentovaný ako mesto s najkrajšou vianočnou výzdobou na Slovensku. Na vianočnú výzdobu sa teraz kladie veľký dôraz, ľudia kvôli tomu aj navštevujú rôzne mestá. Niekde to však evokuje dojem, že je to až prehnané. Ako to bolo s osvetlením miest v minulosti?

Koncom 20. storočia bolo osvetlenia menej, no nejaké pravdepodobne bolo, lebo elektrifikácia fungovala dlhé roky. V prvej polovici 20. storočia však výzdoba v mestách a na dedinách prakticky neexistovala. Sústreďovala sa skôr do domácností. Základom vo vidieckom tradičnom prostredí malo byť upratanie príbytku a príprava na sviatočné obdobie. Veľmi charakteristickým zvykom na Slovensku bolo zdobenie príbytku jedličkou.

Súvisiaci článok Popradská vianočná výzdoba patrí medzi najkrajšie na Slovensku, má tri nové prvky Čítajte 

Ktorý zvyk zo slovenských domácností úplne vymizol?

Napríklad 28. decembra prebiehali takzvané mládenky. Ľudia si tým pripomínali biblický príbeh, kedy dal Herodes vyvraždiť novorodeniatka. Mládenci v tomto čase chodili po dievčatá a šibali ich prútmi. Je to zvyk, ktorý zanikol v polovici 20. storočia. V okolí obce Vernár sa to ešte stále praktizuje, no inde to zaniklo z rôznych dôvodov. Neujalo sa to, nenašli sa nositelia zvyku alebo došlo k úbytku obyvateľstva.

Boli nejaké zvyky tradičné len pre podtatranské obce?

Keď človek skúma tradičnú ľudovú kultúru, málokedy je niečo úplne špecifické pre konkrétnu oblasť. Svet nebol ani v minulosti uzamknutý či ohraničený, ľudia sa stretávali naprieč regiónmi. Slávenie vianočných sviatkov bolo podobné v rôznych oblastiach bývalej monarchie.

Pre podtatranský región sú však charakteristické rôzne typy jasličkových hier, s ktorými sa chlapci z dediny predvádzali, chodili s nimi po domoch, niekedy už 24. decembra či na prvý alebo druhý sviatok vianočný.

Tieto jasličkové hry niekedy aj úmorným spôsobom odkazovali na príchod pastierov, ktorí sa prišli pokloniť Ježiškovi do Betlehema. Špecifické to bolo napríklad v Lendaku. V súčasnosti sa to stále ešte v niektorých obciach praktizuje.

Ako vyzerá jasličková hra?

Skupinka mládencov chodí po domoch a predstavujú rôzne postavy – anjela či baču. Často sú tam aj komickejšie postavy, napríklad Starý. Je to prakticky taktiež maska s predkresťanským pôvodom. Je to chlapec oblečený v kožušine so začiernenou tvárou, ktorý sa zväčša správa drzo.

Z čoho pozostávala štedrovečerná večera v domácnostiach na Slovensku na začiatku 20. storočia?

Tradičné jedlá na Slovensku boli rôznorodé a v každom regióne iné. Zároveň išlo o úplne iné jedlá, aké máme na stole dnes. Vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom je pomerne novým zvykom. Prišlo to z rakúskeho a nemeckého prostredia. V minulosti mali ľudia na štedrovečernom stole polievku z kyslej kapusty a múčne, mliečne či hubové polievky. Často sa podávali pirohy alebo rôzne sladké jedlá, napríklad bobaľky s makom. Jedli sa aj krúpy a mäso, pretože to bolo prakticky sviatočné jedlo. Na stole boli často aj orechy.

Kedy prišla na naše územie tradícia v jedení zemiakového šalátu a ryby?

Udomácňovalo sa to postupne po druhej svetovej vojne, respektíve v druhej polovici 20. storočia. Prišlo to z aristokratického prostredia, ale ani tam to nebolo tradičné vidiecke jedlo. Je to novšia záležitosť, rovnako ako vianočný stromček, ktorý sa k nám tiež dostal z rakúskeho prostredia.

Už ste spomínali, že dediny a mestá vyzdobené neboli, ľudia si skôr zdobili počas vianočných sviatkov vlastné príbytky. Ako to vyzeralo?

Archaickým zvykom bolo zdobenie čačiny z ihličnatých stromov. Neskôr sa začal zdobiť aj stromček, ktorý si ľudia vonku svojpomocne odrezali. Kedysi ľudia na vidieku stromček vešali, keďže často žili v dreveniciach. Zdobili ho jablkami, orechmi a doma vytvorenými ozdobami, určite nie kúpenými vianočnými guľami. Tradičnou výzdobou bol napríklad vyrezávaný alebo papierový betlehem a rôzne výjavy stvárnenia Ježiša Krista. Často dávali na stromček aj sviece. To si ešte niektorí ľudia pamätajú aj v súčasnosti.

Kedy sa k nám dostali umelé stromčeky?

Začalo sa to niekedy od 80. rokov. Je to krátkodobá záležitosť.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO