Pochybovačov už nechce, Muska áno. Trump zostavuje nový kabinet

WASHINGTON, BRATISLAVA. Opätovne zvolený americký prezident Donald Trump si doposiaľ dokázal vyberať za spolupracovníkov klasických republikánskych neokonzervatívcov, ktorí pracovali ešte s Bushovcami, ľudí z novej generácie republikánov, ktorej nie je cudzí americký izolacionizmus, ale aj popieračov najzákladnejších vedeckých faktov a ľudí tzv. postfaktuálnej éry.

Pri prvých informáciách o tom, kto by mohol tvoriť Trumpov nový tím, sa opakuje motív lojality. Trump už podľa mnohých médií nebude ochotný spolupracovať s niekým, kto mu bude odporovať.

“Ubezpečujem budúcich členov tímu, že pracovať v Trumpovej administratíve nebude také turbulentné, ako o tom píšu médiá. Bude to ešte horšie,” napísal v komentári pre New York Times Miles Taylor. V prvom Trumpovom tíme pracoval na ministerstve vnútornej bezpečnosti a v roku 2018 anonymne napísal článok, v ktorom sa prihlásil k akémusi vnútornému hnutiu odporu proti Trumpovi.

V aktuálnom článku okrem iného hovorí, ako musel pracovať pod totálne nepredvídateľným prezidentom, ktorý dokázal navrhnúť napríklad to, aby Washington zastavil vyplácanie federálnych peňazí štátom, ktoré postihli živelné pohromy, no nevolili Trumpa.

Trump sa často rozhodoval impulzívne, bez premýšľania a jeho štáb musel improvizovať, v jednom momente až do tej miery, že sa zaoberal scenármi severokórejského jadrového útoku na Ameriku.

Taylor sa v texte snaží osloviť konzervatívnych republikánov, aby od Trumpa neutekali, ale podobne ako on sám, aby pracovali v administratíve a pomáhali viesť krajinu často aj navzdory prezidentovi.

Okrem nich však Trump doposiaľ vždy vítal aj stúpencov dezinformácií.

Máme alternatívne fakty

Jeden z momentov, ktorý sa s Trumpom ťahá, je výrok “náš hovorca Sean Spicer poskytol alternatívne fakty” . Vyslovila ho krátko po inaugurácii v roku 2017 manažérka Trumpovej kampane Kellyanne Conway uprostred mediálnej dišputy o tom, či na Trumpovu inauguráciu prišlo viac alebo menej ľudí ako na inauguráciu Baracka Obamu.

Vydávanie overiteľnej nepravdy za “alternatívne fakty” vtedy rozčúlilo takmer celú americkú mediálnu scénu.

Stúpenci “alternatívnych faktov” mali k Trumpovi vždy blízko, hoci netvorili jadro jeho tímu. Patrí medzi nich aj jeden z najkontroverznejších ľudí z aktuálneho Trumpovho okruhu a možný člen jeho novej administratívy Robert F. Kennedy mladší.

Kennedy je synovcom zavraždeného prezidenta Johna F. Kennedyho a dynastia Kennedyovcov je tradičnou súčasťou Demokratickej strany. RFK mladší ju však opustil, vo vlastnej rodine je vyvrheľom a stojí pri Trumpovi. Je odporcom očkovania, tvrdí, že spôsobuje autizmus, spochybňoval pandémiu covidu-19.

Denník Financial Times dnes Kennedyho spomína ako kandiáta na “vysokú funkciu” v sektore zdravotníctva, hoci nie je jasné, či by sa stal priamo ministrom, alebo riaditeľom niektorého z regulačných úradov. Do takejto funkcie by ho musel potvrdiť Senát, v ktorom však republikáni získali väčšinu.

Kennedy by aj bez exekutívnej funkcie mohol mať vplyv na zdravotníctvo z pozície Trumpovho poradcu v Bielom dome, špekuluje denník New York Times.

Čo bude robiť Elon?

Z miliardára a technologického vizionára Elona Muska sa stal jeden z najvýraznejších stúpencov Donalda Trumpa. Prispel mu na kampaň 130 miliónmi dolárov a vstúpil do nej aj spornou lotériou, v ktorej chcel rozdávať milióny dolárov voličom v dôležitom štáte Pensylvánia, ak podpíšu jeho petíciu za slobodu slova.

Financial Times Muska označujú za člena “klubu lojálnych” a sám sa zviditeľňoval agendou efektivity v štátnej správe. Trump mu zveril audit celej štátnej správy a poveril ho, aby navrhol “drastické reformy”, píše denník.

Magazín Forbes pripomína, že Musk sa už počas kampane tešil, ako povedie nové ministerstvo pre efektivitu a zníži výdavky na byrokraciu o dva bilióny dolárov.

Časopis pripomína, že Musk ani Trump v skutočnosti nemajú záujem, aby Musk dostal oficiálny post v administratíve, no Musk svoje služby ponúkol bezodplatne.

S kritikmi sa rozišiel

Miles Taylor zďaleka nie je jediným členom prvej administratívy Donalda Trumpa, ktorý “prebehol”. Trump sa rozišiel so svojím niekdajším viceprezidentom Mikom Penceom, niekdajší minister John Kelly dnes Trumpa považuje za fašistu. Podobne sa o Trumpovi vyjadril niekdajší minister obrany Mark Esper.

Prvý Trumpov minister obrany James Mattis povedal, že Trump sa vysmieva z ústavy, jeho bývalý poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton o ňom povedal, že nie je spôsobilý byť prezidentom a nemá dosť inteligencie na to, aby bol diktátorom.

“Jeho porozumenie svetovému dianiu a americkým dejinám bolo veľmi obmedzené,” povedal o Trumpovi Rex Tillerson, ktorý pod ním slúžil ako minister zahraničia.

Kreslo šéfa diplomacie je z európskeho pohľadu asi najkritickejšie. Magazín The Hill na prvom mieste medzi kandidátmi spomenul floridského senátora Marca Rubia, ktorý v Senáte odmietol podporiť šesťdesiatmiliardový balík pre Ukrajinu.

Financial Times ako kandidáta vidia Rica Grenella, ktorý mal v prvom Trumpovom tíme na starosti dohľad nad tajnými službami. Pri debate o vojne na Ukrajine navrhol dohodu s vytvorením “autonómnych oblastí” , a nesúhlasí s členstvom Ukrajiny v NATO, kým všetky členské štáty nebudú investovať dve a viac percent HDP do vlastnej obrany, ako sa zaviazali.

Tom Cotton, ktorého The Hill spomínal ako kandidáta na ministra zahraničia, by sa podľa Financial Times mohol stať aj ministrom obrany. Má povesť jastraba, ktorý si myslí, že vo väznici Guantánamo malo skončiť viac ľudí.

Kreslo ministra obrany by podľa denníka Guardian , ale aj iných médií mohol obsadiť Mike Pompeo, niekdajší riaditeľ CIA a minister zahraničia z čias prvej Trumpovej prezidentúry.

Pompeo patrí do klubu Trumpových verných, no tvorí v ňom výnimku, keďže na rozdiel od Trumpa či jeho budúceho viceprezidenta J. D. Vancea vníma Ukrajinu podobne ako veľa politikov v Európe.

Na konferencii britského bezpečnostného think-tanku RUSI povedal, že vojna nie je výzvou iba pre Ukrajinu, ale aj pre celú Európu, keďže ide o to, ako bude ďalšie desaťročia vyzerať hranica medzi Európou a Ruskom. Povedal aj, že Spojené štáty sa v tejto výzve musia angažovať.

V júlovom komentári pre Wall Street Journal Pompeo upozornil, že Trumpov mierový plán pre Ukrajinu by neznamenal kapituláciu a že to bol Trump, kto podporil republikánskeho predsedu Snemovne reprezentantov Mika Johnsona pri schvaľovaní finančného balíka na pomoc Ukrajine.

Zaujímavým kandidátom na ministra zahraničia alebo obrany je podľa Guardianu aj Mike Waltz, niekdajší Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť. Waltz podľa Guardianu podporuje americkú pomoc Ukrajine, no volá po lepšej kontrole toho, ako sa peniaze amerických daňových poplatníkov míňajú.

Vance: Čipy majú prednosť

Trumpovým viceprezidentom bude doterajší senátor z Ohia J. D. Vance, ktorý v Senáte balík na podporu Ukrajiny nepodporil.

“Vance navrhol mierový plán pre Ukrajinu, ktorý znie podobne ako ten Putinov,” napísal o budúcom viceprezidentovi denník New York Times.

“Rusi by si nechali územie, ktoré dobyli, a pozdĺž aktuálneho frontu by sa vytvorila demilitarizovaná zóna. Ukrajinská strana by bola silne opevnená, čo by zabránilo ďalšej ruskej invázii,” cituje denník Vanceov plán s dodatkom, že oklieštená Ukrajina by si zachovala suverenitu, no Rusku by musela prisľúbiť vlastnú neutralitu.

Ukrajinské noviny Kyiv Independent zas pripomenuli Vanceov výrok, podľa ktorého je Ukrajina pre Spojené štáty menej dôležitá ako Taiwan, ktorý je najväčším svetovým výrobcom mikročipov.

Na rozdiel od Pompea Vance za absurdnú považuje myšlienku, že by Rusko vojnou ohrozovalo aj iné európske štáty ako Ukrajinu.

Prezidentské voľby USA 2024