Podnikatelia, biznismeni a investori majú jasný odkaz pre vládu, pokiaľ by chcela vystúpenie Slovenska z EÚ (panel expertov)

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) prednedávnom rozvíril politickú diskusiu ohľadom možnosti vystúpenia Slovenska z Európskej únie. Podľa neho by sme sa mali pripraviť aj na takúto alternatívu.

Aktuality.sk oslovili ľudí z biznisu, aby zhodnotili, čo by to v taktom prípade znamenalo pre ich spoločnosti a aký dopad by to malo na slovenskú ekonomiku. Podnikatelia odpovedali na nasledujúce otázky:

1. Čo by pre vaše podnikanie znamenalo, keby Slovensko vystúpilo z EÚ?

2. Zostali by ste aj po vystúpení z EÚ podnikať na Slovensku?

Michael Hjemgard, generálny riaditeľ spoločnosti DECODOM

1. Veľké komplikácie. Na jednej strane totiž nábytok vyrábaný na Slovensku predávame okrem iného aj klientom v Nemecku, Česku či Maďarsku a na druhej strane dovážame niektoré polotovary na jeho výrobu napríklad z Talianska. Vystúpenie Slovenska z Európskej únie by však malo zásadný vplyv na celú slovenskú ekonomiku.

Všetci výrobcovia a dovozcovia by pravdepodobne čelili zvýšeným nákladom na výrobu a obchodovanie, rôznym administratívnym prekážkam a colným kontrolám. To všetko by spomalilo a predražilo naše výrobné a distribučné procesy.

2. Decodom je tradičná slovenská firma, ktorá sa desaťročia venuje výrobe a predaju nábytku. Náš príbeh je založený na viac ako storočnej histórii spracovania dreva a výroby nábytku v Topoľčanoch. Máme tu na Slovenku pevné korene, silné vzťahy so zákazníkmi, zamestnancami i partnermi. Aj preto patríme medzi lídrov vo výrobe nábytku na slovenskom trhu a urobíme všetko pre to, aby to tak aj ostalo.

Jozef Kozák, výkonný riaditeľ firmy SEWA

1. Najdôležitejšou otázkou by boli prípadné zmeny legislatívy, ktorá reguluje celé odvetvia recyklácie a zhodnocovania odpadov. Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), akou je aj SEWA, sú totiž v dnešnej podobe výsledkom preberania európskej legislatívy.

Druhou oblasťou by boli obchodné vzťahy. SEWA je počtom členov najväčšia OZV pre elektrozariadenia.

Na jednej strane poskytujeme služby zberu a recyklácie elektroodpadu takmer 1 000 klientom a na druhej strane máme desiatky dodávateľov. Obe strany nášho reťazca by v takom prípade bolo potrebné upraviť.

Nezanedbateľným problémom by zrejme bolo zvýšenie administratívnych nákladov. Už dnes je plnenie rôznych legislatívnych environmentálnych požiadaviek časovo a finančne náročné, a to sú procesy v rámci EÚ harmonizované. Ak by neboli, pre našich medzinárodných klientov by to znamenalo, že by sme museli v každej krajine samostatne riešiť ďalšie a ďalšie administratívne povinnosti navyše, ktoré by sa mohli odlišovať od EÚ pravidiel.

Ako príklad uvediem registráciu výrobkov, rozsah povinností a vykonávanie kontrol, ktoré sú momentálne súčasťou jednotného systému v rámci EÚ.

Pre SEWA by teda vystúpenie Slovenska z EÚ znamenalo potrebu adaptácie na nové legislatívne a obchodné podmienky, čo by zrejme viedlo k vyšším nákladom a väčšej administratívnej záťaži.

2. To by záviselo predovšetkým od prípadných zmien legislatívy.

Michal Horák, generálny riaditeľ spoločnosti ARRIVA na Slovensku

1. Členstvo v Európskej únii nám umožňuje uchádzať sa o nenávratné finančné prostriedky na podporu verejnej dopravy. Bez tejto podpory by sa spomalila obnova vozidlových parkov slovenských dopravcov a úplne by sa zastavili projekty bezemisnej autobusovej dopravy, ktoré sú náročné na investície do nových technológií a infraštruktúry. Napríklad v meste Trnava, ale aj v Nitrianskom samosprávnom kraji v súčasnosti pripravujeme zavádzanie elektrobusov, ktoré počíta s podporou z prostriedkov EÚ.

2. Slovensko je členským štátom Európskej únie. Právny rámec EÚ vytvára stabilný priestor pre rozvoj nášho podnikania v oblasti verejnej osobnej dopravy a zlepšovanie služieb pre našich cestujúcich a objednávateľov, ktorými sú samosprávne kraje a mestá.

Peter Lazar, konateľ firmy Scheidt & Bachmann Slovensko

1. Vystúpenie Slovenska z Európskej únie by malo na našu podnikateľskú činnosť závažný dopad. Vo veľkej miere ťažíme z výhod jednotného vnútorného európskeho trhu, pričom reč je najmä o plynulých dodávateľských reťazcoch, odstránení ciel a prekážok obchodu, ako aj právnej istote a stabilite vyplývajúcej práve z členstva v Európskej únii. Vystúpenie z nej by bolo späté s nárastom nákladov a byrokracie, na čo by doplatila naša konkurencieschopnosť.

Rovnako by so sebou tento krok priniesol neistotu pre našich pracovníkov, a to predovšetkým s ohľadom na pracovné právo a medzinárodnú mobilitu – kľúčové faktory pre našu výrobu a obchodovanie s inými krajinami.

2. Slovensko ako podnikateľskú lokalitu so svojou kvalifikovanou pracovnou silou a strategickou polohou si veľmi vážime. Vystúpenie z EÚ by malo výrazne negatívny vplyv na našu dlhodobú stratégiu. Bolo by nevyhnutné dôsledne sa zaoberať otázkou, či naďalej dokážeme vyrábať produkty a byť na Slovensku konkurencieschopní.

Za cieľ považujeme uchovanie si Slovenska ako miesta pre podnikanie, čo však závisí od hospodárskych, politických a regulačných podmienok po teoretickom odchode z EÚ. Pevne veríme, že tento scenár sa nenaplní a vyhneme sa mu. Uškodil by nie len slovenskej ekonomike, ale aj medzinárodným spoločnostiam.

Martina Slabejová, riaditeľka Americkej obchodnej komory v SR

1. Vystúpenie z EÚ by znamenalo opustenie Eurozóny a návrat k slovenskej korune. Prestali by platiť medzinárodné zmluvy, ktoré uzavrela EÚ. Slovensko by nanovo zvažovalo tvorbu nových legislatívnych rámcov, ktorých skutočné dopady na podnikateľské prostredie možno len ťažko odhadnúť.

Došlo by k výraznému predražovaniu financovania štátneho dlhu, čo by znamenalo zvýšenie úrokov na štátnych dlhopisoch, po čom by nasledovalo zvýšenie úrokových sadzieb pre podnikateľov aj občanov. Prišli by sme o prístup na voľný trh, čo by znemožnilo jednoducho vyvážať produkty do EÚ. Všetci naši exportéri vrátane automobiliek by mali tovar zaťažený clami, čo by mohlo znamenať odchod týchto zamestnávateľov a existujúcich investícií do iných krajín.

Prišli by sme o voľný pohyb osôb. Naši susedia by boli nútení zaviesť hraničné kontroly. Našinci by stratili možnosť pracovať v EÚ a boli by sme považovaní za občanov tretích krajín. Študenti by si nemohli dovoliť študovať na zahraničných univerzitách, čo by potenciálne mohlo zvýšiť ich motiváciu na trvalý odchod zo Slovenska.

Pre ľudí v regiónoch a pohraničných oblastiach by sa na prechod k susedom čakalo rádovo v hodinách. Ocitli by sme sa v politickej izolácii s pošramotenou reputáciou. Dopad na Slovenskú ekonomiku by bol devastujúci, vysoká inflácia, zníženie životnej úrovne a nízke príjmy. Ak má vláda problém konsolidovať teraz, vystúpením z EÚ by sme prišli o eurofondy, zdroje z plánu obnovy, ďalšiu finančnú podporu a konsolidácia by bola omnoho ťažšia.

Poučme sa z odchodu Veľkej Británie, ktorá napriek solídnym rokovaniam, zažila otras. Vystúpenie slovenskej proexportnej ekonomiky by bolo pre Slovensko, na rozdiel od Veľkej Británie, ešte väčším ekonomickým nešťastím.

2. Otázka nie je, či by som zostala podnikať, ale či by som vôbec zostala na Slovensku. Zaráža ma, že v roku 2025 musíme odpovedať na takéto otázky v čase, keď iné krajiny úpenlivo bojujú za to, aby vstúpili do EÚ. Je to tragické, keď si spomeniem, ako veľmi sme sa o vstup do EÚ usilovali a ako veľmi nám naše členstvo v EÚ zvýšilo životnú úroveň.

Robert Mitterpach, finančný riaditeľ spoločnosti Corwin

1. Pevne veríme, že k podobnej situácii nielen že nedôjde, ale o nej nikto ani nebude reálne uvažovať. Slovensko ako malá otvorená ekonomika je absolútne závislé na bezbariérovom prístupe na obrovský európsky trh so 448 miliónmi obyvateľov. A to tak z pohľadu pohybu tovarov, kapitálu aj ľudských zdrojov. My ako spoločnosť sídliaca na Slovensku, no podnikajúca vo viacerých krajinách EÚ, by sme určite čelili viacerým problémom.

Odchod z EÚ by mal navyše dopady aj na stavebný sektor ako taký, ktorý je z pohľadu technológií, materiálov a ľudských zdrojov silne previazaný so zvyškom EÚ. Firmy aj konečný zákazník by tak museli čeliť vysokému nárastu nákladov a cien bývania.

2. V tejto chvíli nad takouto možnosťou nechceme špekulovať. Ako sme uviedli vyššie, pevne veríme, že k tejto hypotetickej situácii nikdy nedôjde.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO