„Predám bločky z tankovania.“ Ako sa z účtenky stáva nástroj daňového podvodu a čo vám hrozí, ak mu neodoláte

2fotky v galérii Konverzácia s predajcom bločkov Zdroj: Aktuality.sk

Zaujímala nás najmä cena, za ktorú mladý muž predáva účtenky z čerpačky v hodnote viac ako tritisíc eur. Už o pár minút sme sa dozvedeli, že si účtuje päť percent z ceny, čo vychádza na 163 eur, ale nám ich predá za 130 eur.

Zároveň nám ozrejmil, že pri podávaní daňového priznania si vieme práve vďaka bločkom efektívne znížiť dane. Stačí, keď ich odovzdáme svojej účtovníčke a ona už bude vedieť, čo s nimi. „Nie je to podvod?“ pýtame sa. Ľubomír nás okamžite ubezpečí, že ide o bežnú a legálnu vec, ktorú sa tento rok chystá podniknúť aj on sám.

Realita je však od jeho tvrdení na míle vzdialená. Za zdanlivo nevinnou výmenou papierikov za drobné sa totiž skrýva rozsiahly systém daňových podvodov.

Náklady rastú, firmy hľadajú „riešenie“

Ako vysvetľuje hovorca finančnej správy Daniel Súkup, kupovanie alebo iný zber akýchkoľvek dokladov, ktorými si daňové subjekty uplatňujú práva na splnenie zákonných podmienok bez toho, aby tieto zákonné podmienky skutočne splnili, predstavuje protiprávne konanie.

„Zákon neumožňuje nijaké legálne zbieranie dokladov, ktoré nezodpovedajú skutočnosti,“ dodáva Súkup, podľa ktorého finančná správa len za prvých desať mesiacov minulého roka identifikovala fiktívne bločky v hodnote vyše 21,5 milióna eur.

Úmysel podnikateľov je pritom zrejmá už na prvý pohľad. „V súčasnosti náklady podnikateľov rastú, či už sa to týka rastu miezd, daní, odvodov, cien energií, nákupov a podobne. Podnikatelia preto hľadajú rôzne cesty ako si tieto náklady vrátane daní platených štátu optimalizovať, respektíve znižovať,“ vysvetľuje daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová.

Znižovanie daňového zaťaženia je možné dosiahnuť legálnou a nelegálnou cestou. Legálna daňová optimalizácia zahŕňa možnosti, ktoré podnikateľom umožňujú zákony. Ide napríklad o prípady, keď podnikatelia počas roka „zbierajú“ pokladničné doklady za účelom preukázania nákladov spojených so svojou podnikateľskou činnosťou.

Najčastejšie ide práve o účtenky z čerpacích staníc, ktoré si podnikateľ môže započítať medzi svoje výdavky, čím si „umelo“ navyšuje svoje náklady a znižuje základ dane. „Toto je legálny postup, ak sa dané pokladničné doklady reálne týkajú výkonu jeho podnikateľskej činnosti, napríklad súviseli s jeho pracovnými cestami,“ ozrejmuje Tomáš Mészáros, senior právnik advokátskej kancelárie Kaduc & partneri.

Zbieranie cudzích pokladničných dokladov, ktoré preukazujú výdavok niekoho iného, je však považované za nelegálnu cestu znižovania daní a je v rozpore so zákonom. Podnikateľ, ktorý získa za nižšiu cenu alebo zadarmo pokladničné bloky od nepodnikateľov z radov svojej rodiny či známych, prípadne od podnikateľov, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky a deklarujú tak formálne vynaložené náklady, aby platili nižšiu daň z príjmov, úmyselne obchádza zákon a dopúšťa sa daňového podvodu.

„Ide o nepovolené znižovanie daňovej povinnosti, keďže to, čo je na bločkoch, podnikateľ nikdy nespotreboval ani nezaplatil. Výdavok, ktorý si môže uplatniť v nákladoch, by mal sám nakúpiť, použiť na podnikanie a zaplatiť. K tomu je podmienka, že tento výdavok má byť preukázaný bločkom,“ objasňuje prezidentka Daňového fóra Slovenska Alica Orda Oravcová.

Podvod, ktorý je ťažké dokázať

Ako vysvetľuje advokát Matúš Červený z advokátskej kancelárie LEXANTE, daňový subjekt, ktorý si takýmto spôsobom znižuje dane, porušuje hneď niekoľko zákonov. V prvom rade je to zákon o dani z príjmov, pretože zahŕňanie fiktívnych výdavkov do účtovníctva vedie k nesprávnemu výpočtu daňového základu a k daňovým únikom.

Ďalej dochádza k porušeniu zákona o dani z pridanej hodnoty, keďže firma neopodstatnene požiada o nadmerný odpočet DPH. Z hľadiska trestného práva môže byť takéto konanie kvalifikované ako trestný čin skrátenia dane a poistného v zmysle Trestného zákona.

No a napokon ide o porušenie zákona o účtovníctve, keďže vedenie nepravdivého účtovníctva je v priamom rozpore s legislatívnymi požiadavkami na transparentnosť a správnosť účtovných záznamov.

Napriek viacnásobnému porušeniu legislatívy je pre kontrolórov náročné dokázať, že k podvodom dochádza. Orgány finančnej správy síce získavajú údaje z podaní daňových subjektov, od iných štátnych orgánov či z daňových kontrol, avšak ako podotýka Hallová, ak má podnikateľ v prípade daňovej kontroly doklady preukazujúce nákupy, je aj pre daňové úrady náročné preukázať obchádzanie daní.

„Fiktívne bločky je náročné identifikovať. Daňové úrady by museli skúmať, z akého účtu boli zaplatené a či podnikateľ fyzicky vlastní vec uvedenú na bločku,“ ozrejmuje expertka. Pri nákupe služieb, ako je napríklad umývanie auta, zase nie je možné preukázať poskytnutie takejto služby, keďže v mnohých prípadoch je spotreba okamžitá. Spochybnenie fiktívnych nákladov si podľa Hallovej vyžaduje vyššiu mieru investigatívy od daňových úradov, pričom výsledok je neistý.

Dokazovanie komplikuje aj fakt, že ide zväčša o nákupy platené v hotovosti. „Najmä u živnostníkov je náročné robiť krížovú kontrolu stavu hotovosti v pokladnici, keďže živnostníci nemajú striktne oddelené súkromné peniaze od podnikateľských,“ vysvetľuje odborníčka.

Podľa Ordy Oravcovej však existuje niekoľko varovných signálov, ktoré môžu kontrolórom naznačiť, že bločky neboli uplatnené v súlade so zákonom. Ide napríklad o použitie vernostnej karty vystavenej na cudzie meno, kúpu pohonných hmôt na miestach, kde sa podnikateľ nemohol nachádzať, tankovanie počas víkendu alebo v neobyklých hodinách či neprimeranú spotrebu vzhľadom na stav tachometra auta počas daňovej kontroly.

Nefungujúce opatrenia?

Atraktívnosť pokladničných dokladov pre daňových podvodníkov si uvedomujú aj veľké siete čerpacích staníc, ktoré v tomto smere prijímajú vlastné opatrenia. Spoločnosť Slovnaft má podľa vlastného vyjadrenia nastavené prísne zmluvné podmienky s prevádzkovateľmi čerpacích staníc a monitoruje priebeh predaja, aby dokázala identifikovať podozrivé správanie obsluhy v súvislosti so zbieraním pokladničných dokladov.

OMV Slovensko tvrdí, že v súčasnosti neeviduje žiadne organizované skupiny, ktoré by systematicky získavali pokladničné doklady na ich čerpacích staniciach, no deklaruje, že v prípade podozrení by situáciu okamžite riešila v súlade s platnou legislatívou.

Ako však koncom minulého roka informoval magazín Forbes, niektoré čerpacie stanice zrejme situáciu nemajú úplne pod kontrolou. Personálu štyroch benzínok redaktor položil rovnakú otázku: „Dobrý deň, nemali by ste pokladničné bloky, ktoré nechali zákazníci?“

Napriek tomu, že odpoveď zamestnancov by mala byť automaticky negatívna, v niektorých prípadoch to tak nebolo. Jeden zo zamestnancov novinárovi odporučil vrátiť sa večer s tým, že sa pokúsi niečo nahromadiť, ďalší mu zas odporučil zastaviť sa nasledujúci deň.

Aktuality.sk v tejto veci oslovili aj rezort financií, ktorý potvrdil, že v súčasnosti pracuje na opatreniach súvisiacich s elimináciou zneužívania pokladničných dokladov na daňové podvody.

„Aktuálne prebiehajú konzultácie s odbornou verejnosťou k novému zákonu o evidencii tržieb. Do návrhu zákona budú implementované opatrenia z Akčného plánu boja proti daňovým únikom, medzi ktoré patrí aj identifikácia kupujúceho na pokladničnom doklade, čo má zabrániť viacnásobnému uplatňovaniu pokladničných dokladov,“ odkázal tlačový odbor.

Nie je vinník ako vinník

Napriek tomu, že zákon porušujú všetci účastníci nelegálneho obchodu s bločkami, miera ich zodpovednosti sa výrazne líši. Pri posudzovaní sa podľa advokáta Červeného zohľadňuje postavenie a úloha každého účastníka.

Predajcovia účteniek či sprostredkovatelia predaja nemajú v rovine daňového konania v podstate žiadnu zodpovednosť, avšak prichádza do úvahy ich zodpovednosť v trestnoprávnej rovine. „Ľudia, ktorí bločky predávajú, môžu byť posúdení ako spolupáchatelia, najmä ak boli oboznámení s tým, na aký účel budú doklady použité. Ak existujú dôkazy, že boli informovaní o nezákonnosti konania, ich úloha sa hodnotí prísnejšie,“ ozrejmuje Červený. Podobne je to v prípade sprostredkovateľov.

Primárnu zodpovednosť za podvodné konanie má však v každom prípade platiteľ dane, teda firma, ktorá kúpené bločky využije na znižovanie základu svojej dane. Podľa advokáta Mészárosa sa v praxi často stáva, že firmy, ktoré si takýmto spôsobom krátili dane, sa snažia zbaviť zodpovednosti a vinu hádžu na svojich účtovníkov.

„Kým v rovine daňového konania je takáto stratégia viac-menej neúčinná, v trestnoprávnej rovine by mohla byť – za určitých okolností a v kombinácii s inými faktormi – zmysluplná a nápomocná,“ hovorí advokát.

Jeden bloček, tri roky za mrežami

Za podvodné konanie hrozia firmám rôzne typy sankcií, ktoré sú upravené v zákone o účtovníctve a v daňovom poriadku. Ako vysvetľuje hovorca daniarov Súkup, ich výška a charakter sa odvíjajú od charakteru, rôznosti a objemu zistených porušení.

Podľa Mészárosa je najčastejším scenárom, keď sa na „optimalizáciu“ daní dôjde a výsledkom daňovej kontroly je neuznanie oprávnenosti určitého daňového výdavku a na to nadväzujúce vyrubenie dodatočnej daňovej povinnosti. Na tieto zistenia môže nadväzovať aj udelenie finančnej sankcie za spáchanie daňového deliktu.

Ak by v dôsledku nelegálneho zníženia základu dane došlo ku skráteniu dane o 700 a viac eur, do úvahy by mohol prichádzať aj trestnoprávny postih, ktorý je v základnej sadzbe na úrovni odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom. Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k prémiovému obsahu so službou Aktuality Navyše. Využite limitovanú akciu a získajte predplatné s 86 % zľavou len za 0,99 € mesačne na prvé 3 mesiace.