Pri katastri sa bezpečnostná rada neponáhľala. Čo má údajný prevrat spoločné s Tadžikom a ropovodom Družba
Tadžikom si pomohli pri voľbe prezidenta. Stále je na Slovensku.
BRATISLAVA. Nebezpečný Tadžik, teroristi pri ropovode Družba a najnovšie pokus o štátny prevrat. To sú tri prípady údajného ohrozenia krajiny, pre ktoré už po nástupe súčasnej vlády Roberta Fica zasadala bezpečnostná rada.
Padali silné vyhlásenia, SIS pod vedením nominanta Smeru Pavla Gašpara bola v plnom nasadení. Výsledok je, že sa nič nepotvrdilo.
Spomínané udalosti majú spoločné aj to, že sa stali v čase, keď Slovenskom hýbali iné vážne spoločenské a politické témy.
SME ich pripomína v súvislosti s aktuálnymi vyhláseniami premiéra, že tajná služba zadokumetovala pokus o štátny prevrat, ku ktorému mali údajne viesť protivládne protesty, ktoré organizujú aktivisti a opozícia po celej krajine.
V článku sa ešte dočítate
- ako v prezidentských voľbách poslúžila kauza Tadžik a čo je s ním dnes,
- ako mala bezpečnostná rada riešiť výhražné e-maily a bol z toho teror na východe,
- koľko ľudí je dnes obvinených v kauze údajného útoku na ropovod Družba,
- aké opatrenia vláda prijala v súvislosti s údajnou hrozbou štátneho prevratu.
Prípad č. 1: Tadžik a prezidentské voľby
V pondelok podvečer 25. marca minulého roka náhle zasadla bezpečnostná rada. Dôvodom bolo údajné ohrozenie krajiny pred blížiacimi sa veľkonočnými sviatkami.
Stalo sa tak 13 dní pred druhým kolom prezidentských volieb, v ktorom sa rozhodovalo medzi vládnym kandidátom Petrom Pellegrinim z Hlasu a občianskym kandidátom Ivanom Korčokom (dnes PS), ktorého podporovala aj časť opozície.
Predstavitelia vládnych strán Korčoka označovali ako kandidáta vojny. Pellegrini vystupoval ako budúci prezident, ktorý zabezpečí mier.
Rovnako ho podporoval aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu. Na mimoriadne zasadnutie bezpečnostnej rady pozvali aj Pellegriniho, hoci ako vtedajší predseda parlamentu nebol jej riadnym členom.
Šutaj Eštok po rokovaní tvrdil, že v roku 2022 sa s príchodom utečencov z vojnou zasiahnutej Ukrajiny dostal na Slovensko „jeden rizikový človek pochádzajúci z Tadžikistanu“. Označil ho za teroristu a nepriamo ho spojil s útokom v Moskve tri dni predtým.
Pellegrini vtedy odmietol, že by dianie bolo súčasťou predvolebnej kampane. „Nespájajte bezpečnosť krajiny s tým, že ide nejaká kampaň. Nebláznite, prosím.“
Vzápätí sa ukázalo, že podozrivým Tadžikom je zrejme Amriddin Kholmurodov (Cholmurodov), ktorý vystupoval ako politický aktivista. Z rodnej krajiny ušiel pred hrozbou mučenia a smrti.
Polícia Kholmurodova zadržala v roku 2022, keď prechádzal z Ukrajiny na Slovensko, lebo Tadžikistan na neho vydal medzinárodný zatykač. V januári 2023 však Najvyšší súd jeho vydanie do Tadžikistanu zamietol.
Po prepustení údajný terorista odcestoval do Nemecka. Tam ho tiež zadržali a vrátili na Slovensko. Skončil v utečeneckom tábore a štát ho administratívne vyhostil.
K reálnemu vyhosteniu doteraz nedošlo, podľa hovorcu ministerstva vnútra Mateja Neumanna je dnes v útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. „V súčasnosti nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ povedal v piatok.
Prípad č. 2: Teroristi a ropovod Družba
Ministerstvo zdravotníctva pred koncom minulého roka riešilo hrozbu hromadných výpovedí lekárov. Kríza v koalícii narastala. Bezpečnostná rada opäť mimoriadne zasadala 28. novembra.
Po rokovaní opäť vystúpil minister Šutaj Eštok a oznámil, že na východe krajiny pôsobí teroristická bunka. Neskôr spresnil, že spravodajské informácie SIS a zahraničných partnerov vyvolávajú „pomerne veľké obavy“.
„Zaznamenali sme aktivity, ktoré by mohli vzbudzovať dojem, že niekto chystá a plánuje podobný teroristický útok, ako sa udial napríklad na Nord Stream a na takúto kritickú infraštruktúru,“ povedal.
Cieľom útoku vraj mal byť ropovod Družba. Polícia zaistila údajných členov organizovanej služby, ktorým našli v aute drony, telefóny, SIM karty a mapy.
Polícia zadržala dvoch ľudí. Po pár dňoch ich prepustila bez toho, že by vzniesla obvinenie. Televízia Joj 6. decembra informovala, že jedným z podozrivých je 46-ročný Ukrajinec Vjacseszlav Vakuliak, ktorý žil na Slovensku.
„Paragraf bol 20 – 25 rokov až doživotie. Normálny človek to musí pochopiť, že keď za taký paragraf niekoho zoberú na políciu, keby bol vinný aspoň trošku, tak ho nepustia nikdy v živote. Mňa pustili a nevzniesli proti mne ani obvinenie, nič,“ povedal Vakuliak.
Odmietol, že by plánoval teroristickú akciu, išlo podľa neho o nedorozumenie. Dostal však rozhodnutie o vyhostení. Slovensko musel opustiť do 30 dní.
Polícia ho neobvinila doteraz, potvrdil v piatok SME jeho advokát Marián Havrila. Klient je podľa neho mimo republiky. Proti rozhodnutiu o vyhostení však pripravujú správnu žalobu.
Prípad č. 3: Hrozba štátneho prevratu
Kauzu údajného štátneho prevratu otvoril premiér Fico v utorok počas rokovania parlamentu o opozičnom návrhu na odvolanie vlády. Odvolal sa na správu SIS, ktorú poslancom prečítal v neverejnom režime.
Podstatou údajných zistení je, že štátny prevrat pripravuje opozícia v spojení s kritickými novinármi a občianskymi aktivistami, ktorí organizujú protivládne protesty. V pozadí je vraj skupina expertov, ktorá sa aktívne podieľala na udalostiach v Gruzínsku aj na majdane na Ukrajine.
„Je to podložené dôkazmi a ITP-čkami,“ tvrdil Fico. Pomohol si aj parafrázou komunistického hesla: „Krajinu si rozvracať nedáme!“
V stredu prišiel do SIS prezident Pellegrini. Bezpečnostná rada zasadla vo štvrtok.
„Hovorili sme o konkrétnych finančných prepojeniach, financovaní, boli prezentované fotografie, spojenia – kto s kým,“ vyhlásil Fico po rokovaní. Taká vážna situácia na Slovensku podľa neho ešte nebola.
Žiadne mimoriadne opatrenia však z rokovania rady opäť nevzišli. Ministrovi vnútra a spravodajským zložkám zadala pripraviť preventívne opatrenia.
„Predovšetkým ďalej musíme monitorovať túto organizovanú skupinu,“ tvrdí Fico.
Polícia ani prokuratúra neodpovedajú, či sa kauzou zaoberajú, či začali vyšetrovanie, prípadne obvinili konkrétnych ľudí.
Fico v piatok povedal, že sa pripravuje vyhostenie údajných zahraničných expertov, ktorí prevrat organizovali. Dianie spojil aj s aktuálnym hackerským útokom na informačný systém Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Záver: s bubnom na zajace
Kým v spomínaných prípadoch premiér zvolával bezpečnostnú radu takmer okamžite, pri skutočných hrozbách sa tak neponáhľal.
Po hromadných výhražných e-mailoch, ktoré v septembri ochromili vyučovanie na školách, najskôr rada nezasadala vôbec.
Situáciou sa zaoberala až na rokovaní koncom novembra. Ani vtedy nič konkrétne neoznámila. Viac ako školy ju zaujal údajný chystaný útok na ropovod Družba.
Po januárovom hackerskom útoku na kataster nehnuteľností, ktorý bol najväčším v histórii krajiny, sa rada zišla na šiesty deň. Predstavitelia vlády v prvých dňoch neposkytovali takmer žiadne informácie.
„Určite netreba ísť s bubnom na zajace, keď sa také niečo stane,“ vysvetľoval taktiku mlčania pri katastri minister pôdohospodárstva Richard Takáč zo Smeru ľudovou múdrosťou.
Texty o krokoch vlády a protestoch nezamykáme
Aj pre vážnosť situácie sme sa v denníku SME rozhodli v najbližšom čase nezamykať články a komentáre, ktoré vám prinášajú podrobné informácie o spoločenskom dianí, o krokoch vlády a nenásilných protestoch.
Ďakujeme, že nás čítate, dôverujete nám a našu prácu podporujete. Môžete to urobiť aj kúpou predplatného.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO