Radomír Šalitroš: Šutaj Eštok si strelil do nohy, nedošlo mu to, predsedom dlho nebude

Do politiky vstúpil po boku Tomáša Druckera v strane Dobrá voľba. Po jej zlúčení so stranou Hlas-sociálna demokracia na čele s Petrom Pellegrinim sa dostal na kandidátku a stal sa v roku 2023 novým parlamentným poslancom. Košičan RADOMÍR ŠALITROŠ je jedným zo štvorice vzbúrencov v Hlase, spolu so Samuelom Migaľom, Romanom Malatincom a Jánom Ferenčákom. Šalitroša a Migaľa strana nedávno zo svojich radov vylúčila, pričom jej predseda Matúš Šutaj Eštok ich nazval vydieračmi.

Šalitroš naopak tvrdí, že im o žiadne funkcie nešlo a Šutaj Eštok s Druckerom spustili opakovanými diskriminačnými mediálnymi výstupmi založenými na klamstvách atómovú bombu na jeho, Migaľa a ich rodiny.

Vylúčený poslanec zdôrazňuje, že jeho cieľom nie je ničiť stranu Hlas, lebo sa podľa neho zničila sama. Plne sa stotožňuje s vyjadreniami kolegu Migaľa.

„A ak mojím rozhovorom niekoho urazím, vedzte, že to robím veľmi jemne, za účelom očistenia mojej rodiny a zároveň úplného nepálenia mostov. Je potrebné prestať s útokmi a pohnúť sa dopredu,“ podotýka poslanec, ktorý v rozhovore pre Korzár hovorí aj o Puci-palci, gestapáckych praktikách, vplyve prezidenta na Hlas či o tom, prečo si súčasný predseda Hlasu strelil do nohy a kto by ho mal vystriedať.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Šutaj Eštok Ficovi zúžil priestor na záchranu koalície. Ani premiér nechápe Čítajte 

Spolu so Samuelom Migaľom vás na piatkovom pracovnom kongrese vylúčili s tvrdením, že vám ide len o funkcie. Tvrdili tiež, že ďalším dvom členom vašej skupiny dajú šancu. Čo sa deje v Hlase?

Zhrnul by som to do jednej vety. Matúš Šutaj Eštok si strelil do nohy. A aby som mohol vysvetliť, čo sa stalo, musím sa vrátiť na začiatok a povedať, kde vznikol problém.

Kde?

O týždeň to bude rok, čo som osobne vyzýval lídrov našej strany, teda dnes už pre mňa bývalej, aby sme sa bavili o problémoch, ktoré sú v strane Hlas. Vo februári 2024 som prvý raz riešil zlé fungovanie poslaneckého klubu s jeho predsedom Róbertom Pucim, aj s podpredsedom Hlasu Tomášom Druckerom. Vadilo mi, že riadenie klubu je veľmi direktívne. Cítil som sa ako v pracovnom tábore v Bielorusku, kde sa od nás iba vyžadovalo, aby sme hlasovali podľa príkazov. Keď bol palec pána Puciho hore, tak sa hlasovalo a stále hlasuje za, keď dole, tak proti.

Celé mi to prišlo, že poslanci sú tam zbytoční. Absolútne absentovali akékoľvek diskusie, o čom hlasujeme. Vždy nám len pár minút pred hlasovaním na klube pán Puci povedal, ako treba hlasovať. A že nám ukáže buď Puci-palec hore, alebo Puci-palec dole. Vravel som si, že to celé nedáva zmysel.

Sedemnásť rokov som žil v zahraničí, zastával som významné posty v zahraničných bankách, vo finančnom sektore, aj v poradenstve v rôznych krajinách. Napríklad som optimalizoval zdravotníctvo v Poľsku, riešil som energetiku v Taliansku a aj na Slovensku. Načo mať v parlamente akýchkoľvek ľudí, keď ich názor, rozhľad a skúsenosti sú nanič, treba len nasledovať Puci-palec? Prekážalo mi to. Povedal som teda pánovi Pucimu, bol tam aj pán Drucker, že to vedenie je veľmi direktívne.

Čo sa udialo potom?

Sľúbili, že sa niečo zmení, nič sa nezmenilo. Vtedy už som chcel ísť za pánom Petrom Pellegrinim, ale obaja títo páni ma prosili, nech nejdem, aby som ho nerozrušoval, lebo je v kampani pred prezidentskými voľbami. Rešpektoval som to.

Potom sme sa znovu stretli v apríli. Už tam bol aj Matúš Šutaj Eštok, ktorý mal byť budúcim šéfom strany, lebo si to takto pán Pellegrini vtedy prial. Znovu som apeloval na to, aby sa udiala nejaká zmena, lebo nespokojných poslancov už bolo veľa. Myslím, že boli šiesti alebo siedmi.

Vtedy som poprosil pána Eštoka, ako budúceho predsedu Hlasu, aby sa s každým jedným stretol, lebo bez komunikácie a diskusie to raz môže v klube vybuchnúť. Prosil som ho, aby si našiel čas na každého. Nie je nás až tak veľa, 27, nech sa každého spýta, čo mu prekáža, čo sa dá zlepšiť, nech hlavne komunikuje. Prisľúbil mi to, tak som bol spokojný.

Došlo k tým stretnutiam? Alebo sa tento rodiaci problém nechal vyhniť?

Nechávať problémy vyhniť je v našej bývalej strane Hlas bohužiaľ štandardné riešenie, lebo tam u viacerých lídrov strany absentuje skúsenosť z reálneho života. Aj toto nechali vyhniť.

V júni som znovu apeloval na pána Šutaja Eštoka, mali sme znovu dlhý rozhovor a znovu som žiadal, aby sa stretol s každým z poslancov, lebo už je tam zase viac ľudí nespokojných.

Tí ľudia prirodzene chodili za mnou, lebo som človek, ktorý to povie otvorene. Myslím, že konštruktívna kritika a diskusia je na prospech aj vo vzťahu, aj vo firme, aj v politickej strane.

Väčšina ľudí sa na klube neozývala, ale chodili za mnou, keď im niečo nevyhovovalo a musím povedať, že som nikdy nikoho nepresviedčal, aby nejako burcoval stranu. V júni mi pán Šutaj Eštok sľúbil, že cez leto sa so všetkými stretne, lebo mal toho veľa a v septembri už bude všetko v poriadku.

Poďakoval som za to, a prízvukoval som, že je to pre dobro strany. V septembri sa však situácia zopakovala. Neurobil, čo sľúbil, nebavil sa s poslancami a už to bol veľký problém. Viacerým poslancom už direktívny spôsob vedenia klubu a nasledovanie Puci-palca ako na hlasovacom automate prekážal.

V čom bola nespokojnosť poslancov. V podpore niektorých zákonov?

Chýbala diskusia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Fico prekročil ďalšiu čiaru. Šimečku odvolali z postu podpredsedu parlamentu Čítajte 

Potom prišlo hlasovanie o odvolaní podpredsedu Národnej rady Michala Šimečku z PS.

Znovu chýbala diskusia. Chcel som zvýrazniť, že celý útok na pána Šimečku bol nie naňho, ale na jeho rodinu, tam smerovali hlavné výčitky. My politici musíme zniesť často aj ostrú kritiku, ale útok na rodinu je u mňa cez čiaru.

Vtedy za odvolanie pána Šimečku nehlasoval Roman Malatinec, Samuel Migaľ a ja. To bol zlomový bod. Vtedy začali rôzne útoky na naše osoby, ktoré skôr pripomínajú 90. roky. Hovorím im gestapácke metódy.

Mohli by ste ich rozviesť?

Môžem, len dopoviem k tomuto, že znovu chýbala diskusia, žiadali sme, aby sa s nami vedenie strany stretlo, ale nebol na to čas. Mali vraj dôležitejšie veci než sa stretávať s radovými poslancami. Akurát sme dostávali inštrukcie z tlačového oddelenia, že nechoďte do médií, utekajte pred novinármi a podobne.

Potom prišlo hlasovanie, keď podpredseda Národnej rady Andrej Danko (SNS) dal vykázať pani poslankyňu Luciu Plavákovú (PS) pre nálepky na počítači, ktoré mala od svojej dcéry. Absolútne som nevnímal, že by tie nálepky boli komerčného charakteru, tak som pani Plavákovú podržal.

Následne pribudlo gestapáckych nátlakov. Potom sa nám konečne podarilo presvedčiť ani nie vedenie strany, lebo o to nemalo záujem, ale pána prezidenta, za čo som mu bol vďačný.

Osobne sa so mnou stretol, tuším na začiatku októbra, a takmer tri hodiny sme sa bavili o tom, čo nefunguje v strane, že to sú veci, ktoré stranu nebudú bolieť a ja už osem mesiacov sa snažím robiť všetko preto, aby sa to zlepšilo. Aby strana ostala jednotná a pokope.

Ako reagoval?

Hovoril som mu, že musia prestať gestapácke metódy, lebo sa nedá fungovať takto pod tlakom.

Ďalej sme hovorili o výmene šéfa klubu, ktorý to evidentne nezvládal. A tu musím povedať, že nikto z nás nechcel byť šéfom klubu. Ďalej sme chceli podporu mediálneho tímu.

Lebo dovtedy nám dávali len inštrukcie, aby sme sa vyhýbali médiám, keď nás zastavia na chodbe, aby sme povedali, že musíme ísť na toaletu, plus sme chceli mať podporu mediálneho tímu pri legislatíve. Keď by sme chceli predkladať vlastné zákony. To sa dovtedy nepodporovalo. Posledná požiadavka bola, aby naši ministri s nami viac komunikovali. Pri vysvetľovaní zákonov aj pri riešení problémov v regiónoch, s ktorými nás často ľudia oslovujú.

Pán prezident vravel, že áno, plne s tým súhlasí a malo by sa to stať. V priebehu pár dní sme išli na diskusiu s pánom prezidentom už štyria. Roman Malatinec, Ján Ferenčák, Samuel Migaľ a ja. Znovu sme si to prebrali a dohodli sme sa, že sa to do konca roka určite všetko dá do poriadku, lebo tri mesiace sú dostatočne dlhá doba. Boli sme šťastní.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári