Ranný brífing: Fico prišiel o väčšinu, odpor voči jeho vláde narastá po celej krajine

Prečítajte alebo vypočujte si najdôležitejšie správy.

Strana Hlas vylúčila zo svojich radov rebelujúcich poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša. Ján Ferenčák a Roman Malatinec sa rozhodli vylúčených kolegov podržať a všetci štyria oznámili, že nebudú v parlamente hlasovať. Fico má momentálne v parlamente istých len 72 hlasov a aj po prípadnej dohode s huliakovcami potrebuje minimálne jeden ďalší hlas. Inak koalícia nemá v parlamente väčšinu.

Článok pokračuje pod video reklamou

Článok pokračuje pod video reklamou

Premiér Robert Fico sa navyše musí vyrovnať s viac ako stotisíc ľuďmi v uliciach miest celého Slovenska, ktorí už majú jeho politiky plné zuby a požadujú jeho odstúpenie.

Načítavam… Fico prišiel o väčšinu, odpor voči jeho vláde narastá po celej krajine

V dnešnom vydaní sa dočítate:


Toľko ľudí som tu nevidel od ’89. Davy v slovenských uliciach kričali, že sú Európa

Vyše stotisíc ľudí sa zišlo na protestoch s názvom Slovensko je Európa. Protesty sa konali v 30 mestách po celej krajine aj v zahraničí. Len v hlavnom meste, kde protestné zhromaždenie zorganizovala iniciatíva Mier Ukrajine, na Námestie slobody pred Úradom vlády prišlo podľa odhadov organizátorov 60-tisíc ľudí.

Ľudí neodradili udalosti uplynulého týždňa, keď premiér Robert Fico na základe utajenej správy SIS prišiel s tvrdením, že za protestmi stojí zahraničná štruktúra.

„Dosť bolo Fica,“ skandoval dav v Bratislave, kým organizátori čítali požiadavky protestov:

Vyzývame premiéra Roberta Fica, aby dodržiaval zákony, rešpektoval inštitúcie a vládol transparentne.

Žiadame vládu a najvyšších predstaviteľov, aby odmietli akúkoľvek spoluprácu s Ruskom, ktoré vedie vojnu proti Ukrajine a ohrozuje Slovensko.

Žiadame vládu a ústavných činiteľov, aby prestali útočiť na Ukrajinu, ktorá čelí agresii Vladimira Putina.

Vyzývame vládu a najvyšších predstaviteľov, aby zastavili pokusy Roberta Fica meniť zahraničnú orientáciu Slovenska v rozpore s našimi záväzkami voči EÚ a NATO.

Najnovšie pridali aj zásadný piaty bod: Žiadame predsedu vlády Roberta Fica, aby sa vzdal svojho mandátu a v záujme budúcnosti našej krajiny odstúpil.

Protesty prebehli pokojne, nikde zo Slovenska nehlásili vážnejšie incidenty.

  • Reakcie zo zahraničia: Vlna protestov proti vláde Roberta Fica zaujala aj zahraničné médiá. Mnoho z nich si Fica všíma najmä ako proruského politika, ktorý na seba privolal nevôľu proeurópsky zmýšľajúcich ľudí.
  • Proti Ficovi rastie odpor: Po psychológoch a psychiatroch sa voči politike premiéra a ďalších koaličných aktérov ohradzujú popri opozícii aj diplomati, študenti, akademici, učitelia, dopravcovia a ďalšie skupiny obyvateľov a vláde či priamo premiérovi adresujú otvorené listy.
  • Fico zmobilizoval Slovensko: Fico nedokáže zbanalizovať protesty v očiach svojich voličov, lebo jeho samého znervózňujú a ťaživo naňho padajú v čase, keď sa mu rozpadáva koalícia. Čím budú nenásilné protesty väčšie a slušnejšie, tým ťažšie sa mu bude šíriť veľká lož o zahraničnom sprisahaní, píše šéfredaktorka Beata Balogová.
  • Fico má problém: Robert Fico stratil súdnosť, vláda stratila podporu väčšiny verejnosti aj väčšinu v parlamente. Všetko, čo bude nasledovať ďalej, bude už len škaredé predlžovanie agónie, ktoré v konečnom dôsledku najviac ublíži Slovensku a ľuďom v tejto krajine, píše Jakub Filo.

Fico stráca väčšinu v parlamente, rebelujúci poslanci nebudú hlasovať s vládou

Strana Hlas sa rozhodla pre nečakaný krok – zbavila sa dvoch zo svojich štyroch rebelujúcich poslancov. Po novom tak už Samuel Migaľ ani Radomír Šalitroš nie sú členmi strany. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok o nich opakovane hovoril ako o vydieračoch, ktorí ho ľudsky sklamali.

Dvom ďalším rebelujúcim poslancom, Jánovi Ferenčákovi a Romanovi Malatincovi odkázal, že im podáva ruku a pozval ich, aby sa ďalej podieľali na fungovaní strany.

Rebelujúci poslanci na to zareagovali jednotne a ešte prekvapujúcejšie – až do vyriešenia situácie nebudú v parlamente hlasovať. V praxi tak vláda Roberta Fica prichádza o parlamentnú väčšinu, v parlamente má len 75 poslancov.

„Žiadame premiéra o urýchlené riešenie týchto problémov, aby sa ukončila neistota v spoločnosti. Pod týmto tlakom nebudeme do vyriešenia v NRSR hlasovať,“ napísali v stanovisku štyria poslanci, ktorí si hovoria Hlas rozumu.

Denník SME odpovedá na základné otázky, čo to v praxi pre koalíciu znamená.

  • Koalícia je na uterák: „Sledujeme rozklad štvrtej vlády Roberta Fica v priamom prenose. Národná rada je paralyzovaná – nie dielom temných síl zo zahraničia, ale neschopnosťou Roberta Fica stabilne vládnuť,“ uviedol v stanovisku predseda PS Michal Šimečka. Jediným riešením situácie sú podľa neho predčasné voľby.
  • Dohoda s huliakovcami: Podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu sa premiér Robert Fico blíži k dohode s trojicou poslancov Národnej koalície Rudolfom Huliakom, Pavlom Ľuptákom a Ivanom Ševčíkom. Dostať by mohli vraj aj ministerstvo. Avšak iné, ako požadujú.
  • Fico sa naplno rozbehne: V čase, keď Ficova koalícia prišla o podporu štyroch poslancov Hlasu a huliakovci sú stále sami sebou, Fico si môže udržať moc už len vydieraním, podplácaním alebo vyhrážkami. Nič z toho mu nie je cudzie, ale teraz sa v tejto aktivite naplno rozbehne, píše šéfredaktorka Beata Balogová.
  • Šutaj Eštok, posol svetla: Robert Fico opakovane a ostentatívne dáva od všetkého ruky preč a necháva to na um a diplomatické schopnosti Šutaja Eštoka (a Andreja Danka, čo je trochu podobný príbeh). To už ani nepôsobí dojmom lenivosti, ale kalkulu, píše Peter Tkačenko.
  • Ešte je dobre: Iste by ani Skúsenému nenapadlo predvídať, že presne v najnevhodnejšej chvíli Šutaj Eštok opäť so zväzáckym úsmevom na perách takto vyhodí dva až štyri koaličné hlasy von oblokom. Spolu s námestiami nacicanými energiou je to nezávideniahodná kombinácia, píše Nataša Holinová.
  • Ficov vizionársky nonsens: Zásadné je toto: Šialenstvo nie je hodno polemiky. Každému, komu neušla elementárna súdnosť a vlastní trochu slušnejšie IQ, musí byť jasné, že všetko, čo vizionuje Fico, je nonsens, píše Peter Schutz.

V krátkosti z domova:

  • Pomoc s energiami zvýši deficit: Štátny deficit mal tento rok dosiahnuť 4,7 percenta HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však po novom odhaduje, že cieľ sa zrejme nepodarí naplniť. Hovorí o 4,9-percentnom deficite rozpočtu, teda približne o 150 miliónov eur väčšom, ako je cieľ vlády.
  • Phishingový útok na VšZP: Zatiaľ čo premiér Robert Fico vidí ukrajinskú stopu v ransomvérovom útoku na kataster, stopy prebiehajúceho phishingového útoku na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu vedú do Ruska. V online priestore naďalej prebieha škodlivá kampaň namierená na pacientov, ktorí sú klientmi VšZP.
  • Tri nejasné príbehy vlády: Nebezpečný Tadžik, teroristi pri ropovode Družba a pokus o štátny prevrat. To sú tri prípady údajného ohrozenia krajiny, pre ktoré už po nástupe súčasnej vlády Roberta Fica zasadala bezpečnostná rada. Udalosti sa stali v čase, keď Slovenskom hýbali iné vážne spoločenské a politické témy.

Migrantov lákali na výlety, potom ich hnali na hranicu. Ako Minsk útočí na Poľsko

„Minister dal jasné inštrukcie. Migrantmi prechádzajúcimi do Európy sa nemáme zaoberať. Zmizli? V poriadku, hlavne aby sa neusadili tu. Čokoľvek sa pohne ich smerom, nebráňme tomu.“

Citátom z odpočutého telefonátu Michaila Bedunkeviča, vysokého úradníka bieloruského ministerstva vnútra, sa začína dlhá reportáž európskej edície magazínu Politico, ako Bielorusko, vazalský režim Moskvy, lákalo na svoje územie migrantov, z ktorých potom urobilo nástroj hybridnej vojny. Posielalo ich na poľskú hranicu, ktorú sa násilne snažili prekračovať.

S pomocou uniknutých nahrávok odpočúvaní a dokumentov opisuje, ako operáciu spustili na jar 2021, keď sa režim Alexandra Lukašenka ocitol pod sankciami pre zmanipulované prezidentské voľby a brutálne potlačenie protestov.

Magazín zverejnil nielen interné dokumenty bieloruských úradov, ale aj propagačný leták a cenník bieloruských hotelov v arabskom jazyku, ktorý v Iraku lákal ľudí na cestu do Bieloruska.

  • Lukašenko obhájil mandát: Úradujúci bieloruský prezident Alexandr Lukašenko zvíťazil v prezidentských voľbách v Bielorusku. Z tzv. exit pollu zverejneného v štátnej televízii vyplýva, že získal 87,6 percenta hlasov. Lukašenka čaká už siedme funkčné obdobie, v Bielorusku vládne od roku 1994.

V krátkosti z Ukrajiny:

  • Útok na Riazaň: Ukrajinské drony útočili na rafinériu, leteckú základňu aj tepelnú elektráreň v ruskom meste Riazaň. V meste sa nachádza sklad pohonných hmôt a rafinéria spoločnosti Rosnefť, ktorá spracováva viac ako 17 miliónov ton ropy ročne a patrí k hlavným dodávateľom palív do regiónov okolo Moskvy.
  • Severokórejské straty: Severná Kórea stratila vo vojne na Ukrajine podľa britského vojenského spravodajstva už približne štyritisíc vojakov, čo predstavuje viac ako tretinu z približne 11-tisíc vojakov nasadených v Kurskej oblasti. Napriek veľkým stratám severokórejské jednotky v Kurskej oblasti dosiahli iba taktické úspechy.
  • Trumpove vyhrážky Putinovi: Americký prezident Donald Trump znova pohrozil Rusku ďalšími sankciami. Žiada o zastavenie podľa neho smiešnej vojny na Ukrajine. Ak sa vojna čoskoro neskončí, prídu podľa Trumpa na rad vysoké dane, clá a sankcie na čokoľvek, čo Rusko predáva USA a rôznym iným krajinám.
  • Zmrazenie zahraničnej pomoci: USA zmrazili financovanie takmer všetkej zahraničnej pomoci. Výnimkou má byť len humanitárna potravinová pomoc a vojenská podpora pre Izrael a Egypt, ktoré majú pokračovať. Podľa prezidenta Zelenského zmrazenie zahraničnej pomoci neovplyvnilo vojenskú pomoc pre Ukrajinu.

Zo zahraničných webov:


Pomôžeme Slovákom? S radosťou, vraví Zelenskyj. Ukrajina by mohla prepravovať plyn z Azerbajdžanu

Ukrajina je pripravená na tranzit zemného plynu z Azerbajdžanu do Európy, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa jeho slov tým môže pomôcť aj Slovensku, píše spravodajský server Politico.

Zelenskyj novinárom v Kyjeve povedal, že o takejto dohode hovoril s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom. „Môžeme použiť našu infraštruktúru, ak krajiny v Európe potrebujú zemný plyn. Ale nie ruský zemný plyn,“ povedal ukrajinský líder.

„Nedovolíme Rusom, aby z toho profitovali,“ povedal. „Ale necháme Azerbajdžancov zarobiť? S radosťou. Pomôžeme Slovákom? S radosťou. Môžeme to urobiť rýchlo. Môžeme podpísať zmluvu a rýchlo to pripraviť, keď budeme počuť signály od ľudí v Tiraspole, na Slovensku a v iných krajinách v Európe,“ citoval ho server.

Experti však podľa správy Politico pochybujú, že Azerbajdžan má kapacitu dodávať veľké nové objemy plynu do Európy cez Ukrajinu. Po obnovení tranzitu sa podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu bude cez Ukrajinu zrejme naďalej prepravovať ruský plyn, ktorý ale bude obchodne a štatisticky vykazovaný ako plyn azerbajdžanský.

V krátkosti z ekonomiky:

  • Solárny megapark v Trnave: Trnavská automobilka Stellantis plánuje na svojom pozemku postaviť fotovoltickú elektráreň, ktorá by bola jednou z najväčších na Slovensku. Jej cieľom je znížiť náklady fabriky na energie, ktoré ju stoja 17 miliónov eur ročne.
  • Možnosť zažalovať Gazprom: Slovensko, respektíve SPP, sa môže stále súdiť s ruským Gazpromom o dodávkach plynu. Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej je možnosť začatia arbitráže v prípade porušenia zmluvných podmienok stále ukotvená v existujúcom kontrakte. Vláda má však inú prioritu.
  • Zlé čerpanie eurofondov: Slovensku hrozí nedočerpanie eurofondov. Konkrétne ide o financie, ktoré mali byť podporou pre rozvoj regiónov a miestnych komunít. NKÚ sa preto zameral na prínos miestnych akčných skupín. Zistil významné nedostatky pri manažovaní výziev a fungovaní systému internej kontroly.

Prečo Fenerbahce čaká s potvrdením príchodu Škriniara? Francúzi riešia problém

Milan Škriniar odcestoval v stredu ráno súkromným lietadlom z Paríža do Istanbulu. V ten istý deň absolvoval zdravotnú prehliadku v novom klube, krátko po prílete do tureckej metropoly.

O dva dni neskôr podpísal kontrakt s Fenerbahce, ako avizoval renomovaný turecký novinár Yagiz Sabuncuoglu. „Fenerbahce dnes potvrdí príchod Milana Škriniara,“ informoval v piatkovom vydaní turecký športový denník Fanatik.

Prečo sa tak ešte nestalo? Fenerbahce má zviazané ruky. Musí počkať na najbližší krok PSG. Tým bude predaj jedného zo šestice hráčov, ktorí v tejto chvíli hosťujú za hranicami Francúzska.

„Keďže ide o hosťovanie a nie prestup, parížsky klub musí presunúť niektorých hráčov, ktorí už sú zapožičaní mimo Francúzska,“ informoval francúzsky denník Le Parisien. „Dnes ich je šesť. Maximálny povolený počet podľa pravidiel FIFA,“ dodal.


Gary Oldman pre SME: Nie je fotka, ako ma vyhadzujú z nočného klubu. Keď som pil, pil som sám

Izolovaný od druhých, v procese rozkladu, s fľaškou v ruke. Taká bola postava v scenári, ktorý dostal od svojho obľúbeného režiséra Paola Sorrentina.

Ani sa ho nemusel pýtať na detaily. Presne vedel, čo má hrať. Izolovaný od druhých, v procese rozkladu, s fľaškou v ruke. Taký bol celé roky aj on sám. Až sa nakoniec dostal do bodu, keď mu bolo jasné, že buď sa pozbiera, alebo zomrie.

Gary Oldman, jeden z najväčších hercov vôbec a držiteľ Oscara za úlohu Winstona Churchilla, sa rozhodol, že nezahodí svoj talent a zabojuje.

Film Parthenope je príbehom o tom, že niekedy sa človek nemusí stať hlavným hrdinom svojho života a nemusí využiť to, čo mu iní závidia. Až sa zdá, že všetky svoje dary, vrátane mladosti a krásy, prepásol, a to bez toho, že by urobil nejakú veľkú chybu.

Na festivale v Cannes, kde mal film premiéru, sme sa preto rozprávali aj o melanchólii a bolesti, ktorú aj Gary Oldman dôverne pozná.


Aréna & Hoaxy a Podvody

Prečo začíname počúvať výroky o vystúpení z EÚ a NATO? Ako sa hrubosť vo vyjadrovaní prenáša do reality? Prečo nie je sloboda prejavu absolútna? A prečo má hlupák pocit, že má právo na rovnaký priestor a dosah ako odborník? Pozrite si rozhovor Jany Krescanko Dibákovej s Otakarom Foltýnom a Danielom Milom.

Podcasty SME

Karikatúra

Recept dňa

Rizoto, polievka či perkelt. Vyberte si z našich receptov z hlivy ustricovej.

Dnes očakávame

  • Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok predstaví nového prezidenta Policajného zboru
  • Mimoriadne zasadnutie Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti SIS v súvislosti s utajenou správou
  • Tlačovka nespokojných zamestnancov SNG na tému hromadný odchod zamestnancov

Dnes v histórii

27. januára 1945 oslobodila Červená armáda nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor Osvienčim. Hoci 60-tisíc väzňov vyhnali nacisti na pochod smrti, približne 7-tisíc z nich zostalo v tábore. Sovietski vojaci sa pokúsili pomôcť preživším a boli šokovaní rozsahom nacistických zločinov. Tento dátum je uznávaný ako Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.


Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.

Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO