Robert Fico by mal mať na pamäti české vytriezvenie z čínskych investícií

Keď sa Miloš Zeman v roku 2013 ujal prezidentskej funkcie, postupne začal otáčať českú zahraničnú politiku smerom na východ, konkrétne na Peking. K našim západným susedom sa snažil lákať čínske investície.

Jeho snaha vyvrcholila v jeho druhom volebnom období v roku 2019, keď zorganizoval veľkú politicko-biznisovú návštevu Číny. Po stretnutí s prezidentom Si Ťin-pchingom a ďalšími významnými čínskymi politikmi a podnikateľmi mali do Česka začať plynúť obrovské miliardy eur.

Zeman to v médiách prezentoval ako obrovský a prínosný biznis pre tamojšiu ekonomiku. Celé zbližovanie oboch krajín vyvrcholilo v roku 2021, keď Česko navštívil Si Ťin-pching.

Čínsky kapitál v skutočnosti začal pritekať na druhú stranu rieky Moravy, avšak po čase sa ukázalo, že tieto peniaze neprichádzajú v sľubovanom objeme a navyše nemajú nejaký zásadný vplyv na výkonnosť tamojšej ekonomiky.

Sklamanie zo skutočných investícií

Podľa Ivany Karáskovej, vedúcej čínskych projektov v Asociácii pre medzinárodné otázky, sa pri spätnom pohľade zdá, že čínske investície do rôznych odvetví, ako sú hotely, cestovný ruch, futbal, pivovary a České aerolínie, neboli veľmi úspešné.

Zajímavost : Čína hlási rast predaja elektromobilov Tesla

Čínska spoločnosť CEFC, cez ktorú prúdila väčšina peňazí, skrachovala a jej aktíva prevzala čínska štátna spoločnosť CITIC, ktorá sa teraz z týchto investícií postupne sťahuje.

„Kombinácia niektorých vytriezvení, vnímaných geopolitických trendov a uzavretia alebo sprísnenia čínskeho trhu v niektorých oblastiach pre zahraničných investorov viedla aj k postupnému odchodu alebo diverzifikácii českých investorov v Číne. Niektorí českí podnikatelia nevnímajú čínske investície v Českej republike nevyhnutne ako žiaduce, hoci atraktívnosť čínskeho trhu pre niektorých českých vývozcov pretrváva,“ vysvetľuje Karásková.

Bez Číny to veľmi nepôjde

Tieto reálne skúsenosti našich západných susedov by sme mali mať na pamäti v súvislosti s lákaním čínskych investícií. Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že pri súčasnom postavení druhej najväčšej ekonomiky na svete je nemožné úplne sa postaviť kapitálu z Číny chrbtom.

„Čína sa snaží posledné dekády ukázať, že je na geopolitickom ihrisku hráčom číslo dva a snaží sa svoj vplyv presadzovať posilňovaním svojej armády, ale práve aj investíciami po celom svete, kde so Západom chce bojovať zase v tejto ekonomickej oblasti. V konečnom dôsledku je však rozhodnutím každej krajiny, či sa do podobných obchodov s Čínou pustí alebo nie, aj keď môžu byť na prvý pohľad výhodné,“ hovorí analytik spoločnosti XTB Tomáš Vranka.

Ako však ďalej odborníci poukazujú, nemôžeme úplne porovnávať české skúsenosti s aktuálnymi slovenskými snahami lákať investície z druhej najľudnatejšej krajiny.

Zajímavost : Obedy penzistom zdražejú. Chaos v DPH sa dotkne aj tých, ktorých chcel Fico chrániť

„Je však potrebné uviesť, že súčasné čínske investície na Slovensku nie je správne porovnávať s tými českými, lebo sú kvalitatívne výrazne odlišné v dvoch hlavných ohľadoch. Investujú tu predovšetkým čínske firmy, ktoré patria medzi globálnych lídrov v elektromobilite – Gotion, Volvo/Geely, potenciálne SAIC, čím sú ich aktivity vysoko komplementárne so štruktúrou slovenskej ekonomiky postavenej na automobilovom priemysle,“ približuje analytik Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Martin Šebeňa.

Zároveň dodáva, že spomínané projekty sú investíciami na zelenej lúke. Ide teda o úplne nové firmy, kde dochádza k vytvoreniu množstva nových pracovných miest, rozšíreniu výrobných kapacít či k transferu technológií, čo môže následne podporiť aj slovenskú vedu a výskum.

Čína a bezpečnosť

Experti zároveň upozorňujú na možné bezpečnostné riziká, ktoré sa spájajú s Čínou, keďže ide o autokratický režim na čele s komunistickou stranou. „Čína a čínske firmy stále nie sú stopercentne kapitalistické, a teda mnohokrát robí strategické rozhodnutia priamo či nepriamo aj tamojšia vláda, ktorá má aj iné ako ekonomické motivácie,“ tvrdí Vranka.

Preto Karásková navrhuje opatrnosť a obozretnosť v niektorých prípadoch. Týka sa to predovšetkým investícií do strategických odvetví. Ideálne by bolo, keby Slovensko malo vypracovaný a schválený strategický materiál, ako rozvíjať čínske investície. Takýto plán však naša vláda momentálne nemá.

„Keďže takýto plán abstenuje, je pre Slovensko ideálne lákať práve investorov v oblasti elektromobility. Používať by sa na to mala kombinácia tradičných nástrojov, napríklad daňové prázdniny, s nástrojmi, ktoré umožňujú a urýchľujú technologický transfer, ktorý vedie k zvyšovaniu kvalifikovanosti pracovnej sily, a tým pádom posúva krajinu vyššie v hodnotovom reťazci,“ dodáva Šebeňa.

Zajímavost : Kurikulárna reforma napreduje. Do nového programu sa zapojili stovky škôl, minister ocenil podporu pedagógov

Medzi také nástroje patria stimuly na založenie joint ventures (spoločných podnikov, pozn. red.) s domácimi firmami, kvóty na minimálne počty Slovákov v manažérskych a technických pozíciách, požiadavka nakupovať u domácich dodávateľov, vytváranie praktikantských a učňovských pozícií pre slovenských študentov a podobne.