Robert Fico si nechal na rozdávanie. Nie všetko, čo vyberie od ľudí a firiem pôjde na splatenie dlhu (rozhovor)

„Čakáme, že inflácia pôjde až k piatim percentám,“ hovorí o dopade nových opatrení Ján Tóth.

V rozhovore s Jánom Tóthom sa dočítate:

– Aký dopad bude mať zvýšenie DPH;

– Či nižšia DPH na potraviny nízkopríjmovým domácnostiam vyváži zvýšenie DPH inde;

– Prečo išla vláda cestou zvyšovania príjmov a nie sekania svojich výdavkov;

– Prečo nebudú predstavené opatrenia stačiť;

– Kedy bude musieť vláda prestaviť ďalšie nové dane a odvody.

Vláda na čele s Robertom Ficom včera predstavila 17 opatrení, od ktorých očakáva, že do rozpočtu v budúcom roku prinesú 2,7 miliardy eur. Najväčší prínos do rozpočtu bude mať zvýšenie základnej sadzby z 20 na 23 percent. Dalo sa šetrenie spraviť aj bez zdvíhania DPH?

Teoreticky by sa to tento rok dalo, ale v budúcnosti by sme sa tomu zrejme nevyhli. Tento rok totiž nekončíme s potrebou konsolidácie, naďalej musíme znížiť deficit pod 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP). A vláda aj po prijatí týchto 17 opatrení očakáva, že deficit stále bude vysoký, niekde na úrovni 4,5 – 4,7 % HDP. Čiže konsolidácia by mala pokračovať aj ďalšie roky.

Najlepšia medzinárodná prax hovorí, že zvyšovanie DPH ako daň na pasívnu spotrebu dlhodobo menej ubližuje ekonomickému rastu. Je to lepšie ako dvíhanie dane na aktíva ako je práca, kapitál alebo odvody.

Po zvýšení základnej sadzby DPH sa dostávame na úroveň, ktorú sme mali pri vzniku Slovenskej republiky. V medzinárodnom porovnaní sme niekde v strede. V Maďarsku je základná sadzba DPH 27 percent, v Poľsku 23 percent v Česku 21 percent a v Rakúsku 20 percent.

Považujete teda zdvíhanie základnej sadzby DPH za vhodné opatrenie?

Áno, DPH vôbec nie je z ekonomického hľadiska kontroverzná daň pre konsolidáciu, je naopak vhodnejšia ako zdaniť vytváranie hodnôt.

Omnoho raritnejšia je navrhovaná daň z finančných transakcií, ktorú má takto plošne veľmi málo krajín na svete. My navyše nemáme ako krajina vlastnú menu, čo ešte viac komplikuje situáciu pri tomto type dania. To otvára otázky, či to nebude znamenať odliv niektorých sofistikovanejších aktivít vo finančnom sektore, ako napríklad zdieľané centrá pre finančné transakcie, ktoré už na Slovensku máme a podobne.

Aby tomuto rozhovoru rozumeli naozaj všetci, tak vieme si tak narýchlo zhrnúť, čoho všetkého sa týka DPH?

DPH platia domácnosti pri všetkých nákupov tovarov a služieb. Pre väčšinu občanov je najdôležitejšia základná sadzba DPH, ktorá sa od budúceho roka zvyšuje z 20 na 23 %, tá sa vzťahuje na cca 2/3 týchto nákupov. Naopak pri úzkom okruhu základných potravín, vrátane gastra služieb a liekov sa posúva k piatim percentám, pri zvyšku potravín a elektrine mierne klesá na 19%.

Pre väčšinu obyvateľstva bude viditeľný práve ten nárast a aj preto ministerstvo financií ráta, že vyberie z DPH o miliardu eur viac budúci rok.

Naposledy sa základná sadzba DPH zvyšovala pred 14 rokmi, vtedy sa teda zdvihla dočasne z 19 na 20 % pri problémoch s deficitom po finančnej kríze a vláda Smeru potom to navýšenie spravila trvalým. Dá sa teda podľa minimálne tejto časovej medzery povedať, že ide o politicky nepopulárne rozhodnutie.

Na Slovensku to tak bolo, že politici zvykli DPH nedvíhať a vnímať to ako politicky nepopulárne riešenie. A pritom zdaňovanie spotreby sa medzinárodne začína viac používať práve pre potreby konsolidácie. Pri spotrebe nevzniká nová hodnota v ekonomike.

Naopak väčším problémom pre ekonomiku sú priame dane alebo zvyšovanie odvodov, ktorého sme boli svedkom napríklad pri zdravotných odvodoch v tomto roku. Tam to postihuje prácu, ktorá naopak vytvára nové hodnoty v ekonomike.

Z tých menej škodlivých daní ako DPH je aj daň z majetku, ktorá sa na Slovensku stále málo využíva v porovnaní s ostatnými krajinami. Spolu s takzvanými negatívnymi externalitami sú to dane, ktoré sa odporúčajú zvyšovať, keď treba ozdravovať verejné financie cez príjmy.

K zvýšeniu DPH o tri percentá doteraz žiadna vláda nepristúpila. Ide o radikálny skok?

Pri vzniku republiky sme začínali na 23 %, v druhej polovici 90. rokov sa navýšila na 25 percent a potom sme ju niekoľko rokov mali znova na úrovni 23%. Pri daňovej reforme klesla na 19%.

Až v roku 2010 (za vlády Ivety Radičovej, pozn. red.) práve kvôli veľkému deficitu sa zvýšila DPH o jeden percentuálny bod. Vtedy to však bolo prijaté ako dočasné opatrenie, neskôr (za vlády Roberta Fica, pozn. redakcie) v roku 2015 sa rozhodlo, že sadzba bude trvalá.

Nedá sa teda predpokladať, že v budúcnosti sa sadzba zase zníži?

To by pre zdravie verejných financií znamenalo, že by sa nejednalo o trvalé ozdravenie verejných financií. Na rozdiel od daňových zmien v tomto roku, navrhovaný balíček je lepší v tom, že sa jedná o trvalé opatrenia.

Vláda pri ohlasovaní opatrení ohlásila, že sadzby DPH budú tri. Na potraviny, učebnice, gastro a ubytovanie päť percent, na zvyšné potraviny a elektroniku to bude 19 percent a na zvyšok 23. Mať rozdielne sadzby nám umožňujú európske pravidlá, ako to funguje?

Európske pravidlá umožňujú najviac tri sadzby, čiže základnú a dve znížené vo všeobecnosti. Keď sa pozrieme, čo odporúča teória, tak odporúča mať jednotnú sadzbu a zraniteľným skupinám obyvateľstva pomáhať cez sociálne dávky a nie cez plošné dane.

Lebo 5 percentná sadzba na potraviny bude platiť pre všetkých, vrátane vysokopríjmových obyvateľov, ktorí takúto daňovú dotáciu na potraviny nepotrebujú. Napriek tomu politici často využívajú nižšiu DPH na potraviny, aby zvýšili priechodnosť zvýšenia základnej sadzby DPH.

Znížená sadzba DPH na potraviny na Slovensku funguje už takmer desať rokov, teraz sa zníži opäť na polovicu. Ide však o krátky zoznam základných potravín. Zoberme si napríklad maslo, aj keď sa zníži DPH na tento tovar, nezníži sa na dopravu do obchodu. Dá sa tak očakávať, že obchody nižšiu DPH premietnu do cien?

Základné potraviny tvoria cca 40% potravín v našich výdavkoch. Prenos zmeny DPH v konečnom dôsledku zvykne byť blízko plného možného prenosu, aj keď sa to nemusí dostaviť hneď. Pre občana je však porovnateľne dôležité, aby bola dobrá kvalita podnikateľského prostredia s akcentom na čo najväčšiu konkurenciu a aj to zaručí, aby potom ceny neboli dlhodobo vyššie na Slovensku ako v iných krajinách.

Pretože ak nebude mať kvalitné podnikateľské prostredie, vrátane udržateľne atraktívnych daní, poplatkov a celkovej byrokacie, tak tieto zvýšené náklady podnikatelia prirodzene budú musieť presunúť do cien.

Podnikateľov sa tiež týka predstavená daň z finančných transakcií, ktorú budú platiť práve firmy. Ide o okopírovanie už fungujúceho maďarského modelu? Vieme, že sa bude týkať podnikateľov a bankových prevodov, nákupov cenných papierov, platenia úrokov za úvery a aj výberov z bankomatu.

Na rozdiel od Maďarska u nás túto daň nebudú platiť domácnosti. Aspoň to tak prezentuje vláda, keďže schválenú legislatívu sme ešte nevideli.

Je to veľmi netradičná daň, ktorá sa takto plošne takmer nikde nevyskytuje a teda budú s ňou prirodzene spojené riziká.

Takáto daň môže znamenať negatívnu zmenu správania, či už vo forme zvýšenia hotovostných transakcií, alebo vo forme obchádzania slovenského bankového sektora, alebo vo forme potláčania vzniku alebo rastu niektorých aktivít v sektore služieb vo finančnom sektore. Zdražuje akoby krvný obeh ekonomiky pri tvorbe novej pridanej hodnoty. To všetko by potom mohlo teoreticky znížiť dobiehanie našej ekonomiky vyspelejším krajinám, ale v súčasnosti je to takmer nemožné odhadnúť.

Ide o opatrenie, ktoré ešte na Slovensku nefungovalo. Hrozí, že sa zvýši daňová medzera, keďže nepoznáme mechanizmy, ako to budú chcieť ľudia obchádzať?

Takéto riziko tu prirodzene môže byť. Vláda hovorí, že legislatívne sa tu budú snažiť čo najviac ošetriť.

Robert Fico a Ladislav Kamenický predstavujú opatrenia ako niečo, čo sa dotkne najmä bohatých. V konsolidačnom mixe však nevidíme progresívnu daň z príjmu, ani vyššiu daň z nehnuteľnosti. Je správne nastavený?

Čo sa týka toho samotného konkrétneho mixu, to je vyslovene doména vlády.

Ľavicoví politici budú skôr zvyšovať príjmy, ako znižovať výdavky a pravicoví majú často ten mix opačný.

Najlepšia medzinárodná prax hovorí, aby trvalé zlepšovanie stavu verejných financií sa robilo cez obe strany s tým, že na strane výdavkov mierne viac ako cez stranu príjmov. Tu vidíme ten mix takmer 70% príjmy a 30% výdavky.

Vláda má legitimitu sa rozhodnúť, ako chce konsolidovať, ale pokiaľ to má byť čo najmenej bolestivé dlhodobo pre občanov, tak by to malo čo najmenej potláčať budúci ekonomický rast. Verejné financie žijú práve z toho ekonomického rastu a čím je väčší ten ekonomický koláč, o to viac má štát automaticky príjmy bez toho, aby musel zvyšovať sadzby.

Čo sa týka bohatších, tak je tam vyklesávanie daňového bonusu na dieťa a zvyšovanie maximálnych vymeriavacích základov pre sociálne odvody.

To na prvý pohľad vyzerá ako úľava pre lepšie zarábajúcich. Čo prinesie takéto opatrenie?

Odvody sa od daní líšia tým, že by ste mali ich platením získať niečo navyše, čiže by mali mať okrem solidarity aj prvok zásluhovosti. To by Vás malo motivovať tieto odvody aj platiť. V našom dôchodkovom systéme v 1. pilieri máme zásluhovosť do 3-násobku priemernej mzdy. Ak teda do tejto hranice platíte viac, máte vyšší dôchodok, aj keď to samozrejme nie je jedna k jednej.

Tu sa navrhuje vyberať až do 11-násobku, ale ponechá sa zásluhovosť len na 3-násobku. To znamená, že to už nemá podobu odvodov ale daní a môže to spôsobiť zdražovanie talentu a vyhýbanie sa plateniu odvodov, kde už v súčasnosti máme veľké problémy cez fiktívnych živnostníkov alebo založenie s.r.o..

Český ústavný súd nulovú zásluhovosť pri odvodoch označil za protiústavnú. Štandardnejšie by bolo zvýšiť sadzbu dane z príjmu pre vyššie príjmových.

Znížiť sa má daňový bonus na deti.

Krátenie bonusu od príjmu 2500 eur mesačne znamená vyššiu adresnosť tejto dávky. Zároveň sa však zruší bonus pre vysokoškolákov.

Valorizácia platov zdravotníkov bola obmedzená na maximálne 3 percentá. A vláda chce ďalších 124 miliónov ušetriť na personálnych nákladoch štátu. Ako vnímate tieto opatrenia?

Ešte dôležitejšie je, aby v zdravotníctve prebehla celková reforma zefektívnenia procesov, aby tie úspory boli trvalé, každoročne tam vidíme veľké sumy, ktoré treba dofinancovať.

Samotné šetrenie na celkovej mzdovej obálke štátu je práve tým výdavkovým opatrením, ktoré sa medzinárodne odporúča. Štát by mal totiž viac šetriť pri bežných výdavkoch než na investíciách, ktoré sa neprejedia a teda viac zvyšujú ekonomický rast do budúcnosti.

Uvidíme však, či to bude naozaj trvalé šetrenie. V minulosti sme často videli, že na začiatku volebného obdobia sa výdavky na mzdový balík zmrazujú a potom pred voľbami sa púšťajú oveľa rýchlejšie ako súkromnej sfére, čiže trvalo nedochádza k šetreniu. Pravdepodobnosť trvalého ušetrenie je oveľa vyššia, ak sa robia úspory nie plošne, ale na základe auditov a cez nižšiu zamestnanosť a odstraňovanie duplicitnej alebo nepotrebnej agendy a nie cez nižšie platy.

No a na požiadavku strany Hlas vláda nesiaha. Na druhý pilier, to je asi dobrá správa.

Z nášho pohľadu áno. Presmerovanie peňazí z druhého piliera do spotreby, do deficitu znamená, že dôchodkový systém bude mať menej zdrojov do budúcnosti, lebo keď znížime druhý pilier, tak vlastne zvyšujeme nároky, ktoré tí ľudia budú mať z prvého piliera.

Vidíte ešte priestor na nejaké ďalšie opatrenia, prípadne opatrenia na ďalšie roky?

Samozrejme, v prípade daní sú nám často odporúčané majetkové dane, ktoré sú medzinárodne veľmi nízke. A v prípade výdavkov zatiaľ bohužiaľ nevidíme veľmi implementáciu tých odporúčaní, ktoré dlhodobo navrhuje Útvar hodnoty za peniaze, ako robiť rovnaké služby štátu, ale viac efektívne. Tu patrí aj deklarovaná snaha zlepšiť efektivitu v zdravotníctve.

Je reálne, aby sa na tomto mixe podarilo v budúcom roku vybrať 2,6 miliardy až 2,7 miliardy eur?

Čakáme ešte na schválenú legislatívu, aby sme prepočítali presný dopad opatrení. Zatiaľ sa ako najväčšie riziko pokladá výnos z dane z finančných transakcií. A takisto táto konsolidácia bude mať vplyv na makroekonomický vývoj, v priebehu budúceho týždňa by sme mohli poskytnúť našu daňovú prognózu, ktorá už bude založená na novej makroekonomickej prognóze.

Aký dopad budú mať opatrenia na infláciu, spotrebu domácností?

Čakáme, že inflácia pôjde až k piatim percentám, reálna mzda by však nemusela klesnúť. Kvôli DPH očakávame, že dôjde aj k určitému predzásobeniu v tomto roku, lebo vyššia sadzba začne platiť od nového roku.

Ovplyvní predstavená konsolidácia pozíciu Slovenska na medzinárodných trhoch?

Áno, vláda týmto balíčkom ukázala, že pripravila výrazný objem opatrení, aj keď MF hovorí, že bohužiaľ len dve tretiny balíčka, okolo 1,7 mld. eur sa použije na samotné zníženie deficitu.

Kam pôjde zvyšok?

To my zatiaľ nevieme, nemáme návrh štátneho rozpočtu. Podľa MF SR na priority a riziká. Kde pôjde tá zvyšná ušetrená miliarda bude dôležité vidieť. Keď už bolestivo šetríme, treba čo najväčší objem šetrenia použili na zníženie deficitu. Inak o to viac budeme musieť šetriť aj v budúcnosti.

V tomto roku sme nevyužili šancu viac konsolidovať, hoci už energo kríza pominula. Aj preto je teraz ten balíček vyšší. Ako sme upozorňovali v minulosti, ak konsolidovanie odkladáme, o to horšie to bude pre občanov.

Keď sme sa naposledy spolu rozprávali, tak sme sa bavili aj o tom, že nás Brusel dal na trestnú lavicu rozpočtovo nezodpovedných krajín. Pomôžu nám tieto opatrenia s tým? Môže sa to ešte nejako výrazne zhoršovať, či sa môžme takto vyhnúť nejakých sankcií.

Zatiaľ zostávame na tejto trestnej lavici. Pretože ten deficit budeme mať stále výrazne nad 3 % HDP. Ale splnenie konsolidačných opatrení je prvým krokom k odchodu z trestnej lavice, zvyšok sa uvidí od toho, ako úspešná bude konsolidácia v ďalších rokoch. Je dobré, že má vláda cieľ znížiť deficit pod 3% HDP do roku 2027, zatiaľ však nevidíme ako ho chce dosiahnuť z budúcoročných 4,5-4,7% HDP.