Rubeľ v posledných dňoch výrazne oslabuje. Dostáva sa konečne ruská ekonomika do kolapsu? (panel expertov)

2. Je výrazne oslabujúci rubeľ znakom, že ruská ekonomika sa konečne dostáva do výraznejších problémov?

3. Je slabá mena pre ruskú ekonomiku problém alebo jej to pomáha? Ruský prezident Vladimir Putin už v minulosti napríklad tvrdil, že pre tamojšiu ekonomiku je to dobré, lebo dostanú viac za vyvezenú ropu či iné suroviny.

4. Bude sa situácia v ruskej ekonomike stále zhoršovať alebo príde k istému zlepšeniu, ako sme mohli vidieť krátko po vpáde ruskej armády na Ukrajinu, keď hrubý domáci produkt (HDP) začal rásť a rubeľ po krátkom oslabení výraznejšie posilnil?

Ľuboš Pavelka, Katedra medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave

1. Rusko je výrazne závislé od vývozu ropy a plynu. Plyn sa vyváža ťažšie vzhľadom na tranzit a Rusko ho často musí predávať pod cenu, keďže India, Čína a Severná Kórea dokážu využiť obmedzené možnosti vývozu do iných krajín, ktoré podliehajú reštriktívnym opatreniam voči Rusku.

Cena ropy na svetových trhoch klesá vďaka znižovaniu dopytu po rope spotrebovanej predtým na výrobu nafty, ako aj benzínu. Pokles cien ropy a plynu aj historicky znamenal pokles kurzu rubľa voči svetovým menám.

Ruský export obsahuje aj iné komodity, napr. hnojivá, obilniny a pod., ale ich podiel na exporte a devízových príjmoch krajiny nie je významný. Lacná ropa = lacný rubeľ – toto pravidlo platí dlhodobo, napriek tomu, že svoju rolu zohráva aj politika centrálnej banky krajiny.

2. Ruská ekonomika trpí nadmerným objemom peňazí, ktoré vydáva Rusko v rámci nákladov na vedenie vojny na Ukrajine vrátane odškodnenia poskytovaného vdovám, invalidom a ďalšim. To si vyžaduje enormné výdavky štátneho rozpočtu, ktoré sú tlmené oslabovaním kurzu rubľa. Znehodnocujúcim sa rubľom štát vypláca svoje záväzky, ktoré vznikli štátnym prísľubom kompenzácie ľuďom, ktorých v Rusku vojna postihla. Najmä náhrady pre pozostalých za úmrtie vo vojne.

Tieto štátne výdavky dokáže pokryť iba zvyšovanie objemu peňazí v ekonomike, ktoré tlačí na rast spotreby. Tovar však treba dovážať často cez tretie krajiny z dôvodu embarga, a preto je u ruských zákazníkov drahší, ako je jeho cena v zahraničí. Pred 10 rokmi bol kurz eura k rubľu cca 42 až 44 RUB/EUR, pričom dnes atakuje hranicu 120 RUB/EUR. To znamená, že oslabený kurz sa čoraz viac prelieva do zvyšovania cien v ruských obchodoch a spôsobuje infláciu.

Ruská centrálna banka reaguje na túto negatívnu situáciu zvyšovaním úrokových sadzieb, aby zmiernila rast spotreby a cien. Okrem toho má ruská ekonomika problém s pracovnou silou, ktorá odchádza pracovať do vojenskej oblasti (výroba zbraní, munície, opravy vojenskej techniky), čím civilný sektor musí výraznejšie zvyšovať mzdy.

V Rusku sa preto zintenzívňuje cenovo-mzdová inflačná špirála, ktorú dokáže len čiastočne brzdiť zodpovedná menová politika ruskej centrálnej banky. Budúci vývoj asi bude založený na ďalšom zvyšovaní inflácie, ktorá zatiaľ oficiálne neprekročila 11 percent medziročne, ale v skutočnosti to bude pravdepodobne o niekoľko percent viac.

Putin naháňa vojakov čoraz zúfalejším spôsobom:

Dvojciferná – cválajúca inflácia a dvojciferné úroky brzdia hospodársky rast, investície v súkromnom sektore a poskytovanie úverov obyvateľstvu. Hypotéky s dvojciferným úrokom sa ťažko splácajú nielen z pohľadu finančnej matematiky výpočtu anuít mesačných splátok, ale aj z pohľadu ich únosnosti, pokiaľ ide o úverových dlžníkov.

3. – 4. Rubeľ nemá dôvod rásť v budúcich mesiacoch napriek vysokým úrokom. HDP v Rusku rastie len vďaka vojenskej expanzii a výdavkom na zbrojenie. Produktívna ekonomika sa otriasa v základoch, čo nedáva optimistické vízie zlepšenia hospodárskeho vývoja Ruskej federácie.

Prečítajte si tiež:

Vývoj kurzu ruskej meny voči americkému doláru

2fotky v galérii Vývoj kurzu USD/RUB Zdroj: Tradingview.com

Michal Lehuta, makroanalytik VÚB banky

1. – 4. Oslabenie rubľa prichádza po ďalších sankciách na ruské banky zo strany USA, ktoré komplikujú získavanie cudzích mien, najmä dolára. Slabý kurz ruskej meny nielen voči doláru, ale napríklad aj voči čínskemu juanu tiež zvyšuje tlak na miestnu infláciu, keďže zdražuje dovozy v miestnej mene. A tým vytvára tlak na ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb v Rusku (aktuálne 21 percent). Naopak, môže pomôcť exportérom a spolu s nimi aj príjmom ruského rozpočtu.

Martin Krištoff, portfólio manažér spoločnosti Haberl

1. Ruská mena v súčasnosti čelí významným výzvam, ktoré sa prejavujú jej prudkým oslabením. Toto oslabenie je výsledkom viacerých faktorov pôsobiacich súčasne. Najvýznamnejším z nich je zavedenie nových amerických sankcií, ktoré zasiahli Gazprombank a 50 ďalších ruských finančných inštitúcií, čím sa výrazne skomplikovala možnosť Ruska realizovať medzinárodné obchodné transakcie.

Situáciu zhoršuje aj pokles príjmov z predaja energetických surovín, keďže Rusko je nútené predávať ropu a plyn s výrazným cenovým diskontom, primárne do ázijských krajín ako Čína a India. K tlaku na menu prispelo aj rozhodnutie ruskej vlády zmierniť kapitálové kontroly a upraviť pravidlá pre povinnú konverziu exportných príjmov.

2. Napriek týmto negatívnym trendom stále nemožno hovoriť o úplnom „zrútení“ ruskej ekonomiky. Medzinárodný menový fond dokonca predpovedá, že ruské hospodárstvo by malo v nasledujúcom roku rásť tempom 3,2 percenta, čo prevyšuje očakávaný rast väčšiny rozvinutých ekonomík.

Rusko dokázalo do značnej miery prispôsobiť svoje hospodárstvo sankčnému režimu vytvorením alternatívnych obchodných kanálov. Je však potrebné poznamenať, že ide o takzvaný „rast bez rozvoja“, keď ekonomický rast ťahá najmä zbrojársky priemysel, zatiaľ čo ostatné odvetvia zaostávajú v modernizácii.

3. Oslabený rubeľ prináša ruskej ekonomike zmiešané efekty. Na jednej strane zvyšuje príjmy štátneho rozpočtu z exportu pri prepočte na domácu menu a podporuje konkurencieschopnosť ruských vývozcov.

Na druhej strane však akceleruje infláciu, podľa odhadov centrálnej banky každé 10-percentné oslabenie rubľa pridáva k inflácii pol percentuálneho bodu. To sa prejavuje najmä v prudkom zdražovaní dovážaného tovaru, pričom ceny niektorých importovaných produktov vzrástli o desiatky percent. Vysoké úrokové sadzby na úrovni 21 percent zároveň komplikujú prístup k úverom.

4. Výhľad do budúcnosti nenaznačuje, že by sa situácia mala výraznejšie zlepšiť, ako to bolo v roku 2022. Analytici očakávajú spomalenie ekonomického rastu na 1,3 percenta v roku 2025. Ruská ekonomika sa musí vyrovnávať s viacerými štrukturálnymi problémami, od vysokých vojenských výdavkov cez nedostatok pracovnej sily až po obmedzené možnosti modernizácie výroby.

Kľúčovým problémom zostáva postupné obmedzovanie príjmov z exportu energetických surovín v dôsledku sankcií, keďže práve tieto príjmy tradične predstavovali hlavný pilier ruskej ekonomiky.

Vladimir Putin už v minulosti vysvetľoval výhody slabej ruskej meny. Pozrite si, ako to zdôvodňoval pred pár rokmi.

Prečítajte si tiež:

Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike

Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.