Šéfka Úradu na ochranu oznamovateľov Dlugošová: Kaliňákove slová vnímam ako vyhrážku
30. okt 2024 o 20:31 I
Minister obrany jej pohrozil trestným oznámením pre postup v kauze Jána Čurillu a spol.
Predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov ZUZANA DLUGOŠOVÁ minulý týždeň potvrdila 90-tisícovú pokutu pre ministerstvo vnútra. Ide o sankciu za to, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok porušil zákon pri odstavení policajtov Jána Čurillu a jeho kolegov. Pred týmto krokom sa totiž neobrátil na úrad a nevyžiadal si jeho súhlas, hoci dotknutí vyšetrovatelia mali udelený status chránených oznamovateľov.
Po právoplatnom potvrdení pokuty na Dlugošovú vo víkendovej diskusii STVR slovne zaútočil minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru. Avizoval, že bude čeliť trestnému oznámeniu pre údajné zneužitie právomoci.
V reakcii na to vznikla petícia na podporu Dlugošovej, ktorú rozbehla Nadácia Zastavme korupciu. Zatiaľ ju podpísalo takmer šesťtisíc ľudí.
„Vyjadrenia ministra Kaliňáka o trestnom oznámení sú tak len ďalším neprípustným zastrašovaním verejnej funkcionárky, ktorá si nezávisle vykonáva svoju prácu a dovolila si rozhodnúť inak, ako si želali vládni predstavitelia,“ hovorí o petícii jej organizátorka Zuzana Petková.
V rozhovore sa dočítate:
- v čom klamal Robert Kaliňák, keď sa vyjadroval o udelenej ochrane pre policajtov,
- ako prebiehalo udelenie statusu chráneného oznamovateľa v kauze Čurillu a spol. a ako do toho vstupoval whistleblowerský úrad,
- čo bolo kľúčové pri posudzovaní pokuty pre ministerstvo vnútra,
- čo hovorí na reakciu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, že jeho rezort žiadnu pokutu platiť nebude,
- prečo nesedí argument, že súdy zatiaľ dávajú za pravdu Šutajovi Eštokovi v pomere 11:0,
- ako sa pohla snaha koalície o zmeny v zákone o whistlebloweroch,
- aké nové prípady rieši Dlugošovej úrad.
Minister obrany Robert Kaliňák cez víkend avizoval, že budete čeliť trestnému oznámeniu pre váš postup v prípade policajtov okolo Jána Čurillu. Prekvapilo vás to?
V prvom rade si myslím, že takáto politická komunikácia môže odradiť čestných občanov od toho, aby sa ozvali, keď sa deje niečo nekalé.
Druhá vec je, že vyhrážky trestnými oznámeniami za výkon právomocí nezávislého úradu zaváňajú skôr autoritárskym režimom. V demokratickom a právnom štáte by sa mali nezhody ohľadom rozhodnutí verejných inštitúcií riešiť na správnych súdoch.
Chyby v kauze Čurillu a spol. viedli k výmene sudcu Kapinaja. Nadriadení ho kritizujú Čítajte
Vnímate to ako nejakú formu zastrašovania?
Áno, vnímam to ako vyhrážku. Hlavné je však reagovať na hneď niekoľko nepravdivých informácií, ktoré v tejto súvislosti zaznievajú.
Tou prvou je, že úrad udelil ochranu policajtom. Už takmer rok vysvetľujeme, že takúto ochranu môže udeľovať len prokurátor, pretože išlo o ochranu v súvislosti s podanými trestnými oznámeniami. Ochranu totiž podľa zákona môže udeliť vždy len tá inštitúcia, ktorá prešetruje a rozhoduje o daných podozreniach.
Robert Kaliňák doslova povedal: „Pani šéfka úradu zneužila svoju právomoc a na ňu tiež bude smerovať trestné oznámenie, pretože evidentne, čo súd konštatoval, podvodne im (policajtom, pozn. red.) dala štatút, ktorý nemali mať. To konštatoval súd.“ Prvú časť výroku o udelení ochrany ste už vysvetlili. Sedia však jeho zvyšné slová o tom, čo údajne konštatoval súd?
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO