Slovák žije v Paraguaji: Nesťahujú sa sem milionári, ale ľudia s naším priemerným platom

Peter Nemček tvrdí, že za rovnaké peniaze ako na Slovensku má v Paraguaji výrazne vyššiu kvalitu života.

Do Južnej Ameriky sa rozhodol presťahovať pred pár rokmi. Po prvej návšteve sa mu tam zapáčilo natoľko, že sa do Paraguaja kompletne presídlil. Dnes sa na Slovensko vracia len párkrát ročne.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Slovenka vo Vancouvri: Na komfortný život v Kanade musíš zarobiť aspoň šesťtisíc dolárov mesačne Čítajte 

Paraguaj považuje za svoj domov a hovorí, že sa tam cíti oveľa slobodnejšie ako na Slovensku. Nie je to však zadarmo.

Krajina má síce nízke dane, málo regulácií, no aj dobrovoľné zdravotné poistenie a žiadny dôchodkový systém. Dopravná infraštruktúra nie je najlepšia, úroveň bezpečnosti miestami pokrivkáva a štát sa o človeka nepostará, keď sa mu niečo stane. Človek tam musí prevziať zodpovednosť sám za seba.

V Paraguaji sa často stretávaš so Slovákmi a Čechmi, ktorí sa tam odsťahovali ako ty. Koľko z nich sa tam naozaj presťahovalo natrvalo a koľko z nich tam napríklad býva len časť z roka?

Viem, že v Paraguaji dnes dlhodobo žije pár desiatok Slovákov či Čechov. Väčšina prišla prvýkrát a zapáčilo sa im tam, takže keď prišli druhýkrát, už tam zostali. Povedali si, že toto je krajina, kde sa cítia dobre, bezpečne a vedia v nej žiť kvalitný život. Niekto by povedal, že ešte kvalitnejší, ako mohli žiť na Slovensku.

Samozrejme, veľkým faktorom sú ceny. Ak by som to mal odhadnúť, povedal by som, že ceny sú priemerne o polovicu nižšie ako na Slovensku. Paraguaj navyše ponúka nižšie daňové aj odvodové zaťaženie, takže s rovnakou sumou peňazí si tam Slovák vie dovoliť troj- až štvornásobne viac ako doma.

Kedy si sa tam vybral prvýkrát?

Paraguaj som objavil vďaka Pavlovi Luptákovi (digitálny nomád a majiteľ IT firmy, pozn. red.). Zistili sme, že je to super krajina, je tam teplo, majú výborné steaky a ešte lepšie daňovo-odvodové zaťaženie. Chceli sme to preskúmať, tak som sa stal jedným z prvých, ktorí sa na to podujali.

Zo začiatku som mal predsudky, strach z neznámeho, pretože to bola moja prvá cesta do Južnej Ameriky, ale realita bola lepšia, ako som čakal. Ľudia tam majú menej, ale sú šťastnejší. Nie sú mrzutí ako Slováci. Možno je to tým slnkom.

Mám pocit, že v Paraguaji vládne pozitívna diskriminácia cudzincov. Nechodí tam veľa turistov, takže si cudzincov vážia a snažia sa ich prilákať. Nakoniec ma oslovila aj paraguajská pohoda – vyjadruje ju španielske slovo tranquilo. Na všetko máme čas.

Čím sa živíš?

Podnikám v oblasti IT, pracujem na diaľku, takže som sa motal po svete už aj predtým. Vedel som pracovať odkiaľkoľvek. Paraguaj sa mi na život zapáčil, pretože tam nie je až tak čo robiť alebo vidieť. Človeka to potom menej rozptyľuje.

Do južnej Ameriky si sa „kompletne presídlil“. Čo to znamená?

V Paraguaji som stretol desiatky ľudí zo Slovenska a Česka, ktorí si podobne ako ja v nejakom bode povedali, že na Slovensku či v Česku už nechcú dlhodobo žiť. Paraguaj je jednou z krajín, ktorá je veľmi otvorená ľuďom, ktorí tam chcú začať nový život.

Prečo si odišiel?

U každého zavážilo niečo iné. Teraz som na Slovensku tri dni a za ten čas som slnko videl možno polhodinu. Ak v Paraguaji slnko nesvieti dva dni po sebe, tak to začína byť zvláštne. Ľahko sa na to zvyká. Mňa zlákalo teplo, slnko, jedlo aj ceny.

Koľko peňazí potrebujem, ak sa chcem odsťahovať do Paraguaja?

Podľa mňa potrebuješ tak tisíc eur. Jednosmerná letenka stojí 600 eur, hotely stoja okolo 50 eur za noc. Jedlo je tam pomerne lacné, dobré a kvalitné, takže na to veľa neminieš.

Paraguaj môže byť zaujímavé miesto na život pre každého, kto napríklad zarába priemerný slovenský plat vo výške 1500 eur. Tu by bol takýto zárobok nadpriemerný. Najlepší špecialisti tam zarobia okolo dvetisíc eur, málokto má viac. Priemerná mzda je 350 až 400 dolárov.

Na akých úrovniach sa hýbu ceny nájmov?

Väčšina ľudí si spočiatku bývanie prenajíma, rovnako ako ja, no viacerí Slováci aj Česi si už kúpili vlastné byty, jedna Slovenka dokonca kúpila pozemok a postavila dom. Priamo v centre diania v Asuncióne stojí dvojizbový byt okolo 600 až 700 eur mesačne. Trojizbáky a štvorizbáky stoja okolo 1100 až 1500 eur mesačne.

Ak je človek ochotný dochádzať do centra autom okolo polhodiny, vie si prenajať pekné bývanie aj za 300 či 400 eur. Štandard bývania je však oveľa nižší ako v Európe. Veľa budov nemá izoláciu, takže v lete je vnútri hrozne teplo a v zime občas chladno. V lete musíme mať klímu pustenú skoro stále.

Máš tam trvalý pobyt, ale stále si slovenským občanom. Čo to znamená z hľadiska byrokracie – máš slovenský pas, ale paraguajský občiansky preukaz?

Ako slovenský občan mám slovenský cestovný pas. Keď sa človek stane rezidentom v Paraguaji, dostane rezidentský preukaz. Spočiatku má obmedzenú platnosť na pár rokov, následne získa neobmedzenú platnosť.

Keďže v Paraguaji nemáš povinné zdravotné poistenie, buď si ho platíš dobrovoľne, alebo si každú návštevu lekára platíš sám. Návšteva lekára stojí 10 eur, špecialista si vypýta okolo 30 až 50 eur, čiže ceny takmer ako na Slovensku.

Ja si platím medzinárodné zdravotné poistenie, ktoré môže stáť od 60 do 200 eur mesačne podľa úrovne krytia. Keby som potreboval ísť na operáciu, termín dostanem okamžite a nielen v Paraguaji, kdekoľvek na svete. Keby sa mi niečo stalo na Slovensku, tak by som si napríklad radšej vybavil ošetrenie v Rakúsku.

Pavol Lupták, ktorý patrí k popularizátorom celosvetového digitálneho nomádstva, pred pár mesiacmi opísal Paraguaj a Slovensko ako dve „rite sveta“, ktoré nemajú more ani žiadnu atrakciu svetového charakteru. Turisti si tieto krajiny preto nevyberajú ako svoju primárnu destináciu, a tak sa treba odlíšiť napríklad nízkymi daňami. Paraguaj to podľa neho pochopil, Slovensko nie. Je to podľa trefné prirovnanie?

Toto prirovnanie je celkom na mieste. Paraguaj nie je ničím špeciálny. V minulosti som ani presne nevedel, kde sa nachádza. Keďže som si myslel, že táto krajina mi nemá až tak čo ponúknuť, šiel som tam s nízkymi očakávaniami a zostal som príjemne prekvapený.

V mnohom mi pripomína Slovensko v 90. rokoch. Aj na Slovensku sme kedysi mali priemerný plat okolo 300 eur. Dlhé obdobie sme mali totalitný režim, oni mali diktátora. Keď sa diktatúra skončila, krajina postupne začala rásť, ale len veľmi pomaly. Až v posledných rokoch sa stala jednou z najrýchlejšie rastúcich krajín celej Južnej Ameriky.

Vzniká tam stredná trieda, prichádzajú moderné technológie z Európy. Je to trh s obrovským množstvom príležitostí pre podnikavých ľudí. Čokoľvek začneš robiť, ak je to na úrovni európskej kvality, je to násobne kvalitnejšie ako miestne produkty, na ktoré sú v Paraguaji zvyknutí.

Je v krajine vďaka tomu veľa podnikateľských príležitostí?

Je to pre mňa krajina príležitostí na najbližších päť až desať rokov. Paraguaj čaká veľký ekonomický rast, pomôžu tomu aj nízke dane. Majú desať percentné DPH, daň z príjmu fyzických osôb aj daň z príjmu firiem. Snažia sa prilákať investorov.

Veľa ľudí lákajú hlavne nízke dane, respektíve dokonca nulové dane z kryptomien. Prispelo to k tvojmu rozhodovaniu?

Podľa toho, čo viem, teritoriálna taxácia v Paraguaji znamená to, že príjmy vzniknuté mimo územia Paraguaja nie sú vôbec zdanené. Daň z kryptomien je nulová. Miestni obyvatelia dokonca kryptomeny aktívne využívajú.

Veľké plus je pre mňa aj fakt, že Paraguaj zaviedol len minimum regulácií. Možno pár percent z toho, čo máme v Európe, kde sme zvyknutí, že je regulované všetko, ešte aj viečko na plastovej fľaši.

Ak chceš podnikať v Paraguaji, firmu ti založia do pár dní, nepotrebuješ na to dokopy nič. Nemusíš pol roka riešiť papierovačky, obchodíky v uliciach vznikajú každý deň. Vzniknú, nevyjde im biznis, zatvoria, príde nový obchod. Na Slovensku často vidím, že novým obchodom trvá celé mesiace, kým môžu otvoriť.

Znie to síce zaujímavo, lenže na druhej strane, prísne regulácie napríklad v oblasti hygieny chránia hlavne nás – zákazníkov. Fakt, že Paraguaj má len minimum regulácií, zrejme veľká časť ľudí vníma skôr ako negatívum. Kde je podľa teba hranica medzi vhodnou reguláciou a osobnou zodpovednosťou?

Ťažko povedať. Európa je super, lebo chráni ľudí pred rizikami, ale reguláciami nás chráni aj pred pokroku. Nie sme dosť inovatívni. Keď chce človek podnikať v Európe, trikrát si to rozmyslí, či nezačne podnikať nikde inde.

V Paraguaji možno nie som až tak dobre „chránený“ ako v Európe, ale môžem sa slobodne rozhodnúť, čo chcem robiť. Nemajú sociálny systém, dôchodky a povinné zdravotné poistenie ako my.

Ak chcem mať istoty a stabilitu, mal by som zostať v Európe. Ak sa viem postarať sám o seba, Paraguaj je raj. Som zodpovedný za to, aby som si odkladal peniaze na dôchodok, na lekárske ošetrenie v prípade núdze alebo si dobrovoľne platil zdravotné poistenie. Neplatím na daniach desiatky percent ako v Európe.

Platím nižšie dane, zostane mi viac peňazí a som zodpovedný sám za seba, či ich všetky miniem alebo odložím a investujem na dôchodok. Štát ma nezachráni.

Takýto prístup možno preferuješ ty sám, ale pre väčšinu ľudí je to skôr desivá predstava, nemyslíš?

Sloboda a zodpovednosť ide ruka v ruke. Bohužiaľ, všimol som si, že väčšina Paraguajcov minie všetko, čo zarobia. Keď potom ochorejú, nemajú si z čoho zaplatiť lekára, lebo si neplatia poistenie. Deti sa potom musia postarať o rodičov.

Má to svoje výhody a nevýhody. Ale pre ľudí ako ja, ktorí sú ochotní zobrať zodpovednosť do vlastných rúk a nečakajú, že sa o nich postará štát, je to výborná krajina na život.

Hovoril si, že si o krajine mal zopár predsudkov. Veľa ľudí pochybuje o tom, aké bezpečné na život sú krajiny Južnej Ameriky. Ako to hodnotíš po pár rokoch života v Paraguaji?

Paraguaj je nepochybne jedna z najbezpečnejších krajín Južnej Ameriky. Môžem to potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Ani mne, ani desiatkam Slovákov a Čechov, ktorých stretávam, sa zatiaľ nič vážne nestalo.

Jednej Slovenke raz ukradli notebook z auta tak, že zlodej rozbil okno a vzal si ho. Ale to sa môže stať kdekoľvek. Nikto nebol ani prepadnutý, ani sa nikomu nikto nevyhrážal so zbraňou. Celkovo sa v Paraguaji cítim bezpečnejšie ako vo väčšine veľkých európskych miest.

Nemá krajina problémy s kartelmi, gangmi a organizovaným zločinom?

Nie sú tam gangy, ktoré by po sebe strieľali. To sa deje v Mexiku alebo Kolumbii. Možno tomu pomáha fakt, že do Paraguaja nechodí veľa turistov, ktorí by mohli lákať zlodejov a vreckárov.

V centre si však pochopiteľne treba dávať na veci väčší pozor, tak, ako v každom veľkom meste. Veľa ľudí si napríklad platí strážnika, ktorý stojí pred domom alebo bytovkou.

Nesvedčí to o tom, že sa tam veľa ľudí necíti bezpečne, keď si musí platiť strážnika?

Tým, že si ho vedia zaplatiť za 300 dolárov mesačne, sa im oplatí mať strážnu službu 24/7. Problém sú krádeže, prepadnutia ani veľmi nie.

Pred 20 rokmi tu dokonca pôsobila militantná skupina, ktorá unášala turistov a žiadala výkupné, ale to je už minulosť. Táto skupina pôsobila na severe Paraguaja pri hranici s Brazíliou, kde sa dodnes všeličo pašuje a je to menej bezpečná oblasť.

Život v Paraguaji opisuješ ako ideálny pre človeka, ktorý sa o seba vie postarať, ale pravdepodobne to nie je krajina, kde všetko funguje ako v utópii a človek so slovenským platom si tam žije bezchybný život. Čo ťa na Paraguaji irituje?

Všetko v Paraguaji trvá príliš dlho. Ľudský čas tam nemá veľkú hodnotu, pretože každý zarába okolo 300 až 350 dolárov mesačne. Všetci vedia, že zarobia rovnako, takže sa nikam neponáhľajú, na všetko majú čas.

Keď prídeš do reštaurácie, čakáš 15 minút, kým ťa obslúžia. Objednáš si, čakáš ďalších 20 minút, kým príde jedlo. Potom čakáš 15 minút, kým môžeš zaplatiť, potom čakáš znovu, aby ti priniesli účet. Na čakanie si musíš zvyknúť.

Ja som si už zvykol. Veľakrát sa mi stalo, že ľudia meškali na stretnutie alebo vôbec neprišli. Spočiatku som to nechápal, ale odkedy som si so sebou začal brať knihu na čítanie, tak si vždy krátim čas aspoň takto.

Je takéto čakanie jedinou nevýhodou, na ktorú si natrafil?

Nie, v Paraguaji napríklad chýba infraštruktúra. Nie sú tam žiadne vlaky. Autobusy, taxíky sú väčšinou staré a rozpadnuté. Lepšie sú autobusy len na medzinárodných linkách.

Kvalita ciest nie je bohviečo. Chodníky sú rozbité, lebo sa o nich nestará mesto, ale majiteľ pozemku, ku ktorému chodník patrí. Niektorí sa starajú, niektorí nie.

Všade možne na stĺpoch visia káble, ale na uliciach často visia tak, že ak si nedáš pozor, tak sa na nejakom môžeš obesiť alebo zamotať. Nemôžeš sa po uliciach prechádzať s mobilom v ruke, musíš si dávať pozor, aby si sa náhodou nezamotal do kábla alebo si nevyvrtol členok na rozbitom chodníku.

Z toho usudzujem, že Paraguaj nie je krajina, v ktorej by sa život páčil každému.

V Paraguaji mám komfortný život, ale tie najkomfortnejšie prémiové služby sú často ešte drahšie ako na Slovensku. Nie je tam verejná plaváreň, kde si môžeš prísť len tak zaplávať. Sú tam bazény, kde si môžeš zaplatiť mesačné členstvo, alebo súkromné kluby, kde členstvo stojí tisíce dolárov ročne.

Nie je to super pohodlný život milionára. Na to väčšinou ľudia chodia do Dubaja. Paraguaj je výborné miesto pre ľudí, ktorý majú priemerný slovenský alebo európsky plat, ak chcú mať lepšiu kvalitu života za rovnaké peniaze alebo chcú oveľa viac ušetriť ako doma.

Je to krajina, kde občas musíš urobiť kompromisy, ale rýchlo si v nej na život zvykneš. Stačí prevziať zodpovednosť za seba, nespoliehať sa na to, že všetko za teba vyrieši štát a v Paraguaji budeš spokojný. Je to slobodnejšia krajina bez zbytočných regulácií s množstvom podnikateľských príležitostí.

Nestretol si sa s názormi miestnych ľudí, ktorí by mali pocit, že im teraz vo veľkom do krajiny prichádzajú bohatí Európania a užívajú si vymoženosti moderného sveta, zatiaľ čo oni žijú v skromných podmienkach zo 400 dolárov mesačne?

Viem, že sa to deje v Barcelone či Berlíne, kde výška nájmov a ceny nehnuteľností išli hore a miestni obyvatelia sa sťažujú, ale v Paraguaji som sa s tým nestretol. Paraguaj pred 150 rokmi prišiel o polovicu obyvateľstva, a tak sú otvorení imigrantom. Sami toho až tak veľa nemajú, takže im nemáme čo vziať.

Myslím si, že imigranti sú pre Paraguaj pozitívom. Veľa ľudí tam začína podnikať, platíme za služby, zamestnávame miestnych ľudí. Na druhej strane, paraguajská mentalita sa líši od tej našej. Oni si myslia, že keď príde niekto z Európy, tak má veľa peňazí a oni na ňom môžu zarobiť.

Dosť často sa podvádzajú, aj vo vzťahoch aj biznise. Cudzincom sa občas pokúsia predať nehnuteľnosť za dvojnásobnú cenu ako miestnym, ale keď im na to prídeš, tak pochopia, že klamať nemalo zmysel. Treba byť ostražitý.

Nemáš ako podnikateľ v Paraguaji obavy z vymožiteľnosti práva?

Súdnictvo funguje, ale nespoliehal by som sa na to. V našich podnikateľských plánoch vždy počítame s rizikom, že by sme mohli prísť o všetko. Poznám pár ľudí zo Slovenska a Česka, ktorí v Paraguaji ťažia bitcoin a rátajú s tým, že by im tam mohla nabehnúť nejaká banda a ukradnúť im všetok hardvér.

Každý si zráta, či sa mu oplatí podnikať napriek rôznej miere rizika. Návratnosť investície je však v Paraguaji zvyčajne oveľa rýchlejšie ako v Európe.

Množstvo ľudí na Slovensku v posledných rokoch prestalo pozerať správy, pretože už nechcú riešiť politiku. Zaujímaš sa v Paraguaji o miestnu politickú situáciu?

Politiku neriešim vôbec. Ani slovenskú, ani paraguajskú. Ľudia v Paraguaji ani nežijú politikou, na Slovensku to rieši každý. Oni si žijú svoje spokojné životy, rodina, práca, šport a hobby. Neriešia veci, ktoré nevedia ovplyvniť.

Je tam stabilná politická situácia, dlhšie tam vládne jedna strana, ale majú demokratické voľby. Vláda až tak nerieši sociálne programy, ale zameriava sa skôr na infraštruktúru, investície a podporu podnikania. Na druhej strane, Paraguaj je jedna z tých skorumpovanejších krajín. To sa tam deje pomerne často.

Máš s korupciou osobnú skúsenosť?

Ja som zatiaľ nepotreboval riešiť žiadne papierovačky, ale funguje to tak, že ak si byrokraciu riešiš sám, bude ti to trvať pár mesiacov. Ak úradníkovi dáš 10 eur, dá ti pečiatku hneď. Vraj to tak funguje aj s policajtmi, keď ťa zastavia a dáš im 10 eur, rovno ťa bez rečí pustia. S priemerným platom 300 dolárov si ľudia privyrábajú aj korupciou.

Niekto mi raz povedal, že korupcia v Paraguaji je nediskriminačná. Ktokoľvek k nej má prístup. Ak niekto robí korupciu v Európe, musí to byť v miliónoch, v Paraguaji je to naopak.