Slovenka odišla žiť do Nórska: Kúpili sme dom za 80-tisíc eur, bol lacnejší ako trojizbák v Čadci

Z terasy svojho domu môže Pavlína Mydleková pozorovať polárnu žiaru. S priateľom si kúpili typický škandinávsky domček pri mestečku Dovre v Nórsku, kde spolu žijú a pracujú.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Slovenka odišla žiť do Fínska: Fíni sa sústredia na osobný rozvoj, my si všetko navzájom závidíme Čítajte 

Zo Slovenska odišla krátko po skončení pandémie koronavírusu, keď potrebovala zmeniť prostredie. Z jednej sezóny v Nórsku sa stal rok, následne dva roky a po kúpe nehnuteľnosti sa už naspäť domov vrátiť nechystá.

Je ťažké si dnes v Nórsku zohnať prácu?

Nemyslím si, že to je ťažké. Na facebooku existuje niekoľko skupín pre Slovákov v Nórsku, kde si ľudia vedia navzájom pomôcť. Nájsť si prácu v gastre je podľa mňa to najjednoduchšie, čo môže človek urobiť. Alebo prácu na nejakej farme.

Keďže do Loenu prichádza veľa turistov z celého sveta, základom je angličtina. Na znalosť nórčiny sa až tak nedbá, najmä aby si vedel po anglicky. To je občas na škodu, lebo firmy vezmú prvého človeka, ktorý sa im prihlási.

Minimálne v reštaurácii, kde som pracovala, nemali núdzu o uchádzačov. Je to nádherné miesto, kde chodí veľa turistov a každý tam chce pracovať. Skutočne stačilo mať životopis, vedieť nosiť tácku v ruke a zobrali ťa. Ostatné si sa naučil za jazdy.

Koľko sa tam zarába v gastre?

V Nórsku majú minimálnu mzdu, ktorú musíš dostať podľa zákona. Sú to tabuľkové platy, ktoré sa menia v závislosti od skúseností, znalostí či veku.

Ja som dnes už trochu vyššie, ale minimum je okolo dvesto nórskych korún. Za ideálneho kurzu to môže byť dvadsať eur na hodinu, treba však rátať s vysokými daňami.

Vyznieva to ružovo, ale keď musíš zaplatiť 25-percentnú daň ako sezónny pracovník alebo 37-percentnú daň ako zamestnanec, ako platím ja, to sa na čistej mzde ukáže.

Zvykneš si ponadávať na vysoké dane, keď ti príde výplata?

Nikdy som si nepovedala, že ma hnevá, aké vysoké dane platím a nikde okolo seba to nevidím. Platím cestnú daň, daň za auto aj kopu iných daní, ale vidím, v akom stave sú cesty. Vidím, že keď idem k lekárovi, nepadne mi na hlavu omietka. Vysoké dane zabolia, ale nikdy som sa nad tým dlhšie nepozastavovala.

Prečo si sa rozhodla odísť do Nórska?

Dosť ma zasiahla korona, pretože som práve študovala na vysokej škole. Veľmi ma nebavila, a aj keď to bol len bakalársky ročník, už vtedy som vedela, že po škole nechcem zostať na Slovensku.

Nechcela som ani zostať bývať s rodičmi, a tak som hľadala možné východiská. Neprospelo mi, že sme spolu boli dva roky zatvorení doma a nemohla som vidieť kamarátov z výšky. Keď sa korona skončila, nemala som ani chuť písať bakalárku a riešiť štátnice. Naskytla sa mi možnosť odísť do Nórska, tak som sa zbalila a šla.

Spĺňala nórska realita tvoje predstavy?

Absolútne nie. Prvýkrát som letela sama s obrovskou batožinou, na letisku som desať hodín čakala na autobus, lebo som sa riadila pokynmi, ktoré som dostala od tej kamarátky. Nevedela som sa orientovať tak dobre ako dnes.

Zima, všade sneh, ľad a extrémne ceny. Hneď prvý deň bol pre mňa traumatizujúci, keďže v marci sú stále polárne noci. Dni krátke, noci extrémne dlhé. Nakoniec som docestovala do dediny, kde som mala pracovať, a hneď na druhý deň som išla do práce.

Myslela som si, že idem do lepšej reštaurácie, na aké som bola zvyknutá na Slovensku, ale nebolo to úplne tak. Dostupnosť bola pre mňa úplný šok. Na Slovensku máme všetko poruke, ak nebývaš na lazoch. Tam sme mali jednu večierku s prestrelenými cenami. Prvý mesiac bol plný plaču, sĺz a potu.

Mala si predtým skúsenosti so životom v zahraničí?

Na strednej škole som si vyskúšala prax v Anglicku. Študovala som bilingválnu strednú školu, kde sme mali príležitosť vycestovať, tak som to využila. Na vysokej škole som sa potom do Anglicka vrátila na štvormesačný výmenný pobyt.

Prečo si sa neodsťahovala do Anglicka, keď sa ti tam v minulosti páčilo?

Pôvodne som chcela odísť do Anglicka najmä pre jazyk, ale moja kamarátka akurát odchádzala zo svojej práce v Nórsku. Pracovala v gastre a vedela, že s tým mám skúsenosti, tak mi posunula kontakt. Vedela, že keď ma odporučí, tak to neoľutuje.

V tom čase som okolo seba nemala nikoho, kto by v Nórsku žil, tak mi to pripadalo ako zaujímavá príležitosť. Miesto, kam som mala ísť pracovať, bolo nádherné a ja som chcela vyskúšať niečo nepoznané. Odchádzala som iba na sezónu a dnes sezóna trvá už viac ako dva roky.

Čo ťa prinútilo zostať dlhšie?

Predviedla som sa, páčil sa im môj prístup a potrebovali niekoho, kto by zostal aj cez zimu. Začala som robiť v hoteli aj v reštaurácii, boli so mnou spokojní, tak mi ponúkli stopercentný kontrakt a ja som si povedala, prečo nie.

Kúpila som si auto a už bolo rozhodnuté. Povedala som si, že ho splatím v Nórsku, tak som sa už mentálne nastavila na to, že sa na Slovensko vracať nebudem.

V akom regióne si dostala svoju prvú prácu?

Najbližšie väčšie mesto je Alesund. Reštaurácia, v ktorej som pracovala, sa nachádza vo výške 1010 metrov nad morom a dostaneš sa k nej lanovkou. V dedine Loen boli dva veľké hotely, ktoré vlastní rovnaká rodina už šesť či sedem generácií.

Mimochodom, žije tam obrovské množstvo Slovákov, pretože tam majú mäsokombinát, v ktorom veľa z nich pracuje. Keď som tam prišla, zistila som, že nie som až taká výnimočná a ľudí zo Slovenska tu je naozaj dosť veľa.

Keď som bol tento rok v Nórsku, v Bergene sa mi stalo, že obsluha v kaviarni rozprávala len po anglicky. Sú na to už Nóri zvyknutí?

V Loene na to boli zvyknutí kvôli turistom. Nóri sa veľmi neženú pracovať do gastra, pretože je to predsa len horšie platená robota, a tak si v Loene miestni obyvatelia museli zvyknúť, že sa častejšie dohovoria po anglicky.

Teraz bývam v mestečku Dovre, kde je to zložitejšie. Veľa ľudí tu po anglicky nevie, a tak sa musím bifľovať nórčinu, aby som sa vedela dohovoriť. Párkrát som sa stretla s negatívnymi reakciami v štýle „v Nórsku po nórsky“.

Chápem ich, predstavte si, že Nóri sa vo vlastnej krajine nedohovoria vlastným jazykom. Myslím si, že na Slovensku by bolo nepredstaviteľné, keby človek prišiel do reštaurácie a nedohovoril sa materinským jazykom.

To si celkom neviem predstaviť.

Ale nechcem porovnávať Slovákov a Nórov. V súčasnosti do Nórska navyše prichádza obrovské množstvo utečencov, utečenecké centrá sú preplnené ľuďmi. Rozumiem, že sú z toho frustrovaní, ale na druhej strane, ak vidia, že sa snažím rozprávať po nórsky, aj keď na úrovni škôlkarky, veľmi mi vychádzajú v ústrety.

Nikdy som z Nórov nemala pocit, že sú to „studené čumáky“, ako si všetci myslia. Neviem, či to je mojím „ksichtom“, ale so mnou sa každý vždy rád porozprával. Občas ma zamrzelo, keď som im po pár vetách musela povedať, že neviem dobre po nórsky, a tak sa s nimi veľmi neporozprávam.

Líši sa Loen od mestečka Dovre, kde bývaš teraz?

V Dovre je situácia rozdielna, pretože tu nemáme tak veľa turistov ako v Loene. Je to farmárska oblasť, takže ak si mladí Nóri chcú privyrobiť, musia ísť do gastra alebo na farmu. V Loene si mladí môžu vyberať, takže gastro obchádzajú.

Pracuješ ako nočná recepčná, ale aj ako čašníčka v hoteli. Máš viac prác?

Hotel, v ktorom dnes pracujem, má kapacitu okolo 200 hostí. Ak chceš šéfovi dokázať, že sa neplánuješ zaseknúť na jednej pozícii, máš možnosť zastávať viac pozícií naraz. Vtedy to je pre teba výhoda.

Cez leto s hodinami nie je problém, ale keď príde zima, nie vždy treba v hoteli toľko personálu a recepčný to často zvládne sám. Byť recepčným znamená mať robotu celoročne, tak som sa odhodlala aj na nočné šichty na recepcii. To znamená zaručenú prácu, lebo na recepcii niekto v noci musí byť za každých okolností.

Nikdy som nechcela zastávať viacero pozícií naraz, ale v menšom hoteli ako tento to zatiaľ zvládam.

Je to makačka?

Určite to nie je taká makačka ako na Slovensku. Robila som v gastre na Slovensku a pamätám si, ako som sa nadrela ako kôň za tri či štyri eurá na hodinu. Aj tu sa namakám, ale všetci dbajú na to, aby som sa zbytočne nestresovala. To je pre nich úplné gro. Bolí ťa brucho? Dobre, hlavne sa nestresuj.

Nočné služby sú, samozrejme, fyzicky náročné, ale mám po nich týždeň voľno, počas ktorého si viem oddýchnuť.

Z čoho vyplýva to, že sa Nóri nechcú stresovať?

Nóri si uvedomili, že stres je civilizačná choroba. Môže vyústiť do rôznych chorôb a mentálnych porúch, takže dbajú na to, aby sa ľudia mali dobre.

Zimy sú tu ťažké a ja som nedávno musela zvýšiť príjem vitamínu D, tak som sa smiala, že už som Nórka. Môj šéf sa vie vystresovať, lebo zodpovedá za peniažky, ale rozhodne po nás nechodí kričať ani nám nadávať. Uvedomuje si, že on síce môže byť v strese, ale to neznamená, že aj my musíme byť.

Môj priateľ spolu s jeho rodinou sú najviac vychillovaní ľudia, akých som kedy stretla. Držia sa toho, že keď si v strese, myslíš si, že veci urobíš rýchlejšie. V skutočnosti je to naopak, urobíš ich ešte pomalšie.

Pamätáš si, ako reagoval, keď zistil, že pochádzaš zo Slovenska?

Vedel, kde je Slovensko, sám má kolegov Poliakov, ale nemal predstavu o tom, ako to u nás vyzerá. Keď prvýkrát navštívil Slovensko, bol milo prekvapený. Rodičom posielal fotky, ako to u nás vyzerá. Jeho otec bol trošku zaskočený, že na Slovensku máme pekné murované domy.

Tento rok ste kúpili dom. Čo vás priviedlo k tomuto rozhodnutiu?

V predchádzajúcej práci po odchode z Loenu som sa dostala do krízovej situácie. Natrafila som na zamestnávateľa, ktorý bol čiernou ovcou nórskej národnosti. Nevyplácal mi výplatu, doteraz mi dlhuje peniaze. S takými niečím som sa nestretla ani na Slovensku.

V tomto hoteli som sa spoznala so svojím priateľom. Musela som odtiaľ rýchlo odísť, vtedy sme spolu chodili možno dva mesiace. Buď som si mohla urýchlene nájsť novú prácu a bývanie, odísť domov, alebo sa nasťahovať k nemu domov, kde býval s otcom a jeho priateľkou.

Nechcela som to urobiť, ale presvedčil ma a trvalo to len mesiac. Nakoniec sme si kúpili dom pätnásť metrov od domu jeho otca. Ten nám veľmi pomohol, chcel, aby sa syn osamostatnil, a tak sme spoločne hľadali vhodný dom.

Mali sme šťastie, pretože pani, ktorá dom vlastnila, nám ho predala len za cenu, ktorú reálne mal. Nechcela na tom nijako zarobiť.

Aký dom ste si nakoniec vybrali?

Máme biely drevený dom. Pozerali sme celkovo štyri domy, všetky štyri boli drevené a v typickom škandinávskom štýle – biele, sivé alebo červené.

Veľkostne ide o dom tri plus jedna. Nič veľké, ale ani sa tu netlačíme. Na poschodí máme dve izby, čo nám dvom úplne stačí. Ja som pôvodne z Čadce a keď sme tu kupovali dom, vyšiel nás lacnejšie ako byt tri plus jedna v Čadci. Tu sme zaň zaplatili okolo 80-tisíc eur.

Na cestách v Nórsku som si všimol, že medzi romantickými severskými drevenými domami si nikto len tak nepostaví murovanú opachu, ale všetci bývajú v takmer rovnakých domčekoch. Je to naozaj tak?

Minule som si to uvedomila, keď sme prechádzali okolo rozkošných drevených domčekov, medzi ktoré niekto postavil murovanú ohavu. Typický moderný dom.

Hneď som si povedala, že to musel postaviť Slovák, Čech alebo Poliak. Potom som zistila, že to bol naozaj Poliak. Nechcem vyznieť tak, že mám predsudky, ale niektoré stereotypy sú celkom trefné a hneď som vedela, že to staval niekto „náš“.

Plánujete v mestečku Dovre zostať s priateľom dlhodobo?

Niekde inde by som mohla mať lepšie príležitosti na kariérny postup, pretože bývame v turisticky dosť mŕtvej oblasti. Priateľ však má super robotu, má tu rodinu a ja som so svojou robotou tiež celkom spokojná.

Nemienim sa sťahovať do väčšieho mesta len preto, aby som mala kaviareň päť metrov od dverí. Myslím si, že naša dlhodobá budúcnosť je tu.

Máme tu kaviareň so zvláštnymi otváracími hodinami, kam ani nechodím. Do práce to mám dvanásť minút autom, tam to žije viac. Ale rozhodne to nie je ako na Slovensku, kde sú miestami kaviarne každé dva metre.

Najviac mi však chýbajú slovenské supermarkety. Naše Tesco, Jednota či drogérie. Máme síce dva supermarkety, ale nie je to ono. Ak chcem poriadny a veľký supermarket, musím šoférovať okolo 40 minút.

Takže by si nemenila.

Nemenila by som. Tých 20 percent, ktoré mi občas chýbajú, by som za tých 80 percent, ktoré milujem, nikdy nevymenila. Človek si rýchlo zvykne už len na to, že v zime ráno vstane a môže pozorovať polárnu žiaru. Na to si rýchlo zvykneš.