Slovenka v USA: Bohatí republikáni chránia bohatších. Slovensko je na tom podobne

29. okt 2024 o 20:51  I 

Slovenka LÝDIA MARTINEZ MAJDIŠOVÁ odišla do USA natrvalo pred 21 rokmi. Americké občianstvo získala až v roku 2021. Dovtedy to totiž podľa svojich slov nepovažovala za potrebné.

O občianstvo požiadala krátko po výhre Donalda Trumpa vo voľbách v roku 2016. „Keď som sa to dozvedela, bola som úplne zdevastovaná. Vtedy som ešte nemala legálny status. Predstavila som si hororovú situáciu, že sa budeme musieť s rodinou sťahovať, zmeniť od základu celý život. Nakoniec sa pre nás osobne veľa nezmenilo, no dúfala som, že budem môcť vo voľbách hodiť hlas proti jeho nenávistnej, protiimigračnej politike. Teraz tak urobím po prvý raz,” hovorí pre SME.

Ako ste sa do USA dostali a ako dlho tam žijete?

Prvýkrát som do USA prišla v roku 2001, ešte ako študentka vysokej školy som tam pracovala počas leta cez program Work & Travel.

Po skončení som sa tam vrátila privyrobiť si, zas len na leto. Opäť som sa vrátila do štátu New York. Neskôr som tu stretla svojho manžela a od roku 2003 som sa tu natrvalo usadila.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok O prezidentovi nerozhodne väčšina. Ako fungujú americké prezidentské voľby Čítajte 

Kedy ste získali americké občianstvo? Bol to namáhavý či zdĺhavý proces, ako si to ľudia často predstavujú?

Asi som mala trochu komplikovanejšiu cestu k občianstvu ako bežný občan. Poznám však aj ľudí, ktorým to trvalo dlhšie. Občianstvo som získala v roku 2021, ešte trvali pandemické opatrenia.

V roku 2017 som požiadala o zelenú kartu, oficiálne teda celý proces k získaniu občianstva trval štyri roky. Predtým som deväť rokov nemohla cestovať na Slovensko, pretože som tu nemala status. Keby som s deťmi opustila USA, nemohla by som sa vrátiť k manželovi.

Musela som čakať, kým sa môj manžel z Mexika stane občanom, potom aj moja cesta k občianstvu bola rýchlejšia. Občianstvo dostal v roku 2017 a následne som ja hneď požiadala o zelenú kartu. Bol to relatívne rýchly proces, trval zhruba dva roky. Rovnako dlho trval aj proces získania občianstva.

Čo bolo pre vás impulzom požiadať o občianstvo?

Moja sestra (ktorá tiež žije v štáte New York, pozn. red.) kandidovala v komunálnych voľbách na pozíciu podobnú prednostke mestského úradu. Veľmi ma mrzelo, že som ju nemohla voliť. Môj manžel už voliť mohol, tak ten musel.

Definitívne som sa pre občianstvo rozhodla požiadať pre volebné právo. Dovtedy sa mi to nezdalo také lukratívne, pretože práva a povinnosti držiteľa zelenej karty a občana USA sú v podstate rovnaké. Týka sa to zdravotného systému, bankovníctva či platenia daní, rozdiel je len v práve voliť.

Lýdia Martinez Majdišová (zdroj: Archív L.M.M.)

Pred nahrávaním ste mi povedali, že o občianstvo ste požiadali po voľbách v roku 2016, ktoré vyhral Donald Trump. Prečo?

Moje myšlienkové pochody boli, že ja sama ako imigrantka sa nemôžem stotožniť so zahraničnou antiimigračnou politikou, ktorá prichádzala s republikánmi.

Aj môj manžel je imigrant, máme kopu známych, čo sú imigranti.

Nečakala som, že vyhrá Trump. Keď som sa to dozvedela, bola som úplne zničená. Vtedy som ešte nemala legálny status. Predstavila som si hororovú situáciu, že sa budeme musieť sťahovať, zmeniť od základu celý život. Napriek tomu, že moje obe deti sa narodili v USA a sú teda americkými občanmi, som to mala v zálohe, ak by nám náhodou zmenili imigračné podmienky.

V tom čase moja sestra žiadala o zelenú kartu, tak sme obe v napätí čakali, ako to dopadne, či sa vôbec jej začatý proces skončí podľa pôvodných zákonov, či sa niečo bude meniť.

Napriek tomu, že pochádzame z relatívne vyspelých krajín a žijeme v 21. storočí, nás zrazu chytila neistota, že čo s nami bude, či nás to môže výrazným spôsobom ovplyvniť. Nakoniec sa pre nás osobne veľa nezmenilo, no dúfala som, že budem môcť vo voľbách hodiť hlas proti takejto nenávistnej politike. Teraz tak urobím po prvý raz.

Keď sa váš manžel v roku 2010 vracal zo Slovenska, v USA ho zobrali do imigračného zariadenia, kde musel stráviť šesť týždňov. Ako ste to prežívali?

Hrozne. V tom čase mali naše deti šesť a dva roky. Ocitla som sa v pozícii, kde som sama nemala legálny status, nemohla som mať ani bankový účet, a zrazu som musela dennodenne chodiť do práce a starať sa o dve malé deti. Bola to jedna veľká neistota a strach, doteraz pre mňa asi najhoršie obdobie.

Musela som komunikovať s právničkou a takmer denne jej dodávať ďalšie dokumenty a listy, aby ho odtiaľ dostala von, aby mohol bojovať o zelenú kartu, ktorá mu právom patrila.

Ako sa to nakoniec skočilo?

Dokázali sme, že jeho zelená karta, ktorú mu odobrali na základe podozrenia, že je sfalšovaná, mu právoplatne patrí. Išlo o prípad krádeže identity a môj manžel mal v zázname niečo, čo sa ho netýkalo. Deje sa to tu bežne, týka sa to aj amerického bankového systému, že vám ukradnú kreditku alebo si ju vytvorenia vo vašom mene.