Slovenka žije vo Švajčiarsku: Začínala som s oberaním ovocia na farme, dnes mám komfortný život

Keď sa Gabriela prvýkrát vybrala do Švajčiarska, oberala tam ovocie na farme. Postupne si prešla cez fabriku na spracovanie mäsa, sklady a nakoniec sa zamestnala v gastronómii. Z reštaurácie sa presunula do kaviarne, kde dnes pracuje ako baristka.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Slovenka odišla žiť do Nórska: Kúpili sme dom za 80-tisíc eur, bol lacnejší ako trojizbák v Čadci Čítajte 

Aj keď si myslela, že Švajčiarsko je dokonalá krajina na život, veľa krajanov žijúcich v krajine helvétskeho kríža sa ju od sťahovania snažilo odhovoriť.

Gabriela sa však nedala zlomiť a postupne si pri meste St. Gallen vybudovala komfortný život. Veľa pracuje, veľa cestuje a ako sama hovorí, napriek tomu dokáže zo švajčiarskeho platu aj tak veľa ušetriť.

Namiesto odhovárania mladých ľudí od života v zahraničí si Gabriela založila profil na instagrame, kde sa dnes snaží poradiť každému, kto sa do Švajčiarska chystá. Jej účet sleduje už viac ako 22-tisíc sledovateľov.

Keď sme sa dohadovali na dátume rozhovoru, hovorila si, že zladiť sa bude ťažké, pretože buď pracuješ alebo cestuješ. V akom režime funguješ?

Od stredy do soboty pracujem na 80-percentný úväzok v kaviarni. Od rána do nejakej štvrtej či piatej, podľa toho, ako je treba. V piatky a soboty, keď skončím v kaviarni, ešte pomáham v reštaurácii, kde som pracovala predtým.

Táto reštaurácia sa nachádza blízko mojej kaviarne, takže to mám na pár krokov. Od nedele do utorka mám voľno, ktoré sa snažím využiť tak, že veľa cestujem. Občas sa mi podarí odcestovať už v sobotu poobede a vrátiť sa až v stredu ráno.

Milujem cestovanie, pred pár týždňami som sa sama vybrala do Nórska, lebo sme mali pár dní zatvorené, tak som to chcela využiť čo najviac. Veľa cestovať bolo mojím cieľom od začiatku, odkedy som sa presťahovala do Švajčiarska.

Kedy si prvýkrát prišla do Švajčiarska?

V roku 2021. Moja prvá brigáda bola v záhrade, kde sme s kamoškou oberali ovocie. Taká klasika pre Slováka, ktorý prvýkrát vycestuje za prácou niekam do zahraničia.

Švajčiarsko ma zaujalo hneď, keď som sem prišla na prvú brigádu. Videla som, aký rozdielny život sa tu žije, aká atmosféra panuje medzi ľuďmi, akú životnú úroveň majú. To bol moment, ktorý ma inšpiroval k tomu, aby som sa sem raz presťahovala.

Nelákali ťa ostatné krajiny?

Ja som pôvodne zvažovala ešte Holandsko, ale kamoška tu mala kontakt, tak sme mali hneď vybavenú prácu. Viackrát nám spomínala, že sa opäť chystá na brigádu do Švajčiarska, tak som sa jej opýtala, či by som sa mohla pridať.

Na brigáde sme boli len mesiac, ona potom odišla naspäť domov, ale mne sa vracať nechcelo. Chcela som viac spoznať krajinu, aby som vedela povedať, či by sa mi páčila na život. Usúdila som, že to chcem vyskúšať, tak som si začala hľadať prácu cez miestne agentúry.

Aká bola tvoja prvá skúsenosť s prácou vo Švajčiarsku?

Našla som si prácu vo firme, ktorá spracováva mäso. Bolo to však veľmi drastické, usmrcovali sa tam zvieratá, tak som odtiaľ po pár hodinách odišla. Odradilo ma to, ale nevzdala som sa – podarilo sa mi nájsť prácu v sklade s ovocím, kde som robila s viacerými Poliakmi.

Stále som nevedela po nemecky, takže dostať sa k solídnej práci bolo ťažké. Ak vieš len po anglicky, zamestnať sa môžeš v skladoch, na farmách alebo v kuchyni, prípadne ako chyžná alebo chyžný.

Keďže vo Švajčiarsku môžeš zostať tri mesiace bez pracovného povolenia, vyčerpala som všetky tri a potom sa vrátila domov. Stále mi to vŕtalo v hlave, chcela som sa naučiť jazyk, tak som si povedala, že život vo Švajčiarsku vyskúšam naplno.

Keď si sa do Švajčiarska opäť odsťahovala, mala si vopred vybavenú prácu?

Nemala som vybavené vôbec nič, len bývanie. Byt mi prenechal Slovák, ktorý sa akurát vo Švajčiarsku sťahoval do iného mesta, takže som mala zázemie. Vďaka tomu som si mohla celé dni posielať životopisy a chodiť po pohovoroch.

Ak máš v životopise angličtinu, ale chýba ti nemčina, tak veľa šancí nedostaneš. Rovno tvoj životopis hodia do koša, takže kým som získala prácu, trvalo mi to pár týždňov. To je ešte ten lepší prípad.

Akú prácu sa ti nakoniec podarilo nájsť?

Rozhodla som sa ísť do gastronómie. Môj cieľ bolo tráviť čo najviac času s ľuďmi, aby som sa naučila po nemecky a neustále s niekým komunikovala. Bolo to o to ťažšie, že vo Švajčiarsku sa nehovorí rovnakou nemčinou ako v Nemecku.

Písala som do mnohých skupín na facebooku a nakoniec sa mi podarilo dostať do reštaurácie, kde mi veľmi pomohla moja šéfka. Vedela, že neviem po nemecky, ale dala mi šancu, bola pre mňa ako mentorka.

Robila som za barom, nosila som jedlo, ale zákazníkom som nerobila objednávky, pretože by som sa s nimi ešte nevedela dobre dohovoriť.

Kam si sa presunula z reštaurácie?

Z reštaurácie som sa postupne prepracovala do kaviarne, kde dnes pracujem ako baristka. Zostala som v gastronómii, ale neroznášam jedlo, pripravujem kávu. Momentálne si robím baristický kurz a snažím sa zdokonaliť v príprave kávy.

Mala som obavy, či budem vedieť bez problémov komunikovať so zákazníkmi, ale už s tým nemám veľké ťažkosti. Teraz sa nechystám meniť prácu.

S prácou v gastronómii máš skúsenosti už zo Slovenska. Pozoruješ napríklad rozdiely v tom, ako k tebe pristupujú zákazníci vo Švajčiarsku a doma?

Nechcem uraziť gastronómiu na Slovensku, ale vnímam veľké rozdiely v mentalite. Zákazníci na Slovensku si z mojich skúseností k čašníkom dovolia viac, občas sa dokážu chovať až hrubo. Švajčiari sú iní, čašník je pre nich človek na rovnakej úrovni ako oni sami.

Ja som na Slovensku pracovala v gastronómii počas strednej školy a mám skúsenosti s tým, že mi zákazníci neváhali vynadať, občas až vulgárne. Okrem toho mi ľudia pracujúci v gastronómii vo Švajčiarsku prídu oveľa viac motivovanejší.

Vyslovene sa snažia odviesť čo najlepšiu robotu. Ale to je len moja skúsenosť a ako tvrdím, na Slovensku som pracovala málo. Viem, že aj u nás máme mnoho skvelých podnikov.

Si spokojná s tým, v akej výške sa pohybujú mzdy v gastronómii?

So skúsenosťami, ktoré dnes mám, sa v gastre zarába okolo 25 frankov na hodinu v čistom. V regióne pri meste St. Gallen dokážeš v gastre zarobiť minimálne 20 frankov na hodinu.

Počas uplynulého víkendu som však bola s kamarátkami v Zürichu a preberali sme práve mzdy. Ony vo Švajčiarsku žijú už viac ako 20 rokov a spomínali na to, že keď sa prisťahovali, prvý plat v Zürichu mali práve okolo 20 frankov na hodinu. Odvtedy sa táto hranica posunula, ale treba brať do úvahy, že ide o minimálnu mzdu v Zürichu, ktorý je naozaj drahý.

Koľko stojí cappuccino v kaviarni, kde pracuješ?

Cappuccino u nás v kaviarni stojí okolo 5,50 franku, čo je takmer 5,50 eura. Káva je tu stále o trochu drahšia, ale ceny drinkov v centre Bratislavy sú rovnaké ako na mnohých miestach vo Švajčiarsku.

Pred pár mesiacmi som bola na návšteve u kamarátky v Bratislave a zaskočili ma vysoké ceny. Boli sme vonku a čudovala som sa, že ceny v Bratislave sa blížili k cenám, ktoré máme vo Švajčiarsku.

Drinky v Bratislave stáli 10 či 12 eur, u nás stoja okolo 15 frankov. Na druhej strane, treba povedať, že bývam pri meste St. Gallen, v Zürichu drinky bežne stoja aj 25 frankov.

Dokážeš pri takýchto cenách chodiť von do mesta s kamarátmi?

Ak by som chcela chodiť každý deň von s kamarátmi, tak by to bolo veľmi drahé. Keďže preferujem cestovanie, kúpila som si kartičku na neobmedzené cestovanie po Švajčiarsku, za ktorú platím 250 frankov mesačne, pretože mám do 25 rokov.

Od 25 rokov táto kartička stojí okolo 300 frankov. Je to dosť, ale za žiadny vlak si už potom nemusím priplatiť ani cent.

Ak sa ráno rozhodnem, že si chcem dať obed v Zürichu, tak sa tam môžem odviezť vlakom bez doplatku. Inak veľa času trávim aj doma, čítam si knihy alebo varím a pečiem, mám klasické záujmy ako veľmi veľa ľudí.

Aké máš vo Švajčiarsku náklady na život?

Prenajímam si malý jednoizbový byt za 500 eur mesačne. Dvojizbák stojí okolo 1000 eur. Ak chceš lepšiu polohu, lepší výhľad, pekný balkón, tak možno 1200 eur. Ak chceš bývať v centre mesta, pokojne zaplatíš 1500 eur.

Moje náklady na stravu sa ťažko odhadujú, pretože sa často stravujem aj v práci. Ale myslím si, že mesačne neminiem viac ako 400 či 500 eur na potraviny.

Nakupovať chodím do Rakúska, kde sú ceny nižšie ako u nás, takže vďaka tomu viem ušetriť. Netrúfam si povedať, koľko by som minula, keby som nakupovala len vo švajčiarskych supermarketoch alebo keby som si výlučne varila doma.

Z toho, čo hovoríš, mám dojem, že človek pracujúci ako barista vo Švajčiarsku si dokáže zarobiť slušné peniaze, míňať časť výplaty na cestovanie a ešte aj čosi ušetriť. Je to naozaj tak?

Určite áno, preto chcem vo Švajčiarsku zostať. Pre mladého človeka, ktorý zatiaľ nemá rodinu, je tento život veľmi výhodný. Ja dokážem narábať s peniazmi, pripraviť si rozpočet na mesiac a vyhradiť si peniaze aj na stravu aj na cestovanie.

Nepotrebujem bývať v prestížnom nájme v centre mesta, radšej bývam v malom bytíku v dedinke pri St. Gallen a viem vďaka tomu viac ušetriť. Napriek tomu, že veľa cestujem, dokážem stále ušetriť slušné peniaze.

Keby som mala rodinu a oveľa viac výdavkov, mohlo by to byť komplikovanejšie, ale človek sa postupom času predsa len posúva aj kariérne a zarába viac peňazí.

Poznám vo Švajčiarsku viacero rodín, ktoré to nemajú ľahké. Materská tu trvá len 3,5 mesiaca, ženy potom musia chodiť do práce, aby im to finančne vychádzalo.

V mnohých prípadoch manžel rodinu nedokáže uživiť len zo svojho platu. Ak si chceš založiť rodinu, vo Švajčiarsku si na to treba pripraviť dobrý plán.

Predpokladám však, že začiatky vo Švajčiarsku nevyzerali tak ružovo, ako dnes opisuješ svoj súčasný komfortný život.

Úprimne, moje začiatky boli ťažké. Veľakrát som sa zamýšľala nad tým, či by nebolo jednoduchšie sa vrátiť. Dlho trvá, kým si nájdeš známych a kamarátov, nikoho nepoznáš a Švajčiari si ťa nepripustia k telu.

Ak sa stretávaš so slovenskou komunitou, je to milé, ale aj ľudia v nej majú vlastné životy. Nemajú čas so všetkým ti pomáhať. Samota je veľké mínus života v zahraničí. Chýba ti rodina, domov, Slovensko.

Často mi o tom píšu ženy, ale so samotou bojuje aj veľa mužov. Nevedia, ako sa motivovať, aby chodili niekam von a našli si kamarátov. Necítia sa dobre. Odsťahovať sa zo Slovenska nie je pre každého, kým si vytvoríš zázemie, ten proces trvá hrozne dlho.

Aj si sa zamýšľala niekedy nad tým, či to vo Švajčiarsku má zmysel?

Občas som mala pocit, že na začiatku treba Švajčiarom dokázať, čo všetko viem. Treba dokázať, že si prišiel pracovať, že si šikovný, aby ťa prijali a rešpektovali.

Je ťažké preniknúť do miestnej komunity?

Švajčiari ťa privítajú, ale len tak ľahko si ťa nepustia do svojej komunity. Nikto mi však nedal pocítiť, že sa cítil ako niečo viac oproti mne. Ak sa do takejto komunity dostaneš, je to príjemný pocit.

Z mojich skúseností si Švajčiari zakladajú na úprimných a dlhotrvajúcich vzťahoch. V práci mam kolegyne, ktoré sú so svojimi dnes už manželmi od 15 rokoch. Randia od strednej školy. Dávajú si záležať na tom, aby mali pevné vzťahy.

Veľmi veľa pracujú a keď majú čas na seba, rodinu a kamarátov, tak si to veľmi vážia. Cítiť z nich, že si vážia prítomnosť a čas strávený s ľuďmi, ktorých majú radi, čo je veľmi pekné pozorovať. Najjednoduchšie, ako sa vo Švajčiarsku môžeš socializovať, je však dostať sa do slovenskej komunity.

Je slovenská komunita nápomocná?

Je to paradox, pretože keď som mala 19 rokov a šla som na prvú brigádu, napísala som do skupiny Slovákov vo Švajčiarsku. Veľa ľudí ma od toho odhováralo, boli hrozne negatívni, radili mi, nech radšej zostanem doma.

To ma trochu nahnevalo, takže keď som sa vo Švajčiarsku udomácnila, povedala som si, že svoj instagram využijem na pomoc ľuďom.

Najskôr som len tak hovorila kamarátom, ako rozdielne to tu funguje, lenže povedala som si, že by som možno vedela pomôcť aj cudzím ľuďom, ktorí chcú vyskúšať prácu v zahraničí.

Na ktoré témy najviac reaguje tvoje publikum na instagrame?

Veľa ľudí reagovalo na moje videá a príspevky o šetrení. Snažím sa ponúkať tipy na to, ako si ušetriť, ako si uľahčiť začiatok vo Švajčiarsku, aké aplikácie na sledovanie výdavkov som používala.

Okrem toho ľuďom ukazujem, ako si vo Švajčiarsku vedia nájsť brigádu, na ktorú agentúru by sa mali obrátiť, ktoré skupiny by im mohli pomôcť.

Prezdieľavala som aj príbehy ľudí, ktorí mi písali, ako sa im podarilo nájsť brigádu. Je toho veľa. Zistila som, že ľudí zaujíma autentický zážitok z toho, ako to človek prežíva, keď sa presťahuje do Švajčiarska.