Spáli vláda stámilióny na energie? Kde viazne adresná pomoc?

Jedna zložka je už istá

Momentálne je stále známe len to, že pri elektrine sa bude pokračovať tak ako uplynulé dva roky. Lacnejšiu elektrinu, ako je na trhu, dodajú Slovenské elektrárne na základe memoranda ešte z roku 2022. Pôvodne malo platiť na roky 2023 a 2024. Následne ho dodatkom za ministra hospodárstva Karla Hirmana z Demokratov štát predĺžil až do roku 2027 s tým, že cena mala mať mierne stúpajúcu krivku a upravovala by sa v závislosti od všeobecne platných trhových indexov. Stále však mala byť „výrazne výhodnejšia“ ako trhová.

Štát v novembri informoval, že avizovaný rast ceny silovej elektriny z 61,21 eur/MWh na 66,7 eur/MWh sa nakoniec neudeje, ale mierne klesne – na spomínaných 61 eur za MWh.

„V rámci tejto dohody sa vláda zaviazala, že do konca roka 2026 nebude iniciovať ani podporovať zavádzanie nových alebo zmenu súčasných daní alebo regulácií, ktoré by mali negatívny finančný vplyv na Slovenské elektrárne,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.

Stálo by to stámilióny

Pri plyne a teple zostáva otázka energopomoci otvorená, hoci už 20. novembra ministerka hospodárstva Denisa Saková avizovala, že vládne strany sú na riešení predbežne dohodnuté. Vyhlásila, že majú pripravený scenár plošnej aj adresnej kompenzácie. Po včerajšom zverejnení cenových rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ministerstvo hospodárstva deklarovalo, že urobí finálne prepočty možných kompenzačných opatrení a predloží ich na rokovanie koaličnej rady a následne na rokovanie vlády.

Ešte v piatok sme sa dozvedeli zo statusu ministerstva o rokovaní s najväčšími dodávateľmi plynu pre domácnosti, aby sa dohodli na „jasnej a jednotnej komunikácii cien na rok 2025“. „Cieľom je predísť obavám z rastu cien a zabezpečiť, že verejnosť bude informovaná o pripravovaných kompenzačných schémach,“ písalo sa v ňom.

Keby sa opäť realizovala plošná pomoc, celková výška energopomoci pri plyne by bola na úrovni približne 280 miliónov eur, vyčíslila Saková v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Prvýkrát však priznala, že príspevky konkrétnym ohrozeným domácnostiam narážajú na viaceré bariéry.

Exminister Karel Hirman z Demokratov, ktorý šéfoval rezortu do mája 2023, za príčinu nezavedenia adresnej pomoci v minulosti označil skutočnosť, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nemalo dostatočne presné údaje o sociálnej situácii jednotlivých domácností.

„Ešte za môjho pôsobenia sa na ministerstve hospodárstva začali prepočty finančnej náročnosti foriem kompenzácií, ktoré by sa odvíjali napríklad od veľkosti odberu plynu. Sociálna pomoc a ukazovatele sú však plne v kompetencii ministerstva sociálnych vecí a nie ministerstva hospodárstva,“ reagoval.

Hirman ešte pripomenul, že v priebehu roka 2022 došlo k masívnemu nárastu cien plynu aj elektriny na trhu, a to v priemere päť- až šesťnásobne. „Plošné premietnutie do cien pre domácnosti by nezvládla drvivá väčšina slovenských domácností, ale ani nemalá časť domácností v Európe všeobecne,“ komentoval. Plošná pomoc na začiatku bola preto z jeho pohľadu opodstatnená a označil ju za najefektívnejšie riešenie, aby mohla byť uplatnená od 1. januára 2023.

Aktuálne má byť čakanie na ohlásenie adresnej pomoci spôsobené aj spormi v koalícii. „To, čo vieme z kuloárov, je, že Robert Fico má byť s ministerkou Sakovou v otvorenom konflikte, a to práve preto, ako táto pomoc má vôbec vyzerať. Ten sa totižto chcel pochváliť, že pomoc na budúci rok bude zas len plošná,“ tvrdí expert SaS na energetiku a poslanec za SaS Karol Galek. Navyše sa obáva, že ministerstvo hospodárstva nemá reálne ani nič pripravené.

Keďže Saková sa ešte 11. novembra vyjadrila, že „celý biznis proces, model nastavenia systému kompenzácií na ministerstve hospodárstva je pripravený“, chceli sme si ho následne naštudovať. Hovorca nám však povedal, že to, čo prichystali, nekomunikujú, lebo je to predčasné a nechcú vytvárať chaos. Takže nevieme, o čom má koalícia, respektíve vláda rozhodnúť. Ministerka pritom ešte vo februári sľubovala adresnú pomoc a rozdeľovací mechanizmus mal zohľadniť sociálne aj geografické rozdiely jednotlivých regiónov.

Nevedia, kto s kým žije

Štát v každom prípade musí vedieť, komu vypláca aké dôchodky, sociálne dávky, príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia alebo koľko priznal človek príjmov v daňovom priznaní či ročnom zúčtovaní, ktoré za zamestnancov robí mzdová učtáreň. Prečo potom nedokáže povedať, kto potrebuje pomoc od štátu najviac?

Z rezortu sociálnych vecí pre Aktuality.sk odpísali, že v súčasnosti štát stále nemá platnú definíciu takzvanej energetickej chudoby. Na účely iných sociálnych dávok, napríklad pomoc v hmotnej núdzi, určujú domácnosť odlišne. Okrem toho nesledujú administratívne údaje o príjmoch a výdavkoch na úrovni každej domácnosti.

Ministerstvo síce priznáva, že má širokú škálu údajov o sociálnej situácii občanov, ale „zvyčajne na úrovni jednotlivca“.

„MPSVR SR na základe dostupných údajov dokáže identifikovať len domácnosti, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi. Je však realistické predpokladať, že skutočný počet domácností ohrozených energetickou chudobou je vyšší,“ tvrdí.

Zároveň však policajti, profesionálni vojaci, hasiči a horskí záchranári využívajú osobitný systém sociálneho zabezpečenia. Z toho vyplýva, že štát by potreboval dáta pospájať.

Navyše dáta od zamestnávateľov stačiť nemusia. „Do príjmov domácností sa môžu započítavať aj niektoré ďalšie príjmy vo forme sociálnych dávok a príspevkov, dôchodky, odmeny, výživné a podobne. Jednotlivci môžu mať aj príjmy z podnikania alebo iných zdrojov (napríklad práca v zahraničí), ktorými MPSVR SR v súčasnosti nedisponuje,“ opisuje rezort práce.

Hlavným problémom má byť, že štát nevie, kto s kým býva, takže aj keby malo ministerstvo práce dáta o príjmoch z podnikania, nevedelo by presne povedať, kto s kým tvorí domácnosť – keďže jednotlivci sa nemusia zdržiavať v mieste trvalého pobytu.

„Jednotlivec s nízkym príjmom nemusí byť nevyhnutne ohrozený energetickou chudobou, ak žije v domácnosti s osobami, ktoré majú vysoký príjem. Ak by sme sa teda pokúsili identifikovať ohrozené osoby len na základe príjmov zo zamestnania konkrétneho jednotlivca, došli by sme k nesprávnym záverom,“ vysvetľuje štát.

Obáva sa preto, že by do zraniteľnej skupiny mohol zaradiť nepracujúcu partnerku nadštandardne zarábajúceho zamestnanca – aj keby v skutočnosti žila vo veľkom dome, v ktorom nemá trvalý pobyt. Rovnako by peniaze potenciálne mohol neoprávnene dostať podnikateľ, ktorý si vypláca minimálnu mzdu.

Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik už skôr uviedol, že problém je inde ako v dátach. „Štát má dlhodobo k dispozícii všetky potrebné informácie, aby dokázal určiť hranicu energetickej chudoby a nastaviť metodiku pre adresnú podporu pre túto skupinu obyvateľov. Žiadna z vlád však nenašla odvahu pustiť sa do adresnej pomoci, ktorú by zároveň prepojila s motivačnými podmienkami pre znižovanie energetickej náročnosti bývania,“ reagoval ešte v septembri na otázku, prečo štát s adresným riešením neprišiel

V Česku šetrnejšie a so žiadosťami

Pozreli sme sa aj na to, ako pristúpili k pomoci s vysokými cenami energií v susednom Česku. Treba však podotknúť, že tam je na rozdiel od Slovenska voľnejší systém cenotvorby energií podobne ako vo väčšine iných štátov EÚ. V praxi potom dochádza k častejším zmenám cien v závislosti od trhového vývoja a dodávatelia si viac konkurujú.

České ministerstvo práce a sociálnych vecí informovalo, že tamojší vládny kabinet pripravil celý rad krokov, na ktorých sa podieľalo viacero rezortov. Ich kľúčovým nástrojom pomoci domácnostiam je príspevok na bývanie.

„Zaisťuje adresnú a cielenú pomoc v prípade, že niekto nezvláda pokryť svoje náklady na bývanie. Dočasné navýšenie súvisiacich normatívov bolo okamžitou odpoveďou na energetickú krízu a doplnilo ďalšie nástroje pomoci štátu,“ konštatoval vedúci oddelenia mediálnej komunikácie Jakub Augusta.

O príspevok na bývanie musí v Česku požiadať občan sám na úrade práce, ktorý posúdi čisté príjmy a priemerné uhradené náklady na bývanie za predchádzajúci štvrťrok. Súčasne občan musí splniť tri podmienky:

• nehnuteľnosť užíva na základe nájomnej zmluvy, služobnosti alebo je jej vlastníkom,
• 30 percent čistých príjmov (v Prahe 35 percent) nestačí na úhradu nákladov na bývanie,
• 30 percent čistých príjmov (v Prahe 35 percent) je menej ako takzvané normatívne náklady na bývanie.

Pri nároku na príspevok sa počítajú príjmy všetkých spoločne žijúcich osôb okrem príjmov nezaopatrených študujúcich detí do 26 rokov.

Na ilustráciu uvádzame prípad vlastných bytov, kde sú normatívne náklady od 1. januára 2024 určené nasledovne:

Výška príspevku na bývanie je potom vypočítaná ako rozdiel medzi normatívnymi alebo skutočnými nákladmi a príjmom vynásobeným koeficientom 0,3, respektíve v prípade Prahy 0,35.

V roku 2022 vyplatilo české ministerstvo práce aj jednorazový príspevok na dieťa 5 000 Kč, ktorý sa týkal asi 1,5 milióna detí a administrácia bola plne online, dodal zástupca rezortu.

Popritom české ministerstvo priemyslu a obchodu pripravilo pre domácnosti takzvanú úspornú tarifu, čo bola jednorazová priama finančná podpora v roku 2022. Štát ju poskytoval cez dodávateľov energií. „Výška príspevku bola odstupňovaná podľa distribučnej sadzby,“ spresnila Miluše Trefancová z tlačového oddelenia. Výšku štátnej pomoci mal každý odberateľ vidieť vo faktúre.

Na rok 2023 platilo aj zastropovanie cien – 3 Kč (0,12 eura) za kWh plynu a 6 Kč (0,24 eura) za kWh elektriny vrátane DPH, pričom domácnosti mali cenový strop nastavený na sto percent ich spotreby.

V Česku takisto mysleli na ľudí, ktorí využívajú zelenú energiu. „Od októbra 2022 do konca roku 2023 domácnosti nehradili poplatok za obnoviteľné zdroje energie. V prípade domácností tak išlo o čiastku vo výške 599 Kč s DPH za každú spotrebovanú MWh elektriny,“ priblížila Trefancová. Aj v tomto prípade mala byť pomoc vyčíslená vo vyúčtovaní.

Vo všetkých troch prípadoch ľudia nemuseli o nič žiadať a podpora sa uplatňovala automaticky. Predstaviteľka ministerstva dodala, že pripravili aj príručky s radami, ako šetriť energiami, a poskytovanie bezplatného poradenstva cez sieť odborníkov po celej krajine, ktorých odbornosť garantujú. Do pozornosti dáva aj dotačné programy na podporu investícií do zníženia nákladov na energie.

Navyše česká vláda pripomenula aj valorizáciu dôchodkov, príspevok na živobytie, doplatok na bývanie či mimoriadnu okamžitú pomoc pri riešení neodkladných situácií.

Čo navrhuje opozícia

Zisťovali sme, ako sa k téme stavajú opozičné strany Progresívne Slovensko (PS) a Sloboda a solidarita (SaS), keďže Ľudovít Ódor bol pred vstupom do Progresívneho Slovenska premiérom úradníckej vlády a Sloboda a solidarita viedla rezort hospodárstva najdlhšie počas vlády Eduarda Hegera a Igora Matoviča.

Poslanec a člen Výboru NR SR pre financie a rozpočet Štefan Kišš z PS, ktorý v minulosti viedol Útvar hodnoty za peniaze, konštatuje, že pre adresnú pomoc treba mať pripravené dáta, legislatívu, inštitúcie a ľudí, ktorí budú rozhodnutia realizovať. Podľa ich analýzy mohli byť databáza aj tím za rok pripravené.

„Konkrétne otvorené otázky ohľadne chýbajúcich údajov je možné postupne riešiť doplnením a rozvojom príslušných informačných systémov v oblasti sociálnych vecí a energetiky. Na toto mala súčasná vláda viac než rok, čo bola dosť dlhá doba, aby systém pripravili na adresnú energopomoc,“ vyhlásil.

Poslanec PS a člen Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Ivan Štefunko považuje za najlepšie riešenie ich viackrát predložený návrh – príspevok na úhradu nákladov na bývanie, čo je obdoba opísaného českého modelu.

„Rieši vysoké náklady na energie a pri nájomníkoch aj nájom. Ak suma presahuje 30 percent príjmu nízkopríjmových domácností, štát im zaplatí rozdiel, maximálne do výšky 20 percent príjmu. Pri nájomníkoch 30 percent. Tieto parametre sa samozrejme dajú prispôsobiť aktuálnej situácii na trhu s energiami,“ uvádza poslanec.

Nízkopríjmové domácnosti by identifikovali úrady práce a sociálnych vecí tak, že by im žiadatelia dokladovali svoje príjmy a zloženie domácnosti a tiež výdavky na energie, prípadne nájom. „Bola by to dodatočná administratívna záťaž na úradoch a potreba nových zamestnancov, ale stále lacnejšie ako plošné dotácie,“ porovnáva plusy a mínusy Štefunko.

Alternatívnym riešením by mohol byť z jeho pohľadu fixný balík peňazí, čo by ľudí motivovalo šetriť energiami. „Ideálne by bolo nastaviť veľkosť balíka pre každú domácnosť na základe jasného vzorca, ktorý zohľadňuje, či ide o dom alebo byt, plochu, stav (napríklad zateplenie) a polohu (napríklad nadmorská výška, sever vs. juh) atď.,“ navrhuje.

Nevie však, či dodávatelia energií majú k dispozícii všetky uvedené informácie a vedia vypočítať priemernú spotrebu pre každú kombináciu jednotlivých faktorov. „Na základe priemernej spotreby a trhovej ceny sa dá nastaviť veľkosť balíka. Stále by boli potrebné úrady práce na kontrolovanie príjmu a určenie, ktorým domácnostiam pomôcť,“ doplnil Štefunko.

Expert SaS na energetiku a poslanec za SaS Karol Galek v pondelok konštatoval, že ak štát nemá prepojené databázy medzi dodávateľmi a Sociálnou poisťovňou, tak najjednoduchšie je ísť podľa jednotlivých odberných tried. „Pomôcť treba reálne najmä tým, ktorí práve plynom kúria,“ povedal.

Druhá možnosť je podľa neho dotovať len časť spotreby tak, že napríklad 80 alebo 85 percent by bolo dotovaných a zvyšok za trhovú cenu. „Dnes už nie sme vo výraznej energetickej kríze. Keď sme boli vo vláde, tak ceny elektriny dosahovali úroveň 1 000 eur, dnes sú okolo 100 eur za MWh,“ popísal Galek.

Do úvahy ešte z jeho pohľadu prichádza zastropovanie odobratého množstva. „Sú tu niektorí odberatelia, ktorí majú taký odber, že v podstate už spadajú do kategórie malého podniku,“ poukázal. Český model označil za najjednoduchšie realizovateľný.

Riešením je hlavne modernizácia

Odborníci aj opozícia sa zhodujú, že plošná pomoc s energiami je drahá a neudržateľná. Radovan Potočár z Energie-portál.sk sumarizoval, že za celý minulý rok stálo dotovanie cien energií iba v priamych platbách ministerstva hospodárstva viac ako dve miliardy eur a v tomto roku štát v plošných dotáciách pokračoval.

„Budeme zbytočne plytvať obmedzenými finančnými prostriedkami z verejných zdrojov, ktoré následne budú chýbať v zdravotníctve, školstve a sociálnej sfére,“ upozorňuje Kišš na riziká, ak sa bude v plošnej pomoci pokračovať.

Do budúcnosti považuje finančný analytik Búlik za dôležité najmä znižovanie energetickej náročnosti bývania na Slovensku.

„Samotné dotácie totiž nijako neriešia problém starých, energeticky náročných domov a bytov, čo je stav, ktorý sa dá technologicky jednoducho vyriešiť a zredukovať energetickú náročnosť bývania o 70 až 80 percent. Zateplenie obvodových stien domov a strechy a súbežná výmena okien a dverí sú najefektívnejším spôsobom, ako stlačiť spotrebu energií na vykurovanie hlboko pod polovicu pôvodných hodnôt,“ odporúča.

Chýba mu však dlhodobá podpora obnovy rodinných domov. Dotácie na zatepľovanie vníma ako nekoncepčné, pričom výzvy na ich získanie sú nárazové a procesy sú zdĺhavé. „To politici následne riešia zjemnením kritérií a zvýšením miery dotácie až na neobhájiteľných 75 percent. To však vedie k nedostatočnej obnove domov a oveľa nižšej energetickej úspore za vynaložené prostriedky,“ kritizoval kompetentných.

Neprikláňa sa teda ani k nápadu obmedziť dotácie na 80 percent spotreby, keďže to nie je systémové a len do istej miery zvyšuje motiváciu vykurovať obydlia na nižšiu teplotu v závislosti od finančnej situácie rodín.

Štát musí splniť termín

Na definovaní energetickej chudoby sa pritom pracuje už dlhšiu dobu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ešte pred parlamentnými voľbami v septembri 2023 posunul vláde konkrétny návrh definície energetickej chudoby, ktorá bola výsledkom nadrezortnej pracovnej skupiny. Používal ju aj Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied v štúdii Energetická chudoba 2024 z júna tohto roka.

Definícia vychádzala z existujúcich prvkov sociálnej politiky, a to najmä zo životného minima, a tiež porovnania príjmov a výdavkov domácností:

• Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej po úhrade nákladov na základnú úroveň spotreby energií a vody, ktorá zabezpečuje dôstojný štandard pre život a zdravie členov domácnosti, zostane menej než 1,5-násobok životného minima a súčasne jej celkový čistý ročný ekvivalentný disponibilný príjem za predchádzajúci rok, prepočítaný na počet členov domácnosti, je menší ako národný medián.
• Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej ročné náklady na energie za predchádzajúci kalendárny rok sú pod polovicou národného mediánu a súčasne jej celkový čistý ročný ekvivalentný disponibilný príjem za predchádzajúci kalendárny rok je nižší ako 60 percent národného mediánu.
• Domácnosť bez fyzického prístupu k dodávke elektriny z dôvodov, ktoré sú taxatívne určené.

Inštitúcia odhadovala, že v praxi by bolo ohrozených energetickou chudobou 150-tisíc domácností na Slovensku, čiže niečo vyše osem percent.

Bez ohľadu na to, či štát tento rok príde s adresnou pomocou pre najslabšie domácnosti alebo nie, definíciu energetickej chudoby musí do zákonov zaviesť – a to do konca budúceho roka kvôli smernici o energetickej efektívnosti.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí deklaruje, že na poskytovanie akejkoľvek adresnej pomoci, nielen na bývanie a energie, by potrebovalo dáta, z ktorých by bolo jasne definované, kto s kým má spoločné bývanie a spoločne hospodári.

„Zber takýchto údajov by pravdepodobne vyžadoval flexibilnejšiu registráciu občanov SR po akejkoľvek zmene bydliska. Aj napriek tomu by sa však vyskytovali prípady, ktoré by boli problematické na posúdenie,“ dodáva rezort.

Ku komplikovaným prípadom zaradilo deti v striedavej starostlivosti či osoby, ktoré žijú oddelene, ale ich hospodárenie je prepojené – napríklad ak dospelé deti prispievajú svojim rodičom na dôchodku.

(1 EUR = 25,266 CZK)