Štát chce skomplikovať prístup k informáciám o nehnuteľnostiach. Za spracovanie dát hrozí pokutami
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Vyhľadávanie informácií v katastri nehnuteľností nebude také jednoduché ako v súčasnosti. Štátu sa totiž nepozdáva, aké informácie si môže každý človek zistiť o majetku iných ľudí.
Minulý týždeň sa skončilo medzirezortné pripomienkovanie novely zákona o katastri nehnuteľností. Ako už naznačovala predbežná informácia k príprave zmien, novinky majú obmedziť prístup k šíreniu informácií.
Pozreli sme teraz bližšie na to, aké najzásadnejšie úpravy návrh prináša a čo môže hroziť v praxi. Zaujímavosťou je, že proti zmenám sa zásadne postavila Generálna prokuratúra SR.
Chcú vedieť, kto si údaje prezeral
Aktuálne si stačí otvoriť mapu katastra, nájsť konkrétny pozemok či stavbu a jednoducho získate prehľad o vlastníkoch.
Ak by zmeny vstúpili do platnosti, štát by požadoval povinné prihlasovanie používateľov pri prehliadaní určitých osobných údajov evidovaných v katastri, píše sa v predkladacej správe. Má ísť o dátum narodenia, miesto trvalého pobytu, titul nadobudnutia a úplné znenie ťarchy.
V návrhu sa ďalej uvádza, že úrad môže údaje o prihláseniach používať na účely:
- overovania zákonnosti spracúvania dát,
- vlastného monitorovania,
- zabezpečenia integrity a bezpečnosti osobných údajov a
- trestného konania.
Štát vraj reaguje najmä na „zvyšujúcu sa kriminalitu vo vzťahu k zneužívaniu osobných údajov osôb oprávnených z práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností“, argumentuje v predkladacej správe.
„Právna úprava je dôvodná aj z pohľadu potreby orgánov činných v trestnom konaní, kedy tieto potrebujú pri objasňovaní trestných činov informáciu o tom, kto a kedy si prehliadal údaje katastra zverejnené na internetových portáloch,“ pokračuje dôvodová správa.
Súčasne v nej tvrdí, že údajne „žiadny zásadný dôvod neumožňuje vylúčiť z pojmu súkromný život profesijné, obchodné či sociálne aktivity“.
„Skutočnosť, že niektoré osobné údaje súkromných osôb sú verejne dostupnými údajmi, v žiadnom prípade neznamená, že tieto údaje môžu byť ďalej šírené, zverejňované alebo inak spracovávané v rozpore s katastrálnym zákonom alebo všeobecným nariadením o ochrane údajov,“ uvádza predkladacia správa.
Skrývanie sa pred novinármi?
Špeciálnu pozornosť si vyslúžila skutočnosť, že údaje katastra môžu bez súhlasu úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) ďalej šíriť iba okresné úrady, katastrálne odbory ako orgány, ktoré v mene ÚGKK spravujú a aktualizujú katastrálny operát, a ÚGKK ako správca centrálnej databázy katastra nehnuteľností, poukazuje právnik Jaroslav Novický.
Občianskemu združeniu Slovensko.Digital sa uvedený návrh vôbec nepozdáva. Kritizuje, že keď ide o údaje získané z verejného katastra, nemalo by byť limitované ich šírenie uvedeným extenzívnym spôsobom.
„Údaje získané z katastra sa bežne využívajú napríklad novinármi pri investigatíve, odhaľovaní podozrivých majetkových prepojení. Uvedený bod v najširšom pochopení by znamenal, že takto získané informácie nie je možné zverejniť (šíriť) napríklad ani v novinovom článku,“ konštatuje mimovládka v pripomienke k predloženej legislatíve.
Pripomeňme, že v minulosti médiá publikovali viacero článkov o pochybných aktivitách politikov a ľudí s prepojeniami na niektoré politické kruhy. Známe sú prípady Ladislava Bašternáka či Mariana Kočnera, o ktorých písal aj zavraždený novinár Aktuality.sk Ján Kuciak.
Slovensko.Digital zároveň zdôrazňuje, že fakt, ako a kedy je možné zverejňovať osobné údaje, upravuje v širšom kontexte európske nariadenie o ochrane osobných údajov. „Dostatočne rieši aj túto situáciu. Ak sa má tento bod vzťahovať len na údaje získané od úradu prostredníctvom zmluvy o poskytovaní údajov, navrhujeme takéto obmedzenie zakotviť v zmluve a nie v zákone,“ opisuje občianske združenie.
Popritom predstavený zákon explicitne uvádza, že na poskytovanie údajov katastra sa nemá vzťahovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám, teda informácie sa nemajú poskytovať na základe infožiadostí, ktoré môže posielať verejnosť.
Prekážka aj pre programátorov
Zaviesť by sa súčasne mal nový priestupok – hromadné získavanie údajov katastra automatizovaným spôsobom s použitím technických prostriedkov, inými slovami strojovo cez počítačové aplikácie.
Katastrálna inšpekcia by mohla za to právnickú osobu potrestať pokutou až do 50-tisíc eur.
Slovensko.Digital plán odmieta s tým, že údaje katastra sú dlhodobo jedny z najžiadanejších.
Samotný úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu v roku 2018 pod vedením Richarda Rašiho, ktorý ho vedie aj dnes už ako ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, k tomu prezentoval prieskum, ktorý si objednal od agentúry Actly.
Výsledky ukázali, že informácie z katastra boli druhou najznámejšou elektronickou službou. Súčasne patrila aj medzi štyri najčastejšie využívané.
„Samotné automatizované získavanie údajov nespôsobuje žiadne významné zvýšené náklady úradu, a ak má byť sťahovanie údajov priestupkom, je nutné ho obmedziť len na činnosti, ktoré majú negatívny vplyv na práva iných subjektov,“ apeluje na štát Slovensko.Digital.
Na sociálnej sieti ešte pripomína, že dáta na sťahovanie pre tretie strany otvoril štát pri registri právnických osôb či registri adries. „Na tieto účely by už roky mali slúžiť dátoví kurátori a dátová kancelária na ministerstve informatizácie,“ apeluje.
Ďalším novým priestupkom má byť aj neoprávnené poskytnutie, sprístupnenie, zverejnenie alebo iné použitie údajov katastra, ktoré získa právnická osoba na základe zmluvy s katastrom a majú slúžiť na legislatívou definované účely alebo verejnému záujmu. Aj tu hrozí právnickej osobe sankcia do 50-tisíc eur.
Občania majú právo na informácie
Návrhy sa nepozdávajú ani Generálnej prokuratúre SR. Všíma si, že štát nevykonal test proporcionality dvoch základných práv – práva na ochranu súkromia a práva na slobodný prístup k informáciám fyzických osôb, ktoré využívajú prístup do verejnej časti katastra nehnuteľností.
Samotné zavedenie prihlasovania používateľov považuje za zákonné obmedzenie slobodného prístupu k informáciám. Vysvetľuje to tým, že prístup k informáciám by bol podmienený vykonaním určitých úkonov, ktoré navyše návrh dostatočne nešpecifikuje.
Okrem toho prezentuje názor, že samotné vyhľadávanie údajov z verejne prístupného katastra nehnuteľností bez ďalších relevantných skutočností nie je protiprávnym konaním. Preto požiadavku na prihlasovanie používateľa vníma v kolízii s ústavou garantovaným právom na „ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe“.
V predložených materiáloch generálnej prokuratúre chýbajú dáta o údajne zvyšujúcej sa kriminalite, ktorá má súvisieť so zneužívaním osobných údajov z katastra. „Bolo by preto vhodné špecifikovať, z akých konkrétnych údajov tieto tvrdenia vyplývajú, alebo alternatívne uviesť skutočný dôvod, pre ktorý sa navrhuje obmedziť voľné prehliadanie vymedzených údajov katastra nehnuteľností,“ pripomienkuje.
Podobne inštitúcia nenašla podklady k tomu, že by dochádzalo k neoprávnenému spracovaniu údajov zverejnených na internete či k realizácii „špekulatívnych úmyslov využívať takto zverejnené údaje o osobnom živote mimo rámca riadneho zákonného právneho základu“.
„Zber a následné zverejňovanie údajov katastra prostredníctvom internetu sleduje legitímny cieľ, a to najmä ochrana vecných práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností,“ opisuje.
Možná príprava na zmeny v daniach
Legislatíva sa ďalej venuje elektronickým podaniam. Podávať sa majú cez špecializovaný formulár na portáli katastra alebo cez centrálnu podateľňu na webe Slovensko.sk.
Advokát Novický dáva do pozornosti ambíciu štátu motivovať k používaniu práve špecializovaného portálu katastra – a to cez výšku poplatkov.
„Kým za návrh na začatie konania o povolení vkladu podaný v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy zaplatíme 100 eur (pri urýchlenom vklade 300 eur), za totožný návrh podaný prostredníctvom elektronického formulára elektronickej služby katastra zaplatíme 50 eur (pri urýchlenom vklade 200 eur),“ porovnáva.
Popritom sa ráta napríklad s rozšírením rozsahu údajov uvádzaných v návrhu na vklad, pokiaľ je predmetom prevodu rodinný dom, byt či nebytový priestor.
„Bude potrebné uviesť aj údaj o zastavanej ploche stavby, podlahovej ploche stavby a počte nadzemných a podzemných podlaží. Uvedené je možné vnímať ako predprípravu na zavedenie iného spôsobu zdaňovania nehnuteľností,“ domnieva sa právnik.
Sťažiť podvody pri nakladaní s nehnuteľnosťami by zas mala ďalšia novinka. Rozhodnutie o povolení vkladu má po novom chodiť okrem splnomocneného zástupcu aj priamo vlastníkovi nehnuteľnosti, menuje ďalšiu zmenu Novický.
Daňové priznania automaticky
Pozitívnou zmenou je možnosť vytvárať predvyplnené daňové priznania k dani z nehnuteľnosti. Organizácii Slovensko.Digital sa však nepozdáva spôsob, akým to štát dal do návrhu zákona.
„Viazanie konkrétnych účelov použitia v zákone je nekoncepčné riešenie v rozpore s centrálnou architektúrou a prioritami z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy. Vyhlásením časti údajov katastra za referenčné vzniká taktiež pre iné OVM (orgány verejnej moci – úrady, pozn. red.) povinnosť tieto údaje využívať vo svojej činnosti,“ zdôvodňuje mimovládka.
Keby sa novinka realizovala podľa Slovensko.Digital, v praxi by mohli inštitúcie používať dáta nielen na predvyplňovanie daňových priznaní, ale aj pri inej agende.
Aktualizácia údajov katastra by mala podľa novely prebiehať automatizovane na základe údajov v štátnych registroch o občanoch či firmách, píše sa v predloženom návrhu legislatívy. Ak to z technických dôvodov nebude možné, okresný úrad môže vyzvať vlastníka alebo inú oprávnenú osobu na predloženie listinných dokladov na zápis aktuálnych údajov.
Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike
Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO