Štát poňal konsolidáciu zle. Mal zaviesť dve opatrenia, ktoré sa osvedčili v Rakúsku, a ušetrili by sme dosť peňazí (rozhovor)

V rozhovore so Silviou Hallovou sa dozviete:

– ktoré z prijatých opatrení považuje za najrizikovejšie pre slovenskú ekonomiku;

– aké sú hlavné rozdiely medzi daňovou politikou Slovenska a Rakúska;

– aké kroky podniká Rakúsko, aby znížilo vysoké daňovo-odvodového zaťaženie obyvateľov;

– čo si myslí o zdanení tabakových výrobkov a sladených nápojov;

– či majú prijaté opatrenia potenciál znížiť rozvoj šedej ekonomiky;

– či by sa dali rovnaké opatrenia, aké fungujú v Rakúsku, aplikovať aj na Slovensku;

– prečo si myslí, že zavedenie rovnej dane by bol krok dobrým smerom;

– ktoré z prijatých opatrení považuje za dobré pre rozvoj našej ekonomiky.

Konsolidačné opatrenia, ktoré nedávno schválil parlament, ste okomentovali s tým, že každý konsolidačný balík by mal mať ambíciu smerovať k ozdraveniu verejných financií s využitím takých opatrení, ktoré umožnia ekonomike ďalej rásť. Schválený balík však podľa vás túto podmienku nespĺňa. Prečo?

Slovensko je otvorená ekonomika, čo okrem iného znamená, že konkurujeme okolitým krajinám v podmienkach na podnikanie a „lákaní“ zahraničných investorov. Zahraničné investície sú totiž dlhodobo absolútne zásadné pre rast slovenskej ekonomiky. Pre firmy je kľúčové daňovo-odvodové zaťaženie práce, pričom dôležitú rolu hrá aj daň z príjmu a vymožiteľnosť práva.

Na odbornej úrovni panuje zhoda, že udržateľný stav verejných financií je zásadný pre ďalší vývoj slovenskej ekonomiky, čiže odhadovaný tohtoročný deficit na úrovni 5,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) je do ďalších rokov nutné znižovať. Avšak konsolidačné opatrenia by za žiadnych okolností nemali priamo poškodzovať ekonomiku. Schválený konsolidačný balík však ekonomiku jasne poškodí, bude ju takpovediac „dusiť“, a to nielen vyššou infláciou v dôsledku rastu dane z pridanej hodnoty (DPH), ale najmä ďalším sťažením podmienok na podnikanie.

Drvivá väčšina ekonómov považuje za najrizikovejšie z prijatých opatrení zavedenie novej transakčnej dane. Súhlasíte s nimi?

Áno, transakčná daň je najrizikovejšia, pretože môže nielen odradiť nových investorov od vstupu na slovenský trh, ale môže viesť aj k neochote zahraničných investorov ďalej podnikať na Slovensku a motivovať existujúce firmy k odchodu. A keďže zdaňovanie sa bude týkať aj úhrady miezd, firmy zostávajúce na Slovensku budú mať dôvod znižovať počet zamestnancov, čo môže negatívne ovplyvniť zamestnanosť na Slovensku.

Chcem zdôrazniť, že Slovensko má už dnes druhé najvyššie zaťaženie ceny práce v Európskej únii na úrovni 35,2 percenta, hneď po Francúzsku, kde je to 45 percent. Transakčná daň uvalená aj na výplaty zamestnancov spolu so zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu pre sociálne odvody situáciu ešte zhoršia.

V parlamente je navyše návrh na ďalšie zvýšenie minimálnej mzdy na 60 percent priemernej mzdy, z čoho majú obavy najmä podnikatelia. So zvýšením minimálnej mzdy im stúpnu mzdové náklady, čo zrejme opäť negatívne ovplyvní náladu v podnikateľskom sektore. Je to tak?

Zvýšenie minimálnej mzdy okamžite zvýši výdavky firiem na víkendovú a nočnú prácu, ktorá je vo výrobných podnikoch aj v oblasti služieb bežná. Keď sa k tomu pridá 24-percentná daň z príjmov, ktorá je najvyššia v regióne, a transakčná daň na všetky bankové transakcie, zaťaženie firiem veľmi stúpne. To všetko bude ekonomiku jednoznačne brzdiť.

Za štát s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením bolo dlhodobo považované susedné Rakúsko. Myslíte si, že máme potenciál dostať sa na jeho úroveň, prípadne ho predbehnúť?

Rakúsko tým bolo známe, avšak na rozdiel od Slovenska sa s tým tamojšia vláda rozhodla niečo robiť. Od januára 2023 Rakúsko znížilo sadzbu dane z príjmu právnických osôb z 25 na 24 percent a od januára 2024 sadzba klesla o ďalší percentuálny bod na 23 percent. Rakúska vláda tým podporuje schopnosť firiem vyplácať zamestnancom vysoké mzdy. Paralelne priebežne zvyšuje nezdaniteľný základ dane, čiže zamestnancom zostáva vyšší čistý príjem.

Aké sú hlavné rozdiely medzi daňovou politikou Rakúska a Slovenska?

Rakúska daňová politika ide opačným smerom ako slovenská. Od reformy v roku 2022 je postavená na dvoch kľúčových princípoch: zvyšovaní daňovej spoluzodpovednosti všetkých za ochranu životného prostredia a znižovaní daňovo-odvodového zaťaženia firiem aj zamestnancov s cieľom prispievať k udržaniu sociálneho štandardu.

Ako konkrétne vyzerá v praxi zapojenie obyvateľov do spoluzodpovednosti za ochranu životného prostredia?

Rakúsko od októbra 2022 zaviedlo novú daň z CO2, ktorá sa premietla do cien pohonných látok. Rakúšania začali v roku 2023 platiť za tonu emisií CO2 sumu 30 eur a táto čiastka sa do roku 2025 bude postupne zvyšovať až na 55 eur. Daň z CO2 sa uplatňuje aj na ďalšie fosílne palivá a produkty z nich a cieľom vlády je redukovať ich využívanie a nahrádzanie ekologickými variantmi.

Zavádzaním ekologických daní zapája štát každého do spoluzodpovednosti za životné prostredie. Súčasne však Rakúsko kompenzuje vyššie náklady adresnou sociálnou dávkou, takzvaným Klimabonusom, a tým zmierňuje dosah ekologických daní na ohrozených obyvateľov.

Aj naša vláda dostala od viacerých odborníkov odporúčania, aby namiesto plošného zvyšovania daní pristúpila napríklad k zvyšovaniu environmentálnych daní, respektíve daní z negatívnych externalít, teda takých, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Bol by to dobrý krok?

Zdanenie negatívnych externalít je spôsob, ako zvýšiť príjmy štátu bez toho, aby sa zaťažovala výkonnosť ekonomiky. Zavedením nových spotrebných daní alebo rozšírením okruhu súčasných tovarov, na ktoré sa tieto dane vzťahujú, dochádza ku kompenzácii budúcich nákladov štátu na zvýšenú zdravotnú starostlivosť u týchto spotrebiteľov.

Zároveň sa vyššou cenou tlačí na zníženie spotreby, čo je jeden zo zámerov aj na Slovensku pri tabakových výrobkoch a od nového roka aj pri sladených nápojoch. Tento postup Slovensku dlhodobo odporúča aj OECD. Príklad Rakúska ukazuje, ako sa dá efektívne skombinovať vyššie zdanenie rizikového správania s dosahom na rast výdavkov, napríklad v zdravotníctve ako dôsledok spotreby tabaku, alkoholu alebo cukru, s ekologickými daňami.

Takže zdanenie tabaku a sladených nápojov je krok dobrým smerom?

Áno, problém však je, že zaťaženie sladených nápojov a elektronických tabakových výrobkov sú jediné zdanenia negatívnych externalít v konsolidačnom balíku a z hľadiska objemu hrajú absolútne minoritnú rolu.

Pri súčasnej vláde mi jednoznačne chýba diskusia o vhodnom daňovom mixe a celkovej koncepcii daňovej politiky štátu. Na príklade Rakúska vidíme, že sa dajú zavádzať environmentálne dane paralelne s opatreniami na zníženie zaťaženia práce a takisto cielená sociálna politika zameraná na skupiny, ktoré sú dnes postihnuté chudobou. Čím skôr sa vláda odhodlá k takejto diskusii, tým menšie škody budeme musieť do budúcna naprávať.

Jedným z cieľov konsolidácie je podľa vlády snaha o zníženie šedej ekonomiky. Majú prijaté opatrenia potenciál zabrzdiť jej rozvoj?

Šedá ekonomika a z nej plynúca daňová medzera, čiže dane, ktoré štát nikdy nevyberie, je zásadný problém každého štátu. Slovensko má jednu z najvyšších šedých ekonomík v strednej Európe.

Profesor Friedrich Schneider z univerzity v rakúskom Linzi, ktorý sa dlhodobo venuje téme šedej ekonomiky, odhaduje úroveň šedej ekonomiky na Slovensku za rok 2023 na 14,17 percenta HDP. To predstavuje sumu vyše 17 miliárd eur, ktoré štát momentálne nevie zdaniť. Situácia na Slovensku sa pritom postupne zhoršuje. V roku 2019 sme mali šedú ekonomiku v rozsahu 12,15 percenta HDP, minulý rok to bolo 14,17 percenta HDP.

Na základe prijatých konsolidačných opatrení a zmien v legislatíve, napríklad v oblasti trestného práva, očakávam jej zásadné zhoršenie od roku 2025. Je tu vážne riziko, že by sme mohli v rozsahu šedej ekonomiky smerovať k vyše 25-percentnému podielu, ako to bolo v 90. rokoch. Konsolidačný balík teda vysoko pravdepodobne povedie k rastu šedej ekonomiky.

Ktoré z opatrení sa v najväčšej miere podpíše pod rast šedej ekonomiky na Slovensku?

Je to najmä transakčná daň, ktorá vyslovene motivuje k presunu pôvodne bezhotovostných platieb do hotovostných operácií, keďže neúmerne zaťaží každý prevod. Využívanie hotovosti logicky povedie k nedeklarovaniu časti týchto príjmov v daňových priznaniach, a tak štát príde o daňové príjmy.

Podľa vášho názoru sa slovenská vláda mohla inšpirovať Rakúskom, kde je úroveň šedej ekonomiky 7,65 percenta. Ako je možné, že našim západným susedom sa darí udržiavať ju na nižšej úrovni? Čo robia inak, lepšie?

Rakúsko si nastavilo dva jasné princípy daňovej politiky a drží sa ich. Prišlo s jasnými pravidlami, ktoré obsahujú len nutné minimum výnimiek. K tomu sa pridáva striktná kontrola.

Naši susedia už v minulosti spravili reformu sociálnych odvodov tak, aby motivovali ľudí zostať v rakúskom sociálnom systéme. To znamená, že Rakúsko upravilo maximálne vymeriavacie základy smerom nadol. Ak bola napríklad manželka na rodičovskej dovolenke, manžel platiaci odvody ju mohol zahrnúť do svojho sociálneho poistenia. Touto reformou sa podarilo vrátiť mnoho obyvateľov pracujúcich mimo Rakúska späť do rakúskeho sociálneho systému. V konečnom dôsledku to bolo výhodné pre nich samotných a tiež pre štát.

Spomenuli ste aj striktnú kontrolu. Ako vyzerá v praxi?

Rakúsko je známe tým, že priebežne striktne kontroluje daňové povinnosti. Napríklad sa často stáva, že daňový úrad pošle daňovníkovi požiadavku na vysvetlenie a doloženie dokladov k položkám daňového priznania bez otvorenia daňovej kontroly. Takto sú v priebežnom kontakte s daňovníkmi a kontrolujú správnosť daňových priznaní bez toho, aby museli okamžite alokovať veľké personálne kapacity na daňové kontroly. Tým, že to robia priebežne, kontrolujú stabilné dodržiavanie pravidiel.

Dali by sa rovnaké opatrenia aplikovať aj na Slovensku?

Samozrejme. Je rozumné brať si príklad z opatrení iných vyspelých štátov, ktoré fungujú, a inšpirovať sa nimi. Ak prax u iného člena Európskej únie ukazuje, že zmeny prinášajú ovocie, je to jasný signál. Prirodzene, nikde neviete preniesť opatrenia takpovediac jedna k jednej, ale rozhodne viete analyzovať opatrenia a prípadne prispôsobiť ich nastavenie slovenským podmienkam.

Keď hovoríte o čerpaní inšpirácie zo zahraničia, naša vláda sa takto zrejme inšpirovala Maďarskom pri zavádzaní spomínanej transakčnej dane. Ako však pre Aktuality.sk vysvetlil rakúsky ekonóm Oliver Picek, po jej zavedení začali jednotlivci aj podnikatelia doma držať viac hotovosti a vyhýbajú sa elektronickým platbám. Je toto cesta, ktorou by sa mala uberať vyspelá krajina?

Treba jasne povedať, že takáto daň je v modernej ekonomike úplná anomália a inšpirácia Maďarskom nie je ideálna. Na maďarských dátach jasne vidíme presun časti operácií do hotovosti a rast šedej ekonomiky. Okrem toho Slovensko je v eurozóne a firmy aj živnostníci majú aj väčšie možnosti vyhnúť sa transakčnej dani v rámci Európskej únie.

Paralelne s hľadaním inšpirácie v zahraničí je logickým krokom pozrieť sa do vlastnej minulosti na opatrenia, ktoré sa osvedčili, a počúvať odbornú verejnosť a ich výhrady voči kľúčovým „bolestivým miestam“ ekonomiky.

Napríklad rovná daň sa na Slovensku ukázala ako výborné opatrenie, ktoré po zavedení zvýšilo daňové príjmy štátu. Štát odstránil rôzne výnimky a neprehľadný systém nahradil veľmi jednoduchým a firmám sa skrátka neoplatilo drasticky optimalizovať.

Rovná daň, ktorá ukladala všetkým daňovníkom rovnakú daňovú sadzbu, bola zrušená v januári 2013. Prečo si myslíte, že jej opätovné zavedenie by pomohlo našej ekonomike?

Rovná daň viedla k výraznému rastu ekonomiky a prílevu zahraničných investícií. Ide o princíp, s ktorým máme bohaté skúsenosti a bolo by logické, keby sme sa pokúsili opäť ho zaviesť. Samozrejme, po dôkladnej analýze, ako zohľadniť aktuálne výzvy, ktoré sa za posledných 20 rokov sčasti zmenili.

Na Slovensku okrem toho máme aj špecifické daňové nastavenia, ktoré sú už dávno zrelé na zmenu, avšak neriešili sa. Príkladom je rastúce tiché zdanenie, keď odpočítateľné položky rastú pomalšie ako mzdy. Tým sú postihnutí najmä ľudia s nízkym príjmom. Ak by sa naviazali odpočítateľné položky a sadzby dane na priemernú mzdu v hospodárstve, umožnilo by to flexibilne kopírovať trhové podmienky pri zdaňovaní práce. A to by v konečnom dôsledku pomohlo celej ekonomike a aj štátu cez zvyšovanie spotreby.

Ako by mohol štát profitovať zo zníženia šedej ekonomiky, napríklad na úroveň Rakúska?

Ak by slovenská vláda prijala v zahraničnej praxi overené opatrenia a znížila by objem šedej ekonomiky na úroveň Rakúska, dokázala by na dani z príjmu získať dodatočných 1,6 miliardy eur. Tým by Slovensko kompletne splnilo požiadavky Európskej únie v rámci špeciálneho dohľadu Európskej komisie a požadovanej štvorročnej konsolidácie, ktorú Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla na úrovni 1,3 percenta HDP.

Ak by vláda mala ambíciu ozdravovať štátne financie výraznejšie, čiže rýchlejšie znižovať dlh, a reálne by na tento účel chcela vybrať cez konsolidáciu jednu miliardu eur navyše, stačilo by redukovať plošné výdavky.

Ktoré napríklad?

Ako prvé opatrenie sa logicky ponúka zrušenie 13. dôchodku. V ekonomike je 13. plat štandardne nastavený ako zásluhová položka za splnenie firemných cieľov, keď sa firme nadpriemerne darí. Odmeny a 13. plat nie sú základnou zložkou odmeňovania a nie sú nárokovateľné. Preto sú 13. dôchodky v dôchodkovom systéme úplne nesystémové.

Ďalším problémom je privysoká valorizácia dôchodkov v posledných dvoch rokoch. Deficit Sociálnej poisťovne na celý rok 2024 sa odhaduje na 3,7 miliardy eur a sporným presunom peňazí z iných fondov, napríklad z úrazového poistenia do dôchodkového prvého piliera, sa strata zredukovala na 1,6 miliardy za prvý polrok.

Treba jasne povedať, že dôchodcovia nie sú v posledných rokoch zďaleka najviac ohrozená sociálna skupina a úroveň dôchodkov a miera ich rastu nezodpovedá finančným možnostiam slovenskej ekonomiky. Nemusí sa nám to páčiť, ale je to fakt.

Máme aj nejaké ďalšie rezervy?

Ďalšie rezervy sa skrývajú v energetickej politike, kde panuje reálna obava, že vláda opäť plošne zadotuje ceny plynu. To je nesystémové a veľmi drahé opatrenie a neobstojí argument, že na adresnú pomoc nemáme dáta. Štát tieto dáta má, len ich potrebuje prepojiť a nastaviť metodiku.

Ak by vláda zvolila tieto nástroje, konsolidovala by bez toho, aby musela výrazne tlačiť na zvyšovanie cien a znižovanie životnej úrovne a tým spomaľovať ekonomiku.

Považujete niektoré z prijatých opatrení za pozitívne pre rozvoj slovenskej ekonomiky?

Presun daňového zaťaženia z priamych daní do spotrebných daní zaťažujúcich spotrebu je správnym krokom. Zavedením nových spotrebných daní alebo rozšírením okruhu súčasných tovarov, na ktoré sa tieto dane vzťahujú, dochádza ku kompenzácii budúcich nákladov štátu na zvýšenú zdravotnú starostlivosť u týchto spotrebiteľov.

Zároveň zvyšovanie ceny výrobkov je cesta správnym smerom, ak chceme znižovať spotrebu tabakových výrobkov a sladených nápojov.

Čo mala vláda pri plánovaní konsolidačných opatrení urobiť inak?

Zavádzanie daní a ukladanie povinností zo strany štátu by malo byť primerané a vždy by sa malo posudzovať, aký bude mať vplyv na podnikateľský sektor. Ideálnym scenárom je, keď legislatívne zmeny podporujú podnikanie, čo následne prispieva k rastu miezd a zamestnanosti. Tým sa zvyšuje životná úroveň občanov a ľudia prispievajú celkovo vyššou sumou daní do štátneho rozpočtu na výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a sociálnu politiku štátu.

Ak štát bude len zvyšovať dane bez ďalších reforiem a znižovania výdavkov štátu, potom táto politika bude viesť k frustrácii všetkých zainteresovaných a k znižovaniu motivácie pracovať a podnikať na Slovensku. Výsledkom bude odchod talentovaných ľudí a investorov mimo Slovenska a postupný celkový úpadok našej krajiny. Tento vývoj možno nebudeme cítiť hneď, avšak smer bude jednoznačný. Obávam sa, že zvolený spôsob konsolidácie jasne zvyšuje pravdepodobnosť, že vývoj pôjde týmto smerom.