Svet si zvyká na obchod bez Spojených štátov (názor Ruchira Sharmu)

Ruchir Sharma je šéfom Rockefeller International.

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times.

Hoci Donald Trump ešte svoje hrozbami zavedením ciel nesplnil, je pravdepodobné, že sa tak stane. Pretrvávajú teda obavy, že agresívny prístup amerického prezidenta v oblasti obchodu zaseje globálny nepokoj, zníži rast a rozkolíše trhy, najmä ak krajiny, proti ktorým je namierený, podniknú odvetné opatrenia.

Odveta však nie je jedinou, ba ani najpravdepodobnejšou reakciou na Trumpa, bez ohľadu na to, do akej miery nakoniec splní svoje hrozby. Spojené štáty používajú clá ako zbraň už osem rokov. V tých, ktoré Trump zaviedol vo svojom prvom funkčnom období, väčšinou pokračoval Joe Biden, alebo, ako v prípade Číny, ich rozšíril.

Niektoré krajiny prijali odvetné opatrenia, iné ponúkli ústupky alebo ich napadli pred globálnymi obchodnými arbitrážnymi orgánmi. Väčšina sa s nimi však len potichu zmierila a hľadala možnosti obchodovania s inými krajinami ako so Spojenými štátmi.

Amerika už nie je obchodná veľmoc

Od roku 2017, teda od Trumpovho prvého roku vo funkcii, sa obchod drží viac-menej na stabilnej úrovni necelých 60 percent svetového HDP. Podiel Spojených štátov na obchodných tokoch však klesol, čo vykompenzoval nárast v iných regiónoch, najmä v krajinách Ázie, Európy a Blízkeho východu. Zdá sa, že Trump 2.0 prinesie viac toho istého: obchod bez Ameriky.

Za posledných osem rokov viac ako štyri z každých piatich krajín – rozvinutých aj rozvojových – zaznamenali nárast podielu obchodu na národnom HDP. Prírastky o viac ako 10 percentuálnych bodov dosiahlo viac ako tucet veľkých krajín, od Japonska, Talianska a Švédska až po Vietnam, Grécko a Turecko.

Veľkou výnimkou sú Spojené štáty, kde podiel obchodu na HDP klesol na približne 25 percent. Spojené štáty rástli rýchlejšie ako väčšina ich porovnateľných krajín, ale obchod na tom nemal podiel.

Amerika je síce čoraz dominantnejšia ako finančná a hospodárska superveľmoc, ale ako obchodná veľmoc až tak nie. Jej podiel na svetových akciových indexoch sa zvýšil na takmer 70 percent. Jej podiel na svetovom HDP sa zvýšil na viac ako štvrtinu. Podiel na svetovom obchode však nedosahuje ani 15 percent a za posledných osem rokov výrazne klesol.

Umenie dohôd rozvíjali iní

Mnohé z varovaní pred Trumpovým vplyvom sa zameriavajú na to, ako by nové clá mohli poškodiť krajiny zamerané na vývoz, ktoré sa spoliehajú na Spojené štáty ako na svojho hlavného zákazníka.

Počas Trumpovho prvého funkčného obdobia, pred pandémiou a napriek jeho colnej ofenzíve, však rozvinuté krajiny zaznamenali stabilný rast a rozvojové krajiny zaznamenali výrazné zrýchlenie vývozu tovaru (hlavne technologických produktov a komodít) aj služieb (najmä dopravy a digitálnych služieb).

Globálne obchodné rokovania sa po roku 2008 zosypali, pretože napätie vyvolané finančnou krízou v tom roku spôsobilo, že bolo príliš ťažké uzavrieť rozsiahle dohody medzi viacerými krajinami. Mnohé krajiny však naďalej pokračovali v uzatváraní menších dohôd. Počet bilaterálnych a regionálnych dohôd neustále rástol.

Nový impulz nastal po nástupe Trumpa do funkcie, ktorý sa čoskoro začal štylizovať do úlohy „muža ciel“. Spojené štáty sa stali výnimkou a prizerali sa, ako ostatní rozvíjajú umenie obchodných dohôd. Od roku 2017 upustili od rokovaní o partnerstvách s EÚ a Áziou a neuzavreli ani jednu novú obchodnú dohodu. EÚ medzitým rokovala o ôsmich dohodách a Čína uzavrela deväť dohôd vrátane prelomového partnerstva 15 krajín v Ázii.

Ťažisko svetového obchodu sa presunulo

Koncom minulého roka, keď sa blížil začiatok Trumpovho druhého funkčného obdobia, sa uzatváranie dohôd opäť oživilo. EÚ sa ponáhľala s dokončením náčrtu náročnej dohody s členmi aliancie Mercosur v Južnej Amerike, ktorá sa pripravovala 25 rokov.

Po nej nasledovala dohoda s Mexikom. Teraz sa Mexiko ponáhľa rozšíriť obchodné vzťahy s ostatnými krajinami Latinskej Ameriky, čiastočne ako poistku proti tomu, čo by mohol Trump urobiť ďalej. Výsledok: za posledných osem rokov, keď sa ťažisko svetového obchodu presunulo z Ameriky na Blízky východ, do Európy a Ázie.

Medzi krajiny, ktoré zaznamenali veľký nárast podielu, patria Spojené arabské emiráty, Poľsko a predovšetkým Čína. Z desiatich najrýchlejšie rastúcich obchodných koridorov má päť koridorov jednu koncovú stanicu v Číne a len dva koridory majú koncovú stanicu v Spojených štátoch.

Nakoniec oslabia Ameriku

Trump tvrdí, že clá vzbudia rešpekt a pomôžu obnoviť moc Spojených štátov. Je tu však ešte jedno riziko, ktoré treba zvážiť. Nový prezident vo svojom populizme sľubuje, že oslobodí Ameriku od silných vládnych zásahov prostredníctvom daní a regulácií, ale clá sú len ich inou formou.

A rovnako podliehajú zákonom o nezamýšľaných dôsledkoch. Colný režim „Amerika na prvom mieste“ doteraz až tak nepoškodil Čínu, ktorá je jeho hlavným cieľom, ako skôr prinútil amerických spojencov, aby hľadali príležitosti obchodovať inde.

Riziko ešte rozsiahlejších ciel teda nemusí byť až tak o vyvolaní obchodných vojen, ako skôr o oslabení významu Spojených štátov ako obchodnej veľmoci. A nakoniec môže byť príčinou oslabenia ich ekonomickej výkonnosti.

© The Financial Times Limited 2025.Všetky práva vyhradené.Nesmie sa ďalej šíriť, kopírovať ani nijako upravovať. Za poskytnutie tohto prekladu je zodpovedný výlučne Ringier Slovakia Media. Spoločnosť Financial Times Limited nenesie žiadnu zodpovednosť za presnosť alebo kvalitu prekladu.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO