Títo ľudia sú jednoznačnými „víťazmi“ konsolidácie verejných financií. Vyššie dane ich zabolia najmenej (panel expertov)

2. Sú takouto skupinou aj dôchodcovia?

3. Považujete za správne, aby sa tieto skupiny podieľali oveľa menšou mierou na ozdravení verejných financií?

4. Akým spôsobom by sa podľa vás mali tieto skupiny podieľať na konsolidačnom balíčku?

Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

1. Povedal by som, že sú dve skupiny víťazov. Prvou sú živnostníci a malé podniky so ziskom do 100-tisíc eur – zväčša jednoosobové eseročky. Kým daňové zaťaženie stúpne pre drvivú väčšinu podnikov aj pre širokú verejnosť, mikropodnikom sa dane znižujú. Ťažko pochopiť, prečo sa tak deje, prečo sa daňové bremeno nerozloží rovnomernejšie aj na nich. Argumenty o solidarite veľkých firiem s malými nedávajú zmysel.

Pri fyzických osobách je solidarita úplne pochopiteľná, je jedným z pilierov sociálnej politiky. Pri firmách však ich veľkosť nijako nemusí reflektovať bohatstvo ich majiteľov. Prečo by spoločnosť s piatimi spoločníkmi mala byť solidárna s inou spoločnosťou, čo má iba jedného spoločníka a je päťkrát menšia? To je, ako keby sme povedali, že spoločenstvo vlastníkov bytov v 12-poschodovom paneláku má byť solidárne s rodinným domom vedľa, lebo v paneláku je 48-krát viac domácností.

Nikomu však nenapadne účtovať paneláku povedzme vyššie ceny za plyn než tomu rodinnému domu. Mimochodom, živnostníci a mikropodniky sa budú vedieť ľahko vyhnúť aj novej dani z finančných transakcií, najmä ak majú len jedného dominantného zákazníka, čo platí pre asi tretinu živnostníkov.

Druhou skupinou víťazov sú politici – najmä z pohľadu ich manažérskych úloh. Politici si zjednodušili vysvetľovanie a presadzovanie balíka, vynechali medzirezortné pripomienkové konanie, len čisto formalisticky diskutovali so sociálnymi partnermi, skrátili na minimum diskusiu v parlamente.

To, čo by malo byť ich prácou – hľadanie spoločenskej zhody a poctivý výber tej najlepšej z dostupných alternatív –, sa vôbec neudialo. Politici si tiež vybrali tie opatrenia, ktoré sú pre nich z manažérskeho hľadiska najjednoduchšie – zvyšovanie daní jednoduchými zmenami sadzieb, zavedenie novej dane, ktorú im celú zadministrujú banky, alebo znižovanie výdavkov pre veľké skupiny obyvateľov.

Vyhli sa opatreniam, ktoré by si vyžadovali náročnú manažérsku prácu: znižovanie daňových únikov, zefektívnenie štátnych inštitúcií, zjednodušenie procesov v štátnej správe a odstránenie duplicít – aj s pomocou lepšej digitalizácie. „Zabudlo“ sa na opatrenia na podporu ekonomického rastu a konkurencieschopnosti – možno preto, že sú to ťažké veci.

2. Ak pozeráme iba na tento balík opatrení, tak dôchodcovia sú zaťažení viac-menej podobne ako ostatní. Vyššia DPH zvýši životné náklady všetkým vrátane dôchodcov o asi 0,5 %. Dôchodcovia prídu aj o veľkú časť rodičovského dôchodku, čo zníži príjmy rodín o asi 0,6 %. Musíme si však uvedomiť, že vplyv DPH na rozpočet dôchodcov je iba dočasný – vyššie ceny sa im do roka premietnu do vyššej valorizácie dôchodkov. Ako trvalá úspora pre túto skupinu zostane iba rodičovský dôchodok.

Keby sme sa pozerali trochu širšie a nie iba na tento balíček, v tomto roku dostali dôchodcovia výrazne zvýšený 13. dôchodok, čo v priemere o dve tretiny prevyšuje stratu zo zníženého rodičovského dôchodku.

Opakuje sa nám takto už v treťom volebnom období po sebe rovnaký vzor: jedna vláda vymyslí pre dôchodcov nejakú novú dávku, ďalšia vláda to skúsi prekonať inou vyššou dávkou, ale dávku po predošlej vláde nezruší úplne, iba ju zníži. Preto máme v súčasnosti vysoký 13. dôchodok, rodičovský dôchodok, zvýšené minimálne dôchodky, široké možnosti na predčasný dôchodok, mimoriadne valorizácie aj duplicity medzi riadnymi a výsluhovými dôchodkami. Pritom si treba uvedomiť, že podľa štatistického úradu na Slovensku miera rizika chudoby s vekom rovnomerne klesá.

3. Verejné financie na Slovensku sú vo vysokom riziku. Celková potreba konsolidácie je až 8 miliárd eur, z toho v tomto volebnom období by bolo vhodné znížiť deficity aspoň o 4 miliardy. Takáto masívna konsolidácia sa nedá spraviť bez toho, aby sme to pocítili skoro všetci.

Ak nejakú skupinu ušetríme bolesti zo šetrenia, niekto iný bude musieť niesť ešte väčšie bremeno. Môžeme ochrániť menšie časti spoločnosti – napríklad ľudí v hmotnej núdzi alebo ľudí vo vysokom riziku chudoby (deti, obzvlášť deti s iba jedným rodičom, invalidov, vdovy a vdovcov). Nemyslím, že by medzi skupiny, ktoré by sme mali ešte viac chrániť, mali patriť aj živnostníci a podnikatelia.

4. To by som najradšej nechal na vládu a parlament, aby vybrali, čo považujú za spoločensky spravodlivé. Ponúka sa viac možností – obmedzenie paušálnych výdavkov, zrušenie alebo redukcia výnimiek na dane zo zisku, efektívnejšie odvodové zaťaženie, účinnejšie kontroly na zamedzenie dvojitého využívania obchodného majetku aj na súkromné účely, respektíve pri prenesení väčšej záťaže na spotrebu vlády a pri prorastových opatreniach sa ponúkajú možnosti ako dôsledné uplatňovanie princípov hodnoty za peniaze, zefektívnenie verejného obstarávania, systematické a pravidelne opakované audity efektívnosti všetkých verejných inštitúcií, povinnosť vlády riešiť všetky zásadné zlyhania identifikované Najvyšším kontrolným úradom, ale aj prehodnotenie, či štát potrebuje poskytovať všetky tie služby, ktoré poskytuje – či ich nechceme zredukovať a znížiť veľkosť štátu.

Dlho čakáme na racionalizáciu obecného usporiadania, kde sú v tisícoch maličkých obcí veľké neefektivity. Takisto dlho čakáme na zdanenie nehnuteľností podľa ich hodnoty, posilniť by sa mohli aj ďalšie majetkové dane.

Ján Košč, ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov

1. Aktuálne schválené legislatívne zmeny zasiahnu všetkých. Samozrejme, môžeme sa baviť o tom, ktoré skupiny budú zasiahnuté viac nominálne a ktoré pomerovo vzhľadom na svoje výdavky. A tu narážame na problém, keďže väčšina opatrení, najmä v DPH a pri transakčnej dani, má vo svojej DNA degresiu a nie progresiu, tak najviac na to doplatia chudobnejší.

Chudobnejším to z malej časti vykompenzuje nižšia DPH na potraviny, lieky a energie a aj zmena daňového bonusu na deti, ak deti majú, ale nebude to zďaleka stačiť. Najhoršie to však dopadne na strednú triedu, ktorej spotrebný kôš obsahuje viac tovarov a služieb so zvýšenou DPH a zároveň pre ňu bude zmena daňového bonusu na deti znamenať nižší čistý príjem.

Takže za víťazov sa dajú považovať bohatí. Nie že by sa ich zmeny netýkali, ale práve pre spomínanú degresiu to bude mať na nich najmenej bolestivé dosahy, a to ešte mnohí z nich budú hľadať cesty, ako sa im vyhnúť. Zníženie daní pre malé firmy, zníženie aj tak smiešne nízkej dane z dividend, to všetko pomôže bohatším znižovať svoje náklady plynúce z konsolidačného balíčka.

Od formálne sociálnodemokratickej vlády by sa dali očakávať opatrenia, ktoré by zavádzali progresivitu alebo priniesli zmenu v majetkových daniach, prípadne znova zavádzali daňové licencie, ktoré sme na Slovensku mali a osvedčili sa.

Ďalšími porazenými budú aj samosprávy. To, čo sa ušetrí na daňovom bonuse na deti, podľa súčasného návrhu nepôjde samosprávam, hoci daň z príjmu je príjmom samospráv, ale pôjdu do štátneho rozpočtu. A peniaze, ktoré budú môcť deti venovať rodičom cez asignáciu dane, budú tiež chýbať samosprávam a nie štátu.

2. Dôchodcovia ani len náhodou nepatria medzi víťazov. Cez zvýšenú DPH a budúcoročnú infláciu sa aj od dôchodcov vytiahne veľmi slušný balík peňazí. Dôchodcovia rovnako ako zamestnanci nemajú priestor na optimalizáciu ani na kreatívne účtovníctvo a ani na prelievanie financií do daňových rajov.

3. Za správne považujem, aby sa na prevádzke štátu viac podieľali bohatí a menej chudobní. Preto mi pri súčasnom balíčku chýbajú ozajstné systémové zmeny daňového systému, zavedenie progresivity do daní a zavádzanie progresívnych majetkových daní.

4. Chudobní sa na konsolidácii a prevádzke štátu vždy podieľajú naplno, keďže svoje príjmy vždy investujú do spotreby.

Ľuboš Pavelka, Katedra medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty EU v Bratislave

1. – 2. Konsolidačný balíček najmenej zabolí penzistov s vysokými dôchodkami. Seniorov s dôchodkami nad 1000 eur mesačne je viac ako 100-tisíc. Títo by podľa doterajšieho modelu takzvaných 13. dôchodkov nedostali k Vianociam navyše ani cent, ale štedrý štát im teraz vyplatí 606 eur. Seniori majú tiež zadarmo dopravu vlakom, čo nie je v EÚ vôbec bežné, no skôr je to až neuveriteľné. Štát si na vlaky zadarmo musí požičiavať peniaze zadlžovaním budúcich generácií. Ide o tzv. dopravné výkony vo verejnom záujme. Postačovalo by pritom poskytovať zľavu 50 % z obyčajného cestovného. To sa týka aj študentov.

Seniori však rovnako ako iné skupiny obyvateľstva zaplatia viac za tovary a služby. Napríklad kúpele a kúpaliská – zvýšenie DPH na 23 %. Lacnejšie potraviny (DPH z 10 na 5 %) sa týka naozaj len základných potravín. Rožky, žemle a cestoviny tam už nepatria, lebo DPH je pri nich doteraz 20 % a po novom 19 %.

Ceny sa pritom asi neznížia, lebo obchodníci nižšiu DPH rozpustia do vyšších marží. Zvýšenie cien energií pocítia všetky kategórie obyvateľstva. To znamená, že víťazov konsolidácie verejných financií hľadať ani netreba, lebo neexistujú. Seniori s dobrými penziami budú však kategóriou obyvateľstva, ktorá bolestné daňové balíčky pocíti najmenej.

3. – 4. Štát by mal čo najviac podporovať ekonomicky aktívne obyvateľstvo, t. j. najmä mladých ľudí, ktorí najviac prispievajú štátu na daniach (dane z príjmu, spotrebné dane, DPH za tovary a služby a podpora služieb v regiónoch). To však štát nerobí. Slovensko si teraz požičia navyše viac ako 0,5 miliardy eur na 13. dôchodky aj pre seniorov, ktorí žijú v zahraničí, kde zo Slovenska dostávajú dôchodky za obdobie, keď na Slovensku platili sociálne odvody vrátane dôchodkového poistenia.

Doteraz nedostávali žiadny vianočný dôchodok, keďže spolu s dôchodkom zo zahraničia obvykle mali mesačný príjem vyšší, ako predstavuje na Slovensku priemerná mzda. Teraz dostanú 606 eur, pričom tieto peniaze minú v zahraničí, kde majú v zásade trvalý pobyt. Slovenské verejné financie takýto luxus bude stáť možno 50 alebo 100 miliónov eur, ktoré by sa zišli na iné sociálne účely v SR.

Nakoľko slovenské penzie vyplácané do zahraničia sa obvykle v týchto krajinách zdaňujú spolu s tamojšími penziami, podliehajú od nás poukazované penzie napríklad do Nemecka v tejto krajine povinným zrážkam zdravotných odvodov a dane z príjmu.

Nemecko by nám za našu štedrosť malo poďakovať. Slovensko sa svojou rozšafnosťou podieľa na konsolidácii nemeckých verejných financií. Na ilustráciu treba pripomenúť, že v Nemecku je veľká časť potravín zaťažená DPH iba vo výške 7 %. K tomu už ani nie je čo dodať.

Marek Nemky, analytik spoločnosti XTB

1. Vplyv konsolidácie bude, samozrejme, na každého individuálny, keďže niektoré skupiny obyvateľstva zvýhodňuje, no na druhej strane niektorým skupinám obyvateľstva uberá. Keď si to úplne vyselektujeme, tak pôjde o dôchodcu, ktorý v minulom roku nepoberal rodičovský dôchodok a teraz bude poberať 13. dôchodok vo výške 600 eur, ktorý je zároveň živnostníkom alebo vlastní malú firmu, ktorá generuje ročne mierne menej ako 100-tisíc eur, ktorej sa zníži DPPO na 10 %. Navyše daný dôchodca nejazdí autom, minimálne nemá diaľničnú známku a prevažne spotrebováva nevyhnutné potraviny, na ktoré sa mierne znížili daňové sadzby DPH.

Všeobecne však z opatrení, ktoré budú vychádzať, platí, že skôr konsolidácia dopadne menej na menšie podniky so zdaniteľným príjmom do 100-tisíc eur ročne, taktiež skupiny obyvateľov, ktorých sa menej dotkne zvýšenie DPH, takže prevažne tí, ktorí kupujú skôr nevyhnutné potraviny a iné.

2. To, samozrejme, záleží, keďže na každého staršieho obyvateľa bude vplývať konsolidácia rôzne. Na jednej strane sa môže zdať, že 13. dôchodok je skvelý, avšak na druhej strane sa mu pravdepodobne zníži rodičovský dôchodok a bude do štátneho rozpočtu odvádzať viac ako doteraz, primárne v podobe vyššej DPH, v podobe vyšších cien ostatných služieb, ktoré štát poskytuje, ako napríklad diaľnice.

Ten čistý efekt tak môže byť v niektorých prípadoch negatívny. Keď sa pozrieme do výročných správ Sociálnej poisťovne, tak v roku 2023 bolo na 13. dôchodokoch a 300-eurovom príspevku vyplatených 694 miliónov eur a ďalších 290 miliónov v podobe rodičovského dôchodku. Keďže rodičovský dôchodok Sociálna poisťovňa nebude vyplácať a bude výrazne nižší z dôvodu daňovej asignácie a na druhej strane sa vyplatí približne jedna miliarda eur na čistých 13. dôchodkoch, tak ten čistý efekt bude takmer neutrálny.

V minulom roku sme vyplatili takmer jednu miliardu, teraz vyplatíme taktiež približne jednu miliardu, akurát proces bude rozdielny. Na druhej strane máme vyššie DPH, DPPO, transakčnú daň, mýtnu daň, vyššie poplatky za diaľnice, čo sa prepíše do cien takmer všetkých výrobkov. Myslím si tak, že ani dôchodcovia si, žiaľ, neprilepšia oproti minulému roku.

3. Toto nie je jednoduchá otázka na zodpovedanie, ktorá časť obyvateľstva by sa mala podieľať na konsolidácii v najväčšej miere, keďže pri každej skupine obyvateľstva by sme dokázali nájsť množstvo argumentov pre a množstvo proti. Práve z tohto dôvodu by malo optimálne nastavenie daní také, aby nenarušilo ekonomickú aktivitu a nezvýhodňovalo určité skupiny obyvateľstva.

V prvom rade si však povedzme, prečo vlastne treba konsolidovať. Nastavenie verejnej správy očividne nie je optimálne. Pravidelne navyšujeme vládne výdaje z pohľadu výdajov k podielu HDP, avšak lepšie štátne služby ako obyvatelia neprijímame. Tam by som pravdepodobne začal. Štát by mal spraviť podrobný audit vlastných inštitúcií a nájsť neefektivity v systéme, ktoré sa nezobrazujú, pretože verejné služby nefungujú na trhových mechanizmoch.

Takýto hĺbkový audit by poskytol lepší obraz o tom, kde sa dá ušetriť čo najviac, pričom vplyv na obyvateľstvo by nebol až taký výrazný, ako keď to uvidíme zo dňa na deň na cenách a podniky to uvidia na svojom bežnom chode. Taktiež by bolo treba identifikovať politiky, ktoré sú neefektívne, nastavenia a zákony, ktoré sú zbytočne byrokratické a nákladné a upraviť ich, prípadne zrušiť. Taktiež čo najviac zefektívniť byrokratické procesy, digitalizovať ich a snažiť sa, aby štát privátnemu sektoru hádzal čo najmenej polien pod nohy. To je však príliš náročné a dlhodobé.

4. Myslím si, že pri každej skupine obyvateľstva, respektíve podnikov, by sme našli argumenty, prečo by sa na konsolidácii mali podieľať a prečo nie. Najviac by sa mal na konsolidácii, samozrejme, podieľať z môjho pohľadu štát. Keďže práve štát stál za zvyšovaním verejných výdajov, tak následne by mal stáť rovnako za jeho znižovaním, keď si uvedomil, že na to financie v rozpočte nemá.

Jednak sa to dá formou auditov a hľadania neefektivít, zbytočných zákonov, byrokracie, prezamestnanosti, ale taktiež aj priamo zrušením zbytočných výdajov, ako sú napríklad 13. dôchodky, energetická pomoc a iné plošné opatrenia, ktoré priamo neadresujú nízkopríjmovú skupinu obyvateľstva a sociálne slabších.

Takýto prístup by bol pre dlhodobý rast ekonomiky lepší, keďže by znížil byrokratickú záťaž pre podniky, znížil bariéry pre vstup na trh a taktiež by pravdepodobne stál za prilákaním zahraničného kapitálu. Zvyšovanie daní a príjmov robí pravý opak.

Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne

1. Konsolidácia sa bezpochyby dotkne všetkých obyvateľov. Pochopiteľne, keďže v prípade zvyšovania HDP, ktoré má jeden z najväčších dosahov v rámci konsolidačných opatrení, ide najmä o zdanenie spotreby, vplyv bude väčší na domácnosti, ktoré majú vyšší príjem. Zmena sociálnej politiky a vyššia adresnosť dávok sa dotknú domácností, ktoré majú vyšší stredný príjem.

Za pomyselného víťaza konsolidácie možno považovať štát, ktorý si svoje domáce úlohy v podobe zvyšovania efektivity a znižovania výdavkov odložil do budúcnosti, respektíve na neurčito. Porazeným konsolidácie je z veľkej časti náš budúci ekonomický rast, pretože opatrenia síce pomôžu deficitu verejných financií, ale zároveň znižujú konkurencieschopnosť Slovenska, čo sa v budúcnosti prejaví nižším ekonomickým rastom, a teda aj potenciálne zaostávajúcou životnou úrovňou za okolitými štátmi.

2. Opatrenia na základe skladby spotrebných košov by mali mať najmenší negatívny vplyv najmä na domácnosti, kde žijú dôchodcovia. V ich spotrebnom košíku majú položky, pri ktorých sa uplatní znížená DPH, vyšší pomer. Potraviny a bývanie (vrátane elektrickej energie) majú v prípade dôchodcov výrazne vyšší pomer (61 %) v porovnaní s domácnosťami zamestnancov (47 %) alebo v rámci nízkopríjmových domácností (48 %). Dôchodcovia majú v spotrebnom koši tiež vyššie zastúpenie položiek z kategórie zdravie.

Domácnosti zamestnancov zas ovplyvnia položky z kategórie reštaurácie a hotely (gastrosektor – jedlá v reštauračných zariadeniach), kde majú oproti dôchodcom signifikantne vyšší pomer výdavkov. Pri nízkopríjmových domácnostiach možno očakávať, že v jednotlivých položkách, na ktoré sa uplatní nižšia DPH, budú viac zastúpené tovary a služby, ktoré nemožno vylúčiť, preto im nižšia DPH na vybrané položky pomôže mierne viac v porovnaní s priemernou domácnosťou. Pri nevyhnutnej doprave, oblečení či obuvi je však dosah pomerovo takmer rovnaký.

3. Konsolidácia by mala byť čo najviac spravodlivá a transparentná. Zároveň by nemala do budúcna vytvárať obmedzenia v podobe hospodárskeho rastu alebo zbytočne zvýšeného napätia v spoločnosti medzi jednotlivými skupinami obyvateľov. Z tohto pohľadu tu v rámci aktuálnej konsolidácie existujú ešte jasné rezervy.

Pozitívne možno hodnotiť, že v prípade niektorých skorších opatrení bude zohľadnená adresnosť, čo zvyšuje efektivitu sociálneho transferu a šetrí zdroje. Adresnosť by sa mala zaviesť aj v prípade dotovania cien energií. V prípade rodičovského dôchodku sa podpora pri priemernej mzde a dvoch rodičoch na dôchodku znižuje z 515 eur na 78 eur.

V praxi by bolo príliš nákladné vyplácať rodičovský a aj 13. dôchodok, ktorý ostane nadpriemerne pokryl objem rodičovského dôchodku. Ďalšia konsolidácia na strane štedrej politiky v oblasti dôchodkov je potrebná. Aj pri 13. dôchodku tiež existuje priestor pre vyššiu adresnosť, keďže aktuálne nastavenie nezohľadňuje výšku dôchodku konkrétneho dôchodcu. Na druhej strane toto opatrenie prirodzene vyvoláva vlnu nevôle u časti populácie, pričom netreba zabúdať, že aj princíp solidarity má svoje rozumné limity.

4. Zatiaľ vidíme, že konsolidácia sa deje najmä na príjmovej strane rozpočtu, čo má potenciál utlmiť hospodársky rast, ktorý je kľúčom k udržaniu štedrej sociálnej politiky v budúcnosti. Možnosti konsolidácie rozpočtu takmer výhradne cez zvyšovanie príjmov štátu vo forme daní skôr alebo neskôr narazia na svoje rozumné limity a bude pravdepodobne potrebná aj úprava sociálnych transferov.

Pochopiteľne je v kompetencii každej vlády nastavenie viac alebo menej štedrej sociálnej politiky. Ruka v ruke však následne ide potreba zabezpečenia dostatočných zdrojov pre pokrytie sociálnych transferov, pričom by nemalo dochádzať k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Štát by mal taktiež hľadať spôsoby, ako zvýšiť svoju efektívnosť, teda konsolidovať na výdavkovej strane. Prvým krokom pri zefektívnení štátnej správy by mal byť dôkladný a nezávislý personálny audit, ktorý by presnejšie ukázal, kde existuje priestor na prípadné zníženie stavu zamestnancov a kde by, naopak, bolo dobré personálne kapacity navýšiť, tak aby bola zachovaná minimálne aktuálna kvalita poskytovaných služieb štátu pri efektívnejšom (nižšom) vynakladaní verejných peňazí.