Toto je najhoršie opatrenie z konsolidačného balíčka. Odborníci skritizovali predovšetkým jeden Kamenického návrh (panel expertov)

1. Ktoré opatrenie v rámci konsolidačného balíčka považujete za najmenej vhodné, respektíve za najviac škodlivé?

2. Aké opatrenie vám chýba pri ozdravovaní verejných financií?

Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

1. Skôr než prejdeme k negatívam – musím zdôrazniť, že potreba výrazne znížiť deficit verejného rozpočtu je už extrémne naliehavá. Veľkosť tohto konsolidačného balíka je primeraná a obsahuje najmä trvalé opatrenia, ktoré zlepšia nielen rozpočet na rok 2025, ale aj dlhodobý výhľad verejných financií. Konsolidácia bude bolestivá a dotkne sa skoro každého – taká veľká konsolidácia sa však nedá spraviť bez toho, aby to väčšina z nás pocítila. Akékoľvek ďalšie odkladanie konsolidácie by bolo iba bolestivejšie v budúcnosti.

Za nevhodné považujem dve inak pomerne malé opatrenia, ktoré zvýhodňujú malé firmy a SZČO. Je to zníženie dane pre malé firmy z 15 na 10 percent a zvýšenie limitu na nižšiu sadzbu dane zo 60- na 100-tisíc eur tak pre živnostníkov, ako aj pre malé eseročky. Kým konsolidačný balíček ako celok zvyšuje dane pre firmy, spotrebiteľov aj zamestnancov, šetrí na dôchodcoch, mládeži, zdravotníkoch aj štátnych zamestnancoch, tak živnostníci a malé firmy dostávajú ďalšie daňové úľavy. Síce ide spolu asi len o dve percentá celého balíka, ale je to úplne v rozpore s deklarovanou koncepciou sociálnej a solidárnej konsolidácie.

Za najviac rizikovú pokladám novú daň z finančných transakcií. Po úpravách na rokovaní vlády v stredu to bude objemom skoro rovnaká daň ako masívne zmeny v DPH. Je však medzi nimi zásadný rozdiel. O vplyvoch DPH na životnú úroveň obyvateľstva, na ceny, na zisky firiem, na zamestnanosť a na celkový ekonomický vývoj toho vieme veľmi veľa. Existuje množstvo analýz a vedeckej literatúry, inštitúcie ako ministerstvo financií, Národná banka Slovenska, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť či Slovenská akadémia vied majú k dispozícii výborné modely na simulovanie zmien v DPH.

O dani z finančných transakcií nevieme skoro nič. Okrem Maďarska nemá žiadna rozvinutá krajina podobnú daň. Nik na Slovensku nemá údaje na simulovanie dôsledkov tejto dane. Nevieme vôbec odhadnúť, koľko firiem kvôli nej prestane podnikať na Slovensku, koľko investorov sa rozhodne radšej pre inú krajinu, koľko pracovných miest stratíme, ako sa zvýšia ceny finálnych produktov.

Ledva vieme odhadnúť, koľko sa asi na novej dani povyberá, keby sa správanie našich firiem nijako nezmenilo – ale pritom tušíme, že sa zmení. Daň z finančných transakcií sa podobá na daň z obratu, len je prenesená do oblasti platobného styku. Efektívne sa však snaží zdaniť každú obchodnú transakciu. Vyspelé krajiny však z veľmi dobrých dôvodov už dávno prešli od dane z obratu na daň z pridanej hodnoty.

My dnes netušíme, prečo chce vláda zaviesť niečo, čo sa bude podobať na daň z obratu. Možno neverí svojej schopnosti efektívne vyberať DPH a daň zo zisku, nedokáže už zabrániť daňovým únikom, tak to skúša kompenzovať novou daňou. V každej inej vyspelej krajine by sa pred zavedením úplne nového typu dane robili štúdie, simulovali by sa dosahy na zamestnanosť, ceny, zahraničné investície, porovnali by sa dôsledky takejto dane s dostupnými alternatívami. U nás sa však takáto daň ide schváliť v skrátenom legislatívnom konaní, skoro bez diskusie.

2. Drvivá väčšina predloženého balíka sú rôzne formy zvyšovania daní, ktoré budú viac či menej škodlivé pre ekonomiku. Niektoré viac, niektoré menej, ale všetky smerujú k nejakému zníženiu zamestnanosti, rastu nezamestnanosti, zvýšeniu inflácie či spomaleniu ekonomického rastu.

Chýbajú mi opatrenia, ktoré by boli k ekonomike šetrnejšie, niektoré mohli byť aj prorastové. Ako napríklad zrušenie ešte aspoň jedného-dvoch štátnych sviatkov – čo by čiastočne pomohlo firmám znížiť rastúce náklady, podporilo rast HDP a nakoniec aj rast miezd. Alebo radšej zvýšenie environmentálnych daní namiesto daní na vybrané sektory. Perspektívne sa mohli zvyšovať dane z nehnuteľností, ktoré máme jedny z najnižších v EÚ a ich rast by ekonomike neškodil (navyše by najviac zasiahol bohatých).

Tiež sme stratili príležitosť zjednodušiť daňový systém – naopak, robíme ho ešte komplikovanejším. Výpočet daňového bonusu na dieťa je extrémne komplikovaný, zostáva v platnosti komplikovaný výpočet nezdaniteľného základu dane, takže už málokto bude vedieť odhadnúť, koľko mu zostane v čistom z jedného dodatočne zarobeného eura.

Dušan Zachar, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy

1. Zavedenie novej dane z finančných transakcií. Jednak je to nová daň, a teda nové pokušenie politikov ju postupom času zvyšovať a rozširovať, čo sa už za pár hodín aj ukázalo v praxi. Navyše navodzuje dojem, že ju budú znášať len podnikatelia. Je to však veľký omyl. Postihne všetkých, keďže sa prejaví v ďalšom náraste cien za tovary a služby, ako aj v cene práce. Chvíľu bude trvať, kým si to bežní občania uvedomia. Podnikatelia budú zasa neproduktívne míňať čas na to, aby vymýšľali spôsoby, ako sa tejto dani vyhýbať, napríklad cez zahraničie, keďže máme v EÚ slobodný pohyb kapitálu.

2. Určite mi najviac chýbajú konsolidačné opatrenia na strane výdavkov. Tam je obrovský potenciál na šetrenie a zvyšovanie adresnosti a efektívnosti. Naopak, my ideme rozšafne a neadresne zvyšovať výdavky aj pre tie skupiny obyvateľstva, ktoré nie sú vonkoncom vystavené riziku chudoby. O to viac je potom tlak na zvyšovanie daní a poplatkov, ktoré brzdia hospodársky rast a následne aj rast príjmov do rozpočtu. A sme v začarovanom kruhu.

Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS

1. Jednoznačne daň z finančných transakcií. Je to atómová zbraň daňového systému, postihne úplne každého podnikateľa, každé bezhotovostne prevedené euro. Daň bude musieť platiť každý bez ohľadu na to, či je v hlbokej strate alebo nie. Štát tým postupne získa prehľad nad transakciami v ekonomike, predpokladám, že na stole už je aj zavedenie e-faktúry, aby štát mohol ľahšie kontrolovať výber dane. Predovšetkým kvôli zahraničným transakciám.

Táto daň bude hračkou v rukách politikov, ktorí si veľmi radi povedia „veď je to zvýšenie len o štyri desatinky percenta“, pričom z pohľadu štátu to bude znamenať výnos 600 miliónov eur. To, ako v stredu vláda bezstarostne zvýšila sadzby, je toho dôkazom. Slovenské podnikateľské prostredie touto daňou veľmi utrpí, zníži sa záujem zahraničných investorov. Kto by chcel, aby jeho osud podnikateľského zámeru nepredvídateľne ležal v rukách politikov, ktorí pred pol rokom takúto daň odmietali?

2. Sú to skutočné úsporné patrenia na výdavkovej strane. Zníženie výdavkov na štátnych úradníkov o 10 percent je nedostatočné. Šetriť sa musí prierezovo, vo všetkých rezortoch. Odstraňovanie plytvania, znižovanie počtu zamestnancov štátu a úloh, ktoré vykonávajú, rovnako znižovanie objemu neadresných sociálnych transferov by sa dalo považovať za ozdravovanie verejných financií.

Namiesto toho sme dostali daňovú povodeň, ktorá spomalí ekonomický rast, a my sa budeme opäť čudovať, ako je možné, že kúpna sila našich miezd stagnuje. Znižovanie deficitu v prípade tohto konsolidačného balíčka znamená zachovanie plytvania, vyššie dane spomaľujúce ekonomický rast. Takýto balíček nemožno nazvať ozdravný.

Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne

1. Ako jedno z problematických opatrení konsolidačného balíka vnímam daň z finančných transakcií. Tá má výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré už teraz bojuje s byrokraciou a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. Ide zároveň o citeľné navýšenie nákladov firiem, čo v konečnom dôsledku bude znamenať aj premietnutie do konečných cien tovarov a služieb – a teda prispeje k ďalšiemu nárastu inflácie.

Ide tak o ďalšie znevýhodnenie slovenských podnikateľov, čo je dôležité najmä v prostredí rastúcej medzinárodnej konkurencie a oslabujúcej sa konkurencieschopnosti. To môže viesť k nižšiemu ekonomickému rastu a dobiehanie ekonomickej úrovne krajín EÚ bude ešte náročnejšie.

2. Konsolidácia sa do veľkej miery zameriava na príjmovú stránku, keď sa vláda snaží najmä získavať nové zdroje do štátneho rozpočtu. Menší dôraz je kladený na zoštíhľovanie a efektívnejšie fungovanie štátnej a verejnej správy, čím by sa viac pozornosti kládlo na osekávanie a zefektívňovanie výdavkov.

V prvom rade sa tak musíme sústrediť najmä na zvyšovanie hodnoty za peniaze existujúcich výdavkov, digitalizáciu procesov, zjednodušovanie agendy či zlučovanie činností tam, kde to má zmysel. V nastavení daňového mixu máme priestor najmä vo zvyšovaní daňového zaťaženia z majetku a environmentálnych daní, čím sa nám vytvorí priestor na znižovanie iných daní, napríklad z práce.

Marek Nemky, analytik spoločnosti XTB

1. Za najhoršie z opatrení považujem novú daň z transakcií. Na jednej strane sa môže zdať, že je to pomerne nízka daň, avšak výrazne zasahuje do podnikania spoločnosti. Prečo by mal podnik platiť za to, že si nakúpi vstupy u dodávateľa, že si platí pravidelnú splátku, že platí svojich zamestnancov alebo dokonca že si vyberie hotovosť, pretože v kase jej má nedostatok ?

Taktiež táto daň nerozdeľuje podniky. Niektoré podniky majú vysoké náklady a nízke zisky, ktorých sa to paradoxne dotkne viac, keďže transakcie na vstupy budú vyššie, naopak, podniky, ktoré majú vysokú maržu a nákladov majú menej, všeobecne služby, tak tých sa to dotkne napríklad menej, pretože ceny vstupov oproti tržbám sú nižšie. Taktiež keď sa pozrieme na nejaký strop, tak v prípade, že podnik bude objednávať vo veľkom, respektíve bude mať takú možnosť, tak mu to limituje daň na úrovni 30, respektíve už 40 eur, zatiaľ čo menšie podniky, ktoré neobjednávajú v takýchto objemoch, budú proporcionálne platiť na daniach o čosi viac.

Zvyšok peňazí, teda zisk, ktorý podnik vygeneruje, následne môže opätovne reinvestovať do podnikania, z čoho opäť zaplatí túto transakčnú daň, avšak takéto niečo tu už máme, teda daň z príjmu právnických osôb, pričom transakčná daň tu bude iba duplicitne, inak povedané zbytočne. Taktiež niektoré typy podnikaní sú náchylnejšie na prácu s hotovosťou, iné práve naopak.

Trestať podniky za to, že si vyberajú hotovosť do kás pobočiek, je absolútny nezmysel. Táto daň je navyše ďalším byrokratickým zaťažením pre právnické osoby, ktoré tvoria pridanú hodnotu na Slovensku, zamestnávajú obrovské množstvo pracovníkov a stoja za ekonomickým rastom.

Navyše je to reťazujúca sa daň, teda keď si to predstavíme napríklad na chlebe, tak najprv farmár musí zaplatiť 0,4 percenta za náklady, ako sú palivá a zamestnanci, čo sa prejaví v cene pšenice. Následne mlyn, ktorý melie múku, musí zaplatiť za drahšiu pšenicu taktiež o 0,4 percenta viac, čo sa prejaví na cene múky, a následne pekár, ktorý si musí zaplatiť za drahšiu múku taktiež o 0,4 percenta viac, ktorá už stojí o 0,8 percenta viac z dôvodu transakčných daní.

Teda dokopy je to o 1,2 percenta drahšie, pričom čím dlhší je dodávateľsko-odberateľský reťazec, tým vyšší je dosah takejto dane. Nie je to teda ako napríklad v prípade DPH, keď podnik zaplatí iba časť z pridanej hodnoty a táto daň sa tak nereťazí. Niet divu, že očakávaný výnos z tejto dane je až 610 milióna eur, čo by znamenalo, že očakávaný objem transakcií je vo výške 152,5 miliárd eur, čo je 125 percent slovenského HDP v roku 2023.

Myslím si, že táto daň bude tvoriť incentívu šedej ekonomiky a zakladania účtov u zahraničných inštitúciách, prípadne rôznych fintechov, čo navyše nakoniec povedie k nižšiemu výberu daní, ako očakáva práve ministerstvo financií.

Táto daň je ďalej veľmi náchylná na zmeny sadzby, čo sme už vlastne videli, keď neprešlo ani 24 hodín a daň z transakcií sa zvýšila z 0,35 na 0,4 percenta.

Nová daň je tak úplne zbytočná, keďže sa následne aj tak pretaví do koncových cien spotrebiteľov a predstavuje iba ďalšiu spletitosť nášho komplikovaného daňového systému. Navyše nepôsobí na všetky podniky rovnako, pričom pre veľké podniky nakupujúce vo veľkom to postihne percentuálne najmenej, zatiaľ čo menšie podniky, naopak, najvýraznejšie. Taktiež to bude pôsobiť skôr na podniky s nízkou maržou a vysokou mierou konkurencie ako tie s vysokou pridanou hodnotou.

2. V aktuálnych návrhoch mi chýbajú opatrenia na ozdravenie verejných financií. Predstavené kroky sa totiž nesústreďujú na dlhodobú udržateľnosť, ale skôr na krátkodobé zníženie deficitu. Ak by sme to porovnali s rodinným rozpočtom – hoci to nie je úplne presné, v tejto situácii celkom výstižné –, vyzeralo by to asi takto: zistíme, že pravidelne kupujeme nové hodinky, drahé oblečenie, exkluzívne potraviny a často sa stravujeme v reštauráciách, zatiaľ čo náš príjem nestačí na pokrytie všetkých výdavkov.

Logické by bolo prehodnotiť naše výdaje, pretože žijeme nad svoje možnosti, a sústrediť sa na dlhodobý rast príjmov a budovanie bohatstva a kapitálu, aby sme si takýto životný štýl raz mohli dovoliť.

Štát však postupuje úplne opačne. Namiesto toho, aby sa zameral na efektívnejšie hospodárenie a dlhodobý rast, okamžite požaduje viac peňazí od svojich „zamestnávateľov“ – občanov, a to bez toho, aby premýšľal o dlhodobom budovaní bohatstva, ktoré by mu v budúcnosti prinieslo trvalo vyššie príjmy.

V súčasnosti to vyzerá tak, že štát sa ani nepozerá na výdajovú stranu a sústredí sa iba na príjmy. Navyše v čase, keď je nutné konsolidovať, predstavuje taktiež protichodné opatrenia, ktoré, naopak, zhoršujú zdravie verejných financií, ako napríklad 13. dôchodok, ktorý nás vyjde na viac ako 800 miliónov eur. Taktiež neskúma, či doterajšie transfery sú dobre a adresne alokované. Keď sa pozrieme iba napríklad na stále platnú energetickú pomoc, teda dotovanie plynu, tak tá stála v tomto roku takmer 400 miliónov eur, pričom viac peňazí ide zákazníkom, ktorí využívajú najviac plynu, napríklad na vykurovanie bazénov a obrovských domov.

To mi nepríde veľmi ako adresná pomoc nízkopríjmovým obyvateľom. Aspoň na pár opatrení sa však pozreli, a to na štedrý daňový bonus na dieťa alebo prehodnotenie rodičovského dôchodku, čo hodnotím pozitívne.

Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike

Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.