Toto sú najväčšie výzvy pre slovenskú ekonomiku. Čo musí urobiť vláda v roku 2025 (panel expertov)

2. Ktoré opatrenia štátu by mohli tieto výzvy zvládnuť?

Michal Lehuta, makroanalytik VÚB

1. – 2. Za najväčšiu výzvu slovenského hospodárskeho rastu v tomto roku považujeme konkurencieschopnosť miestneho priemyslu – vo výrobe automobilov najmä pre hrozbu amerických, čínskych (príp. aj iných) dovozných ciel – a tiež konkurenciu z Číny a energeticky náročného priemyslu (najmä hutníckeho a chemického) zasa pre vyššie európske ceny plynu a elektriny.

Tieto výzvy môžu spôsobiť, že slovenské vývozné trhové podiely na celosvetovom zahraničnom obchode budú ďalej klesať. Pomôcť by mohla politika na úrovni EÚ, ktorá by buď zavádzaniu ciel predišla, alebo by potom vyrovnávala hraciu plochu pre našich a zahraničných výrobcov.

V podpore hospodárskeho výkonu by sa teoreticky dalo spoľahnúť na európske investičné zdroje, najmä z plánu obnovy, ktoré by sa v roku 2025 mohli teoreticky rozbehnúť naplno, ako aj z klasických eurofondov, no pri oboch zdrojoch čelíme hrozbám pomalého a neefektívneho čerpania či nedodržiavania takzvaných reformných míľnikov, ktorými je čerpanie z plánu obnovy podmienené.

Ďalšou výzvou bude príprava rozpočtu na rok 2026, ktorý bude musieť ďalej znižovať deficit a priniesť tak nové nepopulárne opatrenia vo verejných financiách.

Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS

1. Štát v tomto roku výrazne priškrtil kohútiky ekonomickej aktivity. Investorom dal jasný signál, že podnikanie na Slovensku, v porovnaní s okolím, bude výrazne drahšie. Rekordná sadzba dane zo zisku firiem a transakčná daň poškodia zahraničných aj domácich investorov. Proti tomu neponúkol žiadnu protihodnotu. Slovenská ekonomika bude čeliť týmto prekážkam vrátane vysokej miery inflácie. Samozrejme, k tomu celému ešte musíme pridať vysoké ceny energií, stagnáciu Nemecka a časti EÚ.

2. Nemá význam menovať opatrenia, keď loď, na ktorej sa plaví slovenská vláda, má opačným smerom nastavený kurz. Namiesto prorastových opatrení sa snaží zabetónovať vysokú spotrebu a objemné sociálne transfery. Podpora podnikania sa v očiach súčasnej vlády chápe predovšetkým ako poskytovanie investičných stimulov. Zlepšovanie podnikateľského prostredia, ktoré by prilákalo súkromný výskum a vývoj či kvalifikovaných pracovníkov, v jej vyjadreniach skoro nenájdete.

Martin Hošták, generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov

1. Vyrovnanie sa s dôsledkami zle pripraveného konsolidačného balíčka, ktorý neprimerane zvýši daňové zaťaženie a zhorší konkurencieschopnosť slovenských firiem.

– Energetická bezpečnosť a ceny energií – nestabilita na energetických trhoch a vysoké ceny energií pre priemysel v porovnaní s inými krajinami EÚ či USA.

– Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, odchod mladých ľudí do zahraničia a starnutie populácie.

– Pokračujúce vysoké náklady spojené s prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo.

– Korupcia a neefektívna verejná správa – brzdou pre rozvoj podnikania je neriešená korupcia a neefektívna verejná správa.

2. Úsporné opatrenia na výdavkovej strane verejných financií by pripravili pôdu na zníženie daňového zaťaženia a odstránenie vyslovene škodlivej dane z finančných transakcií. Zrealizovať komplexný audit opodstatnenosti verejných výdavkov, prehodnotiť efektivitu štátom poskytovaných služieb a možností využitia efektívnejších neštátnych alternatív ich zabezpečenia. Na základe výsledkov auditu realizovať opatrenia s cieľom zvyšovať efektivitu verejnej správy vrátane znižovania zamestnanosti vo verejnej správe aj vďaka jej digitalizácii.

– Diverzifikácia zdrojov, reforma trhu s elektrinou, ako i podstatné zníženie netrhových zložiek cien elektriny. Presadzovať reformy trhu s plynom a elektrinou na úrovni EÚ s cieľom zníženia cien energií, ktoré sú na Slovensku oveľa vyššie ako v tretích krajinách. Zabezpečiť podporu produkcie zelenej energie a jej dostupnosť pri zachovaní konkurencieschopných cien. Vyčleňovať dostatočné zdroje v Environmentálnom fonde na kompenzácie nepriamych nákladov oprávnených priemyselných subjektov v rámci schémy štátnej pomoci pre podniky v odvetviach, v prípade ktorých sa predpokladá vystavenie skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku vysokých nepriamych nákladov. Diverzifikovať sieťové poplatky a tarify v elektroenergetike podľa spotreby (tzv. pásmovanie) s cieľom udržať konkurencieschopnosť energeticky náročného priemyslu na jednotnom trhu EÚ, ale aj voči konkurencii z tretích krajín.

– Zefektívnenie procesu vstupu pracovníkov z tretích krajín na náš pracovný trh. Odchod mladých – zatraktívnenie možnosti štúdia, vedy a výskumu pre mladých a zmena spoločenskej klímy vedúca k vyššej atraktivite Slovenska pre mladých ľudí.

– Pri prijímaní legislatívy súvisiacej s ochranou životného prostredia a klimatickou zmenou prihliadať na záujmy slovenského priemyslu, presadzovať a podporovať opatrenia, ktoré majú najmenšiu tzv. „zelenú prirážku“. Presadzovať efektívne použitie európskych fondov, podporných mechanizmov (Plánu obnovy a odolnosti SR, Modernizačného fondu aj domácich zdrojov – napríklad Environmentálneho fondu) a nastaviť vhodné podmienky na ich využívanie na dekarbonizačné investície a modernizáciu priemyslu, projekty zlepšujúce stav životného prostredia a pod.

– Zásadné zefektívnenie procesov vo verejnej správe, ktoré vytvorí predpoklad pre zásadné zníženie počtu pracovníkov vo verejnej správe. Tí by potom si našli uplatnenie v súkromnom sektore, ktorý trpí nedostatkom pracovníkov. Korupcia je samostatná a nešťastná kapitola v dejinách Slovenskej republiky.

Ján Košč, ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov SR

1. Slovenská ekonomika bola dlhé roky postavená na modeli lacnej pracovnej sily, čo lákalo zahraničných investorov. Tento model už nie je udržateľný, pretože nízke mzdy vedú k odlivu kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia. Slovensko potrebuje prejsť na model založený na vysokej pridanej hodnote, kvalite práce a inováciách. To zahŕňa investície do infraštruktúr, vzdelávania, výskumu, inovácií a technologickej modernizácie. Hlavne sa musí zobudiť domáci podnikateľský sektor, ktorý je z veľkej časti tvorený len málo produktívnymi firmami, ktoré buď vôbec, alebo veľmi málo investujú do výskumu a vývoja.

Súčasný daňový a sociálny systém má množstvo nedostatkov, ako je neprehľadnosť, zlý daňový mix a neefektívnosť sociálneho systému. V roku 2025 by sme mali minimálne začať s komplexnou a premyslenou reformou daňového, odvodového a sociálneho systému. S čím úzko súvisia investičné dlhy vo všetkých sektoroch – od zdravotníctva cez školstvo až po dopravnú infraštruktúru. Ak budeme len vzývať nízke a rovné dane a žiadať znižovať výdavky štátu, ako sa v posledných mesiacoch stále opakuje, tak sa k ničomu pozitívnemu neprebojujeme. Pretože toto sme robili aj doteraz a nikam to neviedlo.

Slovensko má historický problém s nízkou mierou čerpania a neefektívnym využívaním európskych zdrojov. Časté chyby sú spôsobené byrokraciou, nedostatočným plánovaním a absenciou kontroly. Eurofondy by mali byť nasmerované na strategické projekty s vysokým prínosom, napríklad infraštruktúru, digitalizáciu a zelenú transformáciu, ale hlavne na rozvoj menej rozvinutých a chudobnejších regiónov. A hlavne si treba uvedomiť, že eurofondy na Slovensku nebudú prúdiť večne, raz sa ich tok zastaví. Ak tieto financie do tejto doby budeme využívať tak efektívne ako doteraz, tak sa nikam neposunieme. A hlavne treba konečne opustiť model, keď daňové príjmy štátu (nízky podiel celkovej daňovej kvóty) nahrádzame eurofondmi a z eurofondov financujeme aj bežnú prevádzku štátu.

2. Dôsledne implementovať smernicu EÚ o minimálnych mzdách. Táto smernica odporúča členským štátom prijať kroky na zvýšenie pokrytia pracujúcich kolektívnymi zmluvami nad 80 percent, pričom na Slovensku to je menej ako 25 percent, čo je jeden z najnižších podielov v EÚ. To znamená aktívne podporovať uzatváranie kolektívnych zmlúv, ktoré zaručujú lepšie pracovné podmienky vrátane vyšších miezd. Implementácia by mala zahŕňať podporu odborovej organizovanosti, vzdelávania zamestnancov o ich právach a zavádzanie mechanizmov, ktoré budú motivovať zamestnávateľov ku kolektívnemu vyjednávaniu.

Eurofondy nechať realizovať samosprávy. Poľsko ukázalo úspešný model, kde veľká časť eurofondov prechádza cez regionálne samosprávy, čo zjednodušuje proces a umožňuje ich efektívnejšie využitie na konkrétne miestne potreby. Slovensko by malo tento model okopírovať a vylepšiť a zároveň zabezpečiť kontrolu po realizácii projektov, aby bolo isté, že peniaze boli použité efektívne a v súlade s plánmi a udržateľnosťou. Transparentnosť a verejné hodnotenie projektov by mali byť štandardom, aby sa predišlo korupcii a plytvaniu zdrojmi.

Miriam Filová, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení

1. – 2. Z pohľadu zamestnávateľov bude nadchádzajúci rok predstavovať značné výzvy. Konsolidačný balíček spolu s ďalšími „prosociálnymi“ opatreniami zvýši tlak na firmy a môže ohroziť hospodársky rast. Súčasťou konsolidačných opatrení na zvýšenie príjmov štátu je aj nová daň z finančných transakcií, ktorú vnímame ako najväčšiu hrozbu spomedzi všetkých opatrení, keďže predstavuje pre podnikateľský sektor veľké riziko a nepredvídateľné dôsledky na celé hospodárstvo.

Transakčná daň zvýši náklady na každodenné finančné operácie, čo zasiahne podniky všetkých veľkostí. Je veľmi pravdepodobné, že niektoré firmy budú nútené presunúť časť týchto nákladov na svojich zákazníkov, čo by v konečnom dôsledku ovplyvnilo spotrebiteľské správanie a mohlo by viesť aj k obmedzeniu spotreby. Varovným signálom by mal byť aj fakt, že žiadna krajina eurozóny takéto drastické opatrenie nemá. Už teraz vieme povedať, že to výrazne zhorší konkurencieschopnosť, predraží to tovary a služby a obmedzí to schopnosť firiem investovať do technológií, výskumu či vývoja, alebo rozšírenia výrobných kapacít. Obávame sa, že tieto kroky budú brániť investovaniu a vytváraniu nových pracovných miest. Existuje reálna hrozba, že firmy presunú svoju činnosť do krajín s priaznivejším podnikateľským prostredím.

Naďalej bude pretrvávať alarmujúca situácia s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, najmä v sektore zdravotníctva, školstva, IT a technických profesií, pričom je nevyhnutné zjednodušiť vstup zahraničných pracovníkov a znížiť byrokraciu, ktorá spomaľuje proces zamestnávania a bráni konkurencieschopnosti Slovenska.

Veríme, že dôjde k upokojeniu situácie v zdravotníctve. Ako zástupcovia zamestnávateľov cítime povinnosť upozorniť na vážne obavy, ktoré môže vyvolať súčasná situácia. Chceme zdôrazniť, že v prípade hromadného odchodu lekárov alebo iných zdravotníckych pracovníkov z pracovného procesu dôjde k výraznému ohrozeniu stability nemocníc a zníženiu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Ak sa pre hromadné výpovede nedostane veľké množstvo zamestnancov k zdravotnej starostlivosti, môže to viesť k zvýšenej chorobnosti, neskoršiemu diagnostikovaniu ochorení alebo zhoršeniu už existujúcich zdravotných problémov. To spôsobí dodatočné náklady nielen na péenky, ale zvýšia sa náklady aj na zamestnanie náhradníkov. Takáto situácia môže viesť k spomaleniu celého hospodárstva. Hromadné výpovede lekárov tak predstavujú ďalšiu hrozbu, ktorá má negatívny vplyv nielen na zamestnancov ale aj chod firiem a celú národnú ekonomiku a hospodárstvo.

Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne

1. Výziev, ktorým bude Slovensko v novom roku čeliť, je niekoľko. Zo všetkých by som vybral dve – jednu na domácej scéne, jednu, naopak, na medzinárodnej. Predstavený konsolidačný balíček bude použitý asi v objeme 1,5 miliardy na zníženie deficitu, ktorý by mal v tomto roku poklesnúť pod 5 percent. Toto zníži rýchlosť, akou rastie náš verejný dlh, avšak stále hovoríme o jeho náraste. Preto, aby sme túto trajektóriu otočili a stlačili dlh smerom nadol, budeme musieť predstaviť ďalšie konsolidačné opatrenia, ktoré na rok 2026 predpokladáme aspoň vo výške 0,6 až 1 miliardy eur.

Druhou kľúčovou udalosťou, ktorá je za našimi hranicami, ale bude mať vplyv na ekonomický výkon Slovenska, je nástup Donalda Trumpa do úradu prezidenta. Aj jeho predvolebné sľuby naznačujú, že bude postupne dochádzať k obmedzovaniu voľného toku tovarov a služieb, čo môže spustiť reťazovú reakciu vo viacerých krajinách. Pre ekonomiku, ako je Slovensko, je podstatné, aby otvorené hranice a voľný obchod ostali zachované.

2. V prípade budúcej konsolidácie bude kľúčové, akým spôsobom bude táto ďalšia fáza vyzerať, aby sme opätovne nekládli najväčšiu záťaž na plecia firiem, ale pristúpili aj k úsporám na strane štátneho rozpočtu. Preto je najlepším scenárom hľadať rezervy vo fungovaní štátu, úradov, administratívy a podobne. Pri medzinárodnom obchode si musíme uvedomiť, že pozícia slovenských firiem na globálnom trhu je oslabená aj v dôsledku nových nákladov, ktoré na nich konsolidácia kladie (napr. transakčná daň).

Je preto kľúčové pomáhať slovenským firmám v tomto medzinárodnom boji – a práve naopak – musíme ich daňové zaťaženie znižovať, odstraňovať administratívnu a byrokratickú záťaž, aby im ostalo čo najviac časových a finančných možností na to kľúčové – ich vlastný rozvoj.

Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom. Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k prémiovému obsahu so službou Aktuality Navyše. Využite limitovanú akciu a získajte predplatné s 86 % zľavou len za 0,99 € mesačne na prvé 3 mesiace.