Trnka chcel siedmy div kraja, futuristickú stavbu za 25 miliónov však po súťaži nevidno

22. jan 2025 o 19:50  I 

Ako má vyzerať nový stánok pre folklór.

KOŠICE. „Naše centrum si predstavujeme ako futuristickú stavbu, ktorá sa zaradí medzi dominanty krajského mesta. Mal by to byť taký siedmy div kraja, ktorý budete chcieť nielen navštíviť, ale sa pri ňom aj odfotiť,“ povedal župan Rastislav Trnka (nezávislý) v auguste.

Košický samosprávny kraj vtedy vyhlásil architektonicko-urbanistickú súťaž na na Centrum tradičnej kultúry. Dnes už pozná víťaza, ktorý vzišiel z dvadsiatky súťažných návrhov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Článok pokračuje pod video reklamou

Do novembrového druhého kola postúpilo päť návrhov. Porotu najviac presvedčil návrh štúdia Bakyta. Získalo cenu 25-tisíc eur.

Kraj predstavil víťazný návrh pred niekoľkými dňami bez vizualizácií. Neposkytol ich ani počas nasledujúcich dní. Detaily návrhov zverejnil portál archinfo.sk.

Hodnotiacu komisiu tvorili Ľubomír Závodný, Anton Reitzner, Petra Kunarová, Petr Kropp a Peter Serfőző. Kraj v porote reprezentoval vicežupan Ladislav Lörinc (Košická strana).

Súvisiaci článok Pre folklór plánujú futuristickú stavbu za 25 miliónov. Má to byť siedmy div kraja, vraví Trnka Čítajte 

Opis víťaza

Súťažný návrh podľa poroty vyniká najmä v urbanistickom riešení, kde do pozemku navrhuje líniovú hmotu Centra tradičnej kultúry, čím vytvára prirodzený urbanistický kontext s okolitými budovami.

Odborná porota pri víťaznom návrhu ocenila najmä urbanistické riešenie, ktoré vytvára kontext s okolitým prostredím a najmenšou mierou by zahltil okolitý priestor a zaťažil obyvateľov. Porota videla výhodu aj v kompaktnosti, nadčasovosti a ekonomickej udržateľnosti.

„Vzniká priečne prepojenie vonkajším priestorom medzi urbanistickým priestorom od kostola po rieku Hornád. Samotná líniová hmota centra akoby pokračovala do verejného priestoru nábrežia rieky a v mieste dotyku s riekou je umiestnená hlavná sála – bezbariérovo prístupná s možnosťou otvorenia priamo do verejného priestoru až k rieke.“

Konštrukčne ide o drevený skelet z lepených nosníkov a oceľových stĺpov, ktorý je opláštený panelmi na rôznej materiálovej báze. Podľa poroty treba zvážiť a preveriť protipožiarnu ochranu takéhoto riešenia.

Plné plochy fasád tvoria drevené panely z exteriéru potiahnuté zrkadliacim plechom. „Pravdepodobne chce byť návrh neviditeľným bez zjavného zásahu hmoty do jestvujúceho prostredia, čo nie je celkom v súlade so snahou zadávateľa zvýrazniť objekt centra aj svojím špecifickým architektonickým výrazom,“ uvádzajú odborníci.

Vnútroblokové limity

Strechy tvoria panely prekryté extenzívnou zeleňou. Návrh sa snaží poňať celú stavbu racionálne a udržateľne, hospodárne narába so samotným stavebným objemom, všetky zamýšľané stavebné materiály sú dobre recyklovateľné.

Centrum má stáť na krajských pozemkoch pri Obchodnej akadémii Polárna v mestskej časti Nad jazerom. Pozemok susedí z dvoch strán s bytovkami, z jednej s riekou. Víťazný návrh sa podľa architektov veľmi dobre vyrovnal s ťažkým kontextom riešeného územia.

„Zmysluplne reaguje ako na kvality pozemku (otvorením javiska k rieke Hornád), tak na jeho obmedzenie (strecha ako piata fasáda domu neruší obyvateľov okolitých bytových domov) a okrem naplnenia zadania ponúka aj uveriteľné priestory pre voľnočasové aktivity obyvateľov okolia (mestská strecha, kaviareň).“

Kraj vysvetľuje svoj plán nedostatkom možností pre folklórne súbory v kraji. „Napočúval som sa už veľa príbehov o tom, ako aj známe folklórne súbory, ktoré vystupujú na slávnych pódiách, nemajú kde trénovať. Alebo o tom, ako im chýbajú dôstojné podmienky na uskladnenie starých vzácnych krojov,“ povedal Trnka.

V Košickom kraji aktuálne pôsobí vyše 300 folklórnych kolektívov. Cieľom je centrum s tréningovými i výstavnými priestormi, javiskom, krojovňami, archívom tradičnej kultúry či zázemím pre tradičné remeselné aktivity.

Ďalším krokom budú rokovania s architektonickým štúdiom Bakyta o dopracovaní projektu tak, aby boli naplnené všetky jeho zámery.

Centrum tradičnej kultúry by sa malo rozprestierať na zastavanej ploche viac ako 3 000 metrov štvorcových.

Uprednostnili nadčasovosť

Napriek tomu, že kraj hovoril o futuristickej stavbe a podkladom k súťaži boli vizualizácie kraja smerujúce k monumentálnemu riešeniu, architekt a člen hodnotiacej komisie Anton Reitzner vraví, že medzi návrhmi hľadali modernú súčasnú stavbu, ktorá bude trendovou aj o niekoľko rokov.

„Boli pre nás dôležité všetky funkčné prevádzkové požiadavky aj s výhľadom na ďalšie roky. Čiže malo by to byť nie trendové, ale nadčasové. Víťazný návrh spĺňa požiadavky napriek tomu, že nevyzerá extrémne bombasticky.”

Porota sa podľa Reitznera riadila aj tým, že ide o verejnú budovu postavenú za verejné peniaze.„Pri ktorej nebudeme míňať peniaze na nejaké prvoplánové bombastické prvky, ale chceme, aby budova bola funkčná, viacúčelová a moderná.“

Architekti teda v procese suplujú aj posudzovanie tzv. hodnoty za peniaze. „Sú to verejné financie, tak nebudeme ako porota podporovať na tomto mieste budovu, ktorá je síce bombastická, ale bombastická len sama pre seba, teda samoúčelne. Peniaze, ktoré na to budú vynaložené, musia splniť svoj účel.”

Súvisiaci článok Košický župan chce stánok pre folklór za 25 miliónov. Projekty z kampane ostávajú na papieri Čítajte 

Podobne to bolo aj pri Regionálnom stredisku občianskej vybavenosti vo Valalikoch.

„Vždy, keď sme ja alebo kolegovia v porote na verejnú budovu, ktorá bude financovaná z verejných financií, tak ako to bolo napríklad pri súťaži vo Valalikoch, tak hodnotíme aj to, čo tou architektúrou autor sleduje. Či to nie je prepálené, či tam nepôjdu peniaze len tak do vzduchu na samoúčelnú krásu. Ale toto má byť naozaj funkčná vec, má priťahovať ľudí tým, čo sa tam deje,” povedal Reitzner.

Futuristické zadanie vysvetľovalo vlani vedenie kraja víziou ľudovej kultúry v roku 2050. „Nechceme, aby to bol skanzen.“

Nábrežie ako súčasť stavby

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO