Trump hovorí o anexii Kanady, Grónska aj Panamského prieplavu. Mexiku sa vyhráža vojnou

Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.

V posledných týždňoch novozvolený prezident Donald Trump pohrozil susedom Spojených štátov obchodnými vojnami, uvažoval o obsadení Grónska, chvastal sa, že Panamský prieplav vráti pod americkú kontrolu, a navrhol, aby sa Kanada stala 51. štátom USA.

A to všetko ešte pred zložením prísahy na svoje druhé funkčné obdobie.

Necelý mesiac pred inauguráciou Trump, ktorý sľúbil ukončiť zahraničné vojny a z hesla „mier prostredníctvom sily“ urobil hlavný slogan svojej prezidentskej kampane v roku 2024, vytvára zahraničnú politiku „Amerika na prvom mieste“, ktorá je definovaná antagonizmom voči spojencom aj nepriateľom USA, sústredená na sny o rozširovaní územia a usmerňovaná chvastúnstvom.

Trumpova predprezidentská taktika týkajúca sa Grónska, Panamského prieplavu a najbližších susedov Spojených štátov zrejme nepovedie k masívnej zmene.

Je nepravdepodobné, že by Kanaďania a ich politickí lídri chceli rozpustiť svoju krajinu, a americkí zákonodarcovia vo všeobecnosti nevyjadrili ochotu prijať Kanadu ako nový štát.

Grónsky premiér vyhlásil, že ostrov nie je na predaj, a panamský prezident José Raúl Mulino povedal, že „každý štvorcový meter Panamského prieplavu a jeho priľahlej zóny patrí Paname a tak to aj zostane“.

Pre ktoréhokoľvek iného moderného prezidenta – najmä pre prezidenta, ktorý viedol kampaň za ukončenie vojen, nie za ich začatie – by bolo vyhrážanie sa zásahom do suverenity spojencov mimoriadne nezvyčajné.

Zahraničná politika USA sa však počas Trumpovho prvého funkčného obdobia vyznačovala takmer neustálym odklonom od diplomatických konvencií a predchádzajúcich medzinárodných záväzkov a definovalo ju nepredvídateľné a miestami nepriateľské presadzovanie politiky voči tradičným partnerom a nepriateľom po celom svete.

Pre Trumpa je však tréning jeho imperiálnych inštinktov na niektorých najbližších partneroch Spojených štátov pokračovaním roztrieštenej zahraničnej politiky, ktorú vykonával počas svojho prvého funkčného obdobia, keď sa snažil silou presadzovať americké záujmy na globálnej scéne bez ohľadu na hranice alebo krehké medzinárodné vzťahy.

Trumpove posolstvá

Trumpov tím v každom prípade trvá na tom, že jeho nedávne vyjadrenia sú iba súčasťou širšej stratégie.

„Svetoví lídri sa hrnú k rokovaciemu stolu, pretože prezident Trump už plní svoj sľub, že Amerika bude opäť silná,“ vyhlásila Anna Kellyová, Trumpova hovorkyňa v jeho prechodnom období. „Keď oficiálne nastúpi do úradu, zahraničné krajiny si dvakrát rozmyslia, či našu krajinu ošklbú. Amerika bude opäť rešpektovaná a celý svet bude bezpečnejší.“

Zastrešujúca misia boja proti Rusku a Číne je spoločnou niťou spájajúcou Trumpove vyjadrenia o Kanade, Mexiku, Grónsku a Paname, tvrdí Trumpov úradník, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, pretože nebol oprávnený o záležitosti verejne diskutovať. Samotný Trump tento argument výslovne nespomenul.

„Nie je to len táranie, je tu súvislé spojovacie tkanivo, ktoré to všetko spája,“ povedal úradník. „Trump vie, za aké páky môže potiahnuť. A tiež vie, že je v mocnej pozícii, v ktorej ich môže použiť.“

Začiatkom tohto mesiaca kanadskí predstavitelia oznámili plán zvýšiť výdavky na ochranu hraníc a využívať psie tímy a umelú inteligenciu na zachytávanie nelegálnych drog. V reakcii Trumpov prechodný tím naznačil, že oznámenie Kanady je prvým náznakom úspechu jeho stratégie.

Nie všetci sú o tom presvedčení. Bývalý republikánsky poslanec Carlos Curbelo tento týždeň pre MSNBC povedal, že Trumpove posolstvá by mohli „zhoršiť“ vzťahy medzi Spojenými štátmi a inými krajinami, čo by mohlo v budúcnosti sťažiť budovanie medzinárodných spojenectiev.

„Takéto urážky by ich mohli vyprovokovať ku konfrontácii so Spojenými štátmi,“ povedal Curbelo s tým, že je nepravdepodobné, že by išlo o vojenský konflikt. „Existuje tu riziko, aj keď ide [iba] o taktiku vyjednávania.“

Trumpovo zameranie na západnú pologuľu na rozdiel od priameho zamerania na Rusko a Čínu podľa Ryana Berga z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie naznačuje, že nie je dostatočne presvedčený o tom, že by USA mohli ovplyvňovať výsledky národnej bezpečnosti v častiach sveta, v ktorých majú menší vplyv.

Absolútna nevyhnutnosť

V nedeľu pri oznámení Kena Howeryho, spoluzakladateľa spoločnosti PayPal a bývalého veľvyslanca USA vo Švédsku, ako svojho kandidáta na veľvyslanca v Dánsku, Trump zdôraznil svoju túžbu prevziať do vlastníctva Grónsko, poloautonómne dánske územie, kde majú Spojené štáty svoju najsevernejšiu leteckú základňu.

„Na účely národnej bezpečnosti a slobody na celom svete Spojené štáty americké považujú vlastníctvo a kontrolu Grónska za absolútnu nevyhnutnosť,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Trump sa myšlienkou kúpy Grónska aktívne zaoberá prinajmenšom od roku 2019, keď naliehal na svojich najvyšších spolupracovníkov, aby preskúmali proces získania najväčšieho ostrova na svete, či by jeho kúpa bola legálna, a odkiaľ by sa mohli vziať na ňu peniaze.

S touto myšlienkou prišiel Trumpov starý priateľ Ronald Lauder, dedič kozmetického majetku Estée Lauder, ktorý mu tento plán predostrel na začiatku jeho prvého funkčného obdobia.

Hoci to znie „trochu smiešne“, strategický význam ostrova je dlhodobou témou v zahraničnej politike USA a Trumpovo vyhlásenie nebolo na základe jeho predchádzajúcich postojov „neočakávané“, povedal bývalý dánsky diplomat, ktorý sa touto otázkou zaoberal počas prvej Trumpovej vlády, pričom hovoril pod podmienkou anonymity, aby mohol diskutovať o citlivej medzinárodnej otázke.

Mike Pompeo, Trumpov minister zahraničných vecí, navštívil tento región v júni 2020 krátko po tom, ako USA prvýkrát od roku 1953 znovu otvorili svoj prvý konzulát v grónskom Nuuku. Pompeo vyzdvihol americkú prítomnosť v Arktíde a vzal si na mušku čínske a ruské snahy o zisk pozícií na ostrove bohatom na zdroje.

„V najbližších desiatich až 15 rokoch sa s Grónskom pravdepodobne niečo stane,“ dodal bývalý diplomat. „Možno sa osamostatní, a preto sa USA poisťujú pre všetky prípady.“

Ani jeden čínsky vojak

V samostatnej sérii príspevkov na sociálnych sieťach minulý víkend Trump zároveň vystupňoval svoje hrozby o opätovnom prevzatí kontroly nad Panamským prieplavom a obvinil Panamu, že „okráda“ Spojené štáty vysokými sadzbami za lodnú dopravu a umožňuje čínskym vojakom prevádzkovať vodnú cestu – tvrdenia, ktoré Mulino poprel.

„V prieplave nie sú žiadni čínski vojaci, pre lásku Božiu,“ povedal Mulino počas brífingu minulý týždeň, pričom sa vyjadril priamo k Trumpovmu príspevku. „Je to nezmysel. V kanáli nie je ani jeden čínsky vojak.“

Berg však hovorí, že myšlienka, že vplyv Číny na svetové prístavy – vrátane oboch strán Panamského prieplavu – sa rozširuje, je do istej miery opodstatnená.

„Existujú obavy z čínskeho vplyvu na prieplav, ale aj z účinnosti amerických operácií,“ povedal Berg. „Panamský prieplav by napríklad mohol byť jednou z hlavných trás na presun amerických vojenských lodí z Atlantického do Tichého oceánu v nepredvídateľných situáciách spojených s národnými bezpečnostnými záujmami USA – napríklad ohľadom Taiwanu.“

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Radšej Trump ako Trudeau. Kanaďania už svojmu premiérovi neveria Čítajte 

Trumpova posadnutosť Panamským prieplavom je podľa Johna Feeleyho, ktorý pôsobil ako Trumpov veľvyslanec v Paname, dlhodobá.

Trump má pocit, že demokratický prezident Jimmy Carter urobil „historickú chybu“, keď podpísal dve zmluvy, ktoré sa vzdali americkej kontroly nad prieplavom, povedal Feeley – čo je ozvena postoja Ronalda Reagana, ktorý tvrdil, že USA sú „právoplatným vlastníkom“ prieplavu.

Keď Trump túto otázku nastolil počas svojho prvého stretnutia s vtedajším prezidentom Juanom Carlosom Varelom v roku 2017, Varela sa podľa Feeleyho rozhovoril o Sýrii, čím sa mu podarilo vyhnúť eskalácii v tejto téme.

„Tiger nemení svoje pruhy. Trump s týmito myšlienkami prišiel už v minulosti – neprichádzajú z ničoho nič,“ povedal Feeley. „Zároveň sa vyžíva v chaose. Miluje byť agentom chaosu. Má pocit, že takýto rozvratný prístup k medzinárodným záležitostiam robí jeho a Spojené štáty silnými.“

„Je to do veľkej miery teória nezvládnuteľného šialenca Richarda M. Nixona,“ pokračoval Feeley s odkazom na stratégiu Nixonovej administratívy, ktorá pestovala imidž nestáleho a nepredvídateľného prezidenta, aby zastrašila a destabilizovala protivníkov.

Nie je to až taký rozdiel

Trumpova expanzívna rétorika sa vracia do čias, keď bola moc štátu definovaná územím, ktoré kontroloval, a nie rozptýlenejšími formami vplyvu (vojenskými, ekonomickými, kultúrnymi a diplomatickými), ktoré americkí prezidenti presadzovali od skončenia druhej svetovej vojny, povedal Daniel Immerwahr, profesor histórie na Northwestern University.

„Nič z toho by v 19. storočí neznelo divne,“ povedal Immerwahr a dodal, že Trump si osvojil silnejší prístup k americkej diplomacii, ale zdá sa, že mu chýba trpezlivosť pre jemnú zmes spolupráce a súhlasu, ktorá definovala americkú diplomaciu počas väčšiny minulého storočia.

Trumpovo zameranie na Panamský prieplav je „ironické“, pretože prieplav bol historicky ústredným bodom posunu americkej politiky od územného expanzionizmu k „neformálnejšiemu impériu“, povedal zahraničný korešpondent Jonathan Katz.

„Amerika sa v Paname skutočne zmenila, keď si povedala, že nebude toto miesto naďalej formálne kolonizovať, ale radšej vytvorí de facto kolóniu a bude kontrolovať pás uprostred,“ povedal Katz.

Trumpove expanzívne vízie sa môžu zdať v rozpore so sľubmi, ktoré dával počas predvolebnej kampane, a v ktorých bol proti intervenciám USA v zahraničí. Tvrdil napríklad, že Spojené štáty by mali obmedziť výdavky na obranu Ukrajiny, a kritizoval Severoatlantickú alianciu. Jeho postoje sú však ozvenou ranej zahraničnej politiky Woodrowa Wilsona, jedného z prvých politikov, ktorí sa uchádzali o slogan „Amerika na prvom mieste“.

Wilson je dnes zväčša spomínaný pre svoje úsilie o medzinárodný poriadok prostredníctvom vzniku Ligy národov. V snahe o druhé funkčné obdobie kandidoval pod heslom „Udržal nás mimo vojny“ (bol 28. prezidentom USA medzi rokmi 1913 až 1921 – pozn. red.) – predtým totiž sľuboval, že sa Spojené štáty nezapoja do prvej svetovej vojny.

Katz poznamenal, že obyvatelia Haiti, Dominikánskej republiky a Mexika by však s týmto heslom nesúhlasili, pretože USA v týchto krajinách zasahovali počas Wilsonovho prvého funkčného obdobia.

„Keď hovoríme o tom, na čo sa spätne pozerá ako na izolacionizmus, tak v skutočnosti hovoríme o tom, že sme sa držali mimo európskych vojen, zatiaľ čo sme viedli vojnu a fakticky anektovali územia všade inde,“ povedal Katz. „V mnohých ohľadoch to nie je až taký rozdiel.“

Znepokojujúca dohoda

Hoci mnohí Trumpovi spojenci jeho hrozby považujú za súčasť jeho bežnej vyjednávacej príručky, niektorí z jeho okolia majú reálne obavy, či neprekročí hranicu od ostrej rétoriky a ekonomickej vojny k vojenskej intervencii.

Trump pohrozil 25-percentným clom na mexický dovoz, aby zastavil tok nelegálnych drog, a v súkromí diskutoval o myšlienke vystreliť rakety na Mexiko, aby skúsil zlikvidovať kartely.

Namiesto toho, aby túto myšlienku, ktorá by podľa varovaní mexických predstaviteľov zničila všetku bezpečnostnú spoluprácu medzi krajinami, vylúčili, viacerí republikánski prezidentskí kandidáti počas primárok v roku 2024 vyjadrili podporu použitiu vojenskej sily na zastavenie pašovania fentanylu.

Konzervatívny poradca pre zahraničnú politiku, ktorý má prehľad o procese transformácie novozvoleného prezidenta, povedal, že hoci je podľa neho Trumpov postoj „väčšinou póza“, jednomyseľná dohoda počas primárok viesť vojnu proti kartelom je znepokojujúca a predstavuje „nebezpečný prístup“.

„Vzhľadom na to, že to už prešlo cez mašinériu nápadov a vypľulo sa to na druhom konci, artikulované všetkými od Viveka Ramaswamyho a Rona DeSantisa ako niečo, čo sú všetci ochotní urobiť prvý deň, ma to trochu znepokojuje,“ povedal poradca pre zahraničnú politiku, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby bol úprimnejší.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nie sme na predaj, reaguje Grónsko na Trumpov nový tlak Čítajte 

Trumpovo skoré vymenovanie latinskoamerických expertov do vysokých funkcií by mohlo signalizovať jeho zámer zamerať sa na západnú pologuľu.

Trump vymenoval za ministra zahraničných vecí republikánskeho senátora Marca Rubia, ktorý je jastrabom v zahraničnej politike; za námestníka ministra zahraničných vecí Christophera Landaua, svojho prvého veľvyslanca v Mexiku; a za osobitného vyslanca pre Latinskú Ameriku Mauricia Clavera-Caroneho, ktorý za Trumpa pôsobil ako zástupca asistenta prezidenta a vrchný riaditeľ pre záležitosti západnej pologule v Rade národnej bezpečnosti a je známy svojimi tvrdými politickými preferenciami.

Niektorí z Trumpových vybraných kandidátov, ako napríklad Rubio a republikán Michael Waltz, ktorý bol navrhnutý na funkciu Trumpovho poradcu pre národnú bezpečnosť, by neboli mimo akejkoľvek republikánskej prezidentskej administratívy.

Iné Trumpove voľby, ako napríklad Claver-Carone a Richard Grenell, ktorého Trump vymenoval za prezidentského vyslanca pre špeciálne misie, sú však spornejšie postavy, a to aj v konzervatívnych kruhoch.

Aktéri budú podľa konzervatívneho poradcu pre zahraničnú politiku Trumpovi poskytovať odlišné rady, čo môže spôsobiť konflikty. „Je to paradox.“