Ukrajina bez západnej pomoci? Takmer všetky dane idú na zbrane (rozhovor)

Niektorí Slováci majú pocit, že bohatí Ukrajinci vo veľkom nakupujú na Slovensku nehnuteľnosti a vozia sa na drahých autách. V skutočnosti ide len o jedno percento zo všetkých Ukrajincov, ktorých za hranice domoviny vyhnala ruská vojenská invázia.

„V Poľsku kúpili Ukrajinci okolo 10-tisíc bytov. V ostatných krajinách to môže byť dohromady podobný počet,“ vyratúva hlavný ekonóm Ukrajinskej centrálnej banky Dmytro Krukovets.

Väčšina zo šiestich miliónov ukrajinských vojnových odídencov sa podľa neho chce vrátiť. „Čím dlhšie ešte vojna potrvá, tým bude ich ochota vrátiť sa nižšia,“ upozorňuje.

Od toho, kedy sa vojna skončí, sa odvíjajú aj vyhliadky ukrajinskej ekonomiky. Ďalším faktorom je miera zahraničnej podpory pri obnove krajiny. „Ak bude vyššia a uskutočnia sa projekty napríklad v ťažbe nerastov a rozvoji IT, obnova a rast budú rýchlejšie,“ vysvetľuje Dmytro KRUKOVETS v rozhovore pre INDEX.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dostať sa k bytu bude v Rusku nemožné ako počas ZSSR. Zašlo to priďaleko, sťažuje sa oligarcha Čítajte 

Pomerne často píšeme o problémoch ruskej ekonomiky, ktoré jej spôsobuje invázia na Ukrajinu. V čom sa podobá na ukrajinskú?

Sú dosť odlišné. Rusko je obrovská krajina s nerastným bohatstvom. Na jeho ekonomiku sú uvalené západné sankcie, no je viac sebestačná a uzatvorená. Ukrajina nemá také zásoby napríklad ropy, ale ani také nerovnováhy v produkcii bežných tovarov ako Rusko.

Naša ekonomika je zároveň otvorená, v čom sa viac podobá na bežnú ekonomiku, napríklad slovenskú. Fakt je, že pre vojnu máme problémy s logistikou. Nemôžeme napríklad exportovať obilie bez obmedzení. Na druhej strane, dostávame veľkú finančnú pomoc od západných krajín, za ktorú sme vďační.

Ako sa vyvíjajú hlavné ukazovatele ukrajinskej ekonomiky?

Hrubý domáci produkt (HDP) by v tomto roku mal podľa našich odhadov narásť o štyri percentá, čo je bežné pre rozvíjajúcu sa krajinu a o niečo viac ako v Rusku.

Aj v budúcom roku by mal rast ukrajinskej ekonomiky predstavovať okolo štyroch percent. V prípade, ak sa vojna skončí a nastane očakávaný prílev investícií, môže to byť aj šesť percent.

Čo sa týka nezamestnanosti, je pomerne vysoká, na úrovni 15 percent, no firmy aj tak majú problémy s hľadaním pracovnej sily z dôvodu nesúladu zručností. Napríklad v stavebníctve je nedostatok pracovníkov v dôsledku mobilizácie, čo tlačí na rast miezd.

Inflácia bola v októbri tesne pod desiatimi percentami a v budúcom roku očakávame jej mierny nárast.

Takmer všetky dane idú na zbrane

Prežila by ukrajinská ekonomika bez finančnej podpory Západu?

Prežila, aj keď bez západných peňazí a vojenskej pomoci by to bolo veľmi ťažké a bolestivé. Bojujeme o prežitie krajiny.

Ak by sa finančná pomoc stopla, čo by sa stalo?

Centrálna banka by musela tlačiť viac peňazí, aby udržala ekonomiku nad vodou, čím by zvýšila infláciu a znehodnotila mzdy.

Koľko peňazí, ktoré vláda vyberie z daní, idú na financovanie vojny?

Takmer všetky. Napríklad v roku 2023 sme vybrali na daniach 2,2 trilióna hrivien (50,2 miliardy eur) a na obranu išlo 2,1 trilióna hrivien (48 miliárd eur). V tomto roku to bude podobné číslo.

Súvisí to aj s tým, že Ukrajina nemôže používať zahraničnú finančnú pomoc na zbrane. Preto ju používame na platy pre učiteľov, lekárov a na sociálne výdavky či na humanitárnu pomoc.

Očakávate, že po nástupe Donalda Trumpa do kresla prezidenta USA bude táto pomoc zastavená?

Nie. A aj keby USA pomoc osekali, stále máme zdroje z EÚ. Väčšina finančnej pomoci je už sľúbená aj na rok 2025 a bude porovnateľná s týmto rokom. Niektoré inštitúcie (napríklad Medzinárodný menový fond, pozn. red.) predpokladajú, že vojna sa skončí na konci roka 2025.

Ako dlho potrvá obnova ukrajinskej ekonomiky, ak by sa vojna naozaj skončila na konci budúceho roka?

Naše odhady hovoria, že rast HDP sa môže do predvojnového stavu vrátiť v rokoch 2028 až 2029. To je scenár, ktorý počíta s miernou zahraničnou finančnou pomocou. Ak bude vyššia a uskutočnia sa projekty napríklad v ťažbe nerastov a rozvoji IT, obnova a rast budú rýchlejšie.

Koľko môže rekonštrukcia Ukrajiny stáť?

Na začiatku tohto roka sme mali v súvislosti s ruskou inváziou škody na ekonomike a majetku v objeme 160 miliárd dolárov. Obnova bude stáť podobnú sumu.

Nebude však prebiehať podľa sovietskych, ale podľa európskych štandardov, takže produktivita obnovy bude vyššia. Na druhej strane, máme aj nepriame škody, ako napríklad stratu územia, ktoré sa môžu vyšplhať až do biliónovej výšky.

Vyplývajú nepriame škody aj z toho, že veľa Ukrajincov, ktorí utiekli pred vojnou do zahraničia, sa už nevráti?

Áno. Prieskumy hovoria, že asi 70 percent sa chce vrátiť, ale toto percento klesá. Osobne si myslím, že okolo 60 percent sa vráti do troch až piatich rokov. Niektorí sa už v zahraničí usadili, majú tam rodinu a nevrátia sa.

Čím dlhšie ešte vojna potrvá, tým bude ich ochota vrátiť sa nižšia. Len na pripomenutie, asi šesť miliónov ľudí utieklo z Ukrajiny pred vojnou do zahraničia a ďalších 3,5 milióna z východu na západ krajiny.

Frontové mesto Toreck v Doneckej oblasti. (zdroj: Ukrajinská 24. mechanizovaná brigáda)

Byt do 70 kilometrov od frontu nepoistíte

Čo sa deje s bytmi a domami vojnových odídencov, ak teda nie sú zničené?

Na trhu s nehnuteľnosťami teraz prebiehajú dva procesy. Tí, ktorí odišli za hranice, sa pokúšajú svoje prázdne byty predať alebo prenajať. Tí, ktorí sa premiestnili v rámci krajiny, zasa hľadajú prenájom. Dopyt po bytoch v Kyjeve je vyšší ako ponuka.

Ako je na tom realitný trh v menších mestách alebo napríklad v Užhorode, ktorý je na hranici so Slovenskom?

Aj tam ceny rastú. Napríklad prenájmy, najmä pri menších bytoch, zdraželi o polovicu. To platí aj pre iné mestá na západe Ukrajiny, ale aj pre Kyjev.

Nie sú prázdne byty a domy problém pre realitných developerov?

Nie je to katastrofa, lebo dopyt je mierne vyšší ako ponuka. Ale majú problém s nárastom stavebných nákladov, keďže materiály zdraželi o desiatky percent, drahšia je aj elektrina a mzdy v stavebníctve. Tie narástli v polovici tohto roka medziročne o 40 percent.

Zvládajú poisťovne platiť škody alebo už byty v ohrozených oblastiach vojnou ani nepoistia?

Poisťovne nepoistia nehnuteľnosť, ktorá je k frontu bližšie ako 70 kilometrov. Ak sú byty ďalej, už sa nerozlišuje, či sú od frontu sto, alebo dvesto kilometrov, a sú poistené.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Fico nepochopil. Ak sú čínske autá kvalitné, nech nesúťažia nízkou cenou (rozhovor) Čítajte 

Niektorí Ukrajinci si kupujú byty a domy aj na Slovensku. Sú to iba bohatí ľudia alebo bežná stredná vrstva?

Sú to väčšinou ľudia z vyššej strednej vrstvy. Napríklad ítečkári, ktorí pracujú pre globálne firmy a majú platy porovnateľné so Západom. Skúsený programátor má bežne plat okolo päť- až šesťtisíc eur.

O akom počte ľudí hovoríme?

V Poľsku kúpili Ukrajinci okolo 10-tisíc bytov. V ostatných krajinách to môže byť dohromady podobný počet. Takže Ukrajinci kúpili za hranicami 20- až 30-tisíc bytov.

Celkovo môže ísť zhruba o 60-tisíc ľudí, keď rátame, že domácnosť tvorí pár s deťmi. Je to teda len jedno percento zo šiestich miliónov Ukrajincov, ktorí pred vojnou utiekli do zahraničia. To určite nie je veľa a neukazuje to celý obraz o odídených Ukrajincoch.