Únia sa ocitla v neistote. Vlády padli v Nemecku aj vo Francúzsku

PARÍŽ, BRATISLAVA. Michel Barnier po troch mesiacoch končí na poste francúzskeho premiéra – z pozície ho vyhnalo prekvapivé zomknutie ľavičiarov a krajnej pravice. Stal sa tak najkratšie slúžiacim premiérom v histórii Francúzska.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron však plánuje skončiť až v roku 2027, keď mu uplynie mandát. Vo štvrtkovom večernom prejave k národu tiež povedal, že meno nového premiéra oznámi v najbližších dňoch a predčasné voľby odmietol.

„Po predčasných parlamentných voľbách vyberal Macron nového premiéra dva mesiace, ale momentálne toľko času rozhodne nemá, pretože Francúzsku hrozí shutdown (odstavenie činnosti vlády – pozn. red.), keďže nemá schválený rozpočet na budúci rok,“ povedal pre denník SME politológ Michael Augustín.

Návrh na Barnierovo odvolanie podporilo 331 z celkového počtu 577 poslancov. Potrebných bolo minimálne 288 hlasov.

Francúzsky prezident v súčasnosti čelí obrovskému tlaku, aby za Barniera rýchlo našiel náhradníka – takého, ktorému sa podarí dohodnúť rozpočtové provizórium na udržanie chodu krajiny. Zatiaľ nie je jasné, kto by ním mohol byť, no zdá sa, že v parlamente nebude mať väčšiu podporu ako bývalý premiér.

Ak Barnier, umiernený centrista s povesťou zdvorilého človeka hľadajúceho kompromisy, nebol schopný schváliť rozpočet, tak kto iný bude, pýta sa BBC.

„Hovorí sa o viacerých osobách, ale pre Macrona bude ťažké presvedčiť opozičných poslancov, aby došlo k nejakému konsenzu,“ zhodnotil Augustín.

Kolaps vo francúzskom parlamente zároveň otriasol Európskou úniou, keďže ide už o druhý kľúčový štát, ktorý je bez vlády. V novembri padla vláda v Nemecku.

Porážka pre Macronovu politiku

Pád francúzskej vlády prišiel po tom, čo sa Barnier v pondelok rozhodol uplatniť zriedka používaný ústavný mechanizmus, ktorý umožnil presadenie sporného rozpočtu na rok 2025 bez hlasovania v parlamente.

Bývalý premiér tvrdil, že je nevyhnuté zachovať stabilitu uprostred hlbokých politických konfliktov, ale navrhovaný úsporný rozpočet – zníženie výdavkov vo výške 40 miliárd eur a zvýšenie daní o 20 miliárd eur – v skutočnosti iba prehĺbil rozpory medzi poslancami a vyvolal dramatickú politickú konfrontáciu, píše Euronews.

Barnierovo rozhodnutie vyvolalo v parlamente ostrú reakciu a prekvapivo spojilo krajne pravicové Národné združenie, ktorému predsedá Marine Le Penová, a ľavicový Nový ľudový front. Strany následne vyvolali hlasovanie o nedôvere vláde.

Kolaps, ktorý v stredu vo francúzskom parlamente nastal, nateraz zmietol zo stola aj Barnierov návrh zákona o rozpočte. V súčasnosti ho skúma Senát, ale jeho šanca na prijatie je mizivá, píše Euronews.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Macronovu vládu má v rukách Le Penová. Takmer určite ju zhodí Čítajte 

Mathilde Panot z ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko uviedla, že stredajšie hlasovanie bolo porážkou pre celú Macronovu politiku.

„Aby sme prelomili patovú situáciu, žiadame, aby Macron odišiel,“ povedala podľa magazínu Politico po vyslovení nedôvere vláde.

Prezident Macron zatiaľ trvá na tom, že bude slúžiť zvyšok svojho funkčného obdobia do roku 2027.

Euronews upozorňuje, že minimálne do júla budúceho roka sa vo Francúzsku nemôžu konať žiadne ďalšie parlamentné voľby, čo zvyšuje možnosť patovej situácie, keďže rozpustenie vlády v tomto prípade neprichádza do úvahy.

Macronovi to nevyšlo

Barnier je podľa Le Penovej jediný zodpovedný za stredajšiu situáciu. „Neexistovalo žiadne iné riešenie,“ povedala podľa Euronews líderka krajnej pravice s tým, že výsledok hlasovania nepovažuje za víťazstvo. Zatiaľ nie je jasné, ako môže Le Penová zo situácie vyťažiť.

Významná nestabilita vo Francúzsku nastala po tom, čo sa Macron v júni horúčkovito rozhodol vyhlásiť predčasné parlamentné voľby – urobil tak na základe výsledkov letných volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých výrazne zvíťazila krajná pravica.

Po parlamentných voľbách vo francúzskom Národnom zhromaždení následne vznikli tri približne rovnaké bloky, ktoré spolu dokážu rokovať iba s ťažkosťami. V súčasnej zostave je tak pre dva opozičné bloky vždy možné zosadiť jeden vládnuci blok.

„Nevyšlo mu to. Postavilo to Francúzsko do ťažkej pozície z hľadiska politickej stability,“ povedala pre France 24 politologička Marta Lorimerová.

Augustín sa však domnieva, že by Francúzi v súčasnosti čelili politickej kríze aj bez letných volieb. „Dá sa povedať, že Macron nesie veľký podiel zodpovednosti za súčasný vývoj vo Francúzsku, ale aj bez predčasných parlamentných volieb by bývalá vláda Gabriela Attala tak či tak pravdepodobne čelila problémom so schvaľovaním rozpočtu, keďže ich mala aj v predchádzajúcom roku. Zrejme by sa však v parlamente oveľa ťažšie hľadali hlasy na vyslovenie nedôvery.“

Dlhodobá politická kríza okrem iného podľa Politico vystrašila aj finančné trhy – investori považujú francúzsky štátny dlh za rovnako rizikový ako grécky, čo francúzski úradníci považujú za znepokojujúce.

Barnier by tak ešte mohol byť požiadaný, aby zaujal post správcu a predložil núdzové opatrenia, ktoré by krajine pomohli znížiť vysoký deficit.

Odborové organizácie medzičasom vyzvali na štrajk milióny štátnych zamestnancov. Po celom Francúzsku sa plánujú demonštrácie proti znižovaniu výdavkov navrhovaných v rozpočtovom pláne na rok 2025, ktorý predložila Barnierova vláda.

Očakáva sa, že štrajk spôsobí značné narušenie v celej krajine, upozorňuje Euronews. Lety budú zrušené na viacerých letiskách v Paríži, Marseille a Toulouse.

Európa bez motora

Okrem vládneho kolapsu vo Francúzsku Európska únia čelí aj absencii nemeckej vlády, ktorá padla ešte v novembri. Nemecký kancelár Olaf Scholz vtedy odvolal ministra financií Christiana Lindnera, čím vyhrotil dlhý konflikt a napokon spôsobil kolaps krehkej koalície.

„Francúzske vedenie je pre európsky projekt skutočne nevyhnutné. Vieme, že Európska únia má tendenciu fungovať lepšie, keď Francúzsko a Nemecko konajú spoločne. Teraz sme, samozrejme, v pozícii, keď ani jedna z týchto krajín nie je schopná skutočne zabezpečiť vedenie, ktoré Európa potrebuje, a nie je príliš jasné, kto iný by ich mohol nahradiť,“ zhodnotila Lorimerová.

Európska únia sa tak momentálne ocitla na neprebádanom území, keďže dve krajiny, ktoré sú najviac zodpovedné za určovanie smeru, sú bez vlád.

Lorimerová verí, že je dôležité nejakým spôsobom opäť naštartovať proces európskej integrácie. „Pre Európu, ktorá nutne potrebuje vedenie, aby čelila výzvam od návratu Donalda Trumpa ku konfliktu na Ukrajine až po možnú obchodnú vojnu s Čínou, by politické otrasy len ťažko mohli prísť v horšom čase. Nemecko, druhá polovica motora, ktorý poháňa kontinent, nie je dostatočne vybavené na to, aby prevzalo opraty, zatiaľ čo zápasí s vlastným politickým neporiadkom a naštrbenou ekonomikou.“

Augustín však upozorňuje, že záležitosti vo Francúzsku majú predovšetkým dosah na domácu scénu. „Podobné veci sa skrátka v politike členských štátov dejú pomerne často bez toho, aby mali priamy vplyv na Úniu.“