V parlamente sa rokuje o zákone roka. Ak pre nestabilnú väčšinu neprejde, omešká sa energopomoc aj iné dávky
„Hlavnou charakteristikou rozpočtu je premietnutie nevyhnutnej konsolidácie verejných financií s cieľom stabilizovať dlh. Vláda realizuje už druhú konsolidáciu,“ začal parlamentné rozpravu o zákone roka minister financií Ladislav Kamenický.
Vláda predložila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027, minister Kamenický tvrdí, že do konca volebného obdobia by mal deficit klesnúť.
Každý jeden občan si môže vyskúšať, čomu by čelil v pozícii premiéra:
Vláda má nestabilnú väčšinu
Návrh rozpočtu na rok 2025 vychádza z predpokladu rastu ekonomiky o 2,2 percenta s výraznejším zrýchlením inflácie a s poklesom tempa rastu reálnych miezd.
Analytici Národnej banky Slovenska tento týždeň upozornili, že Slovensko napriek schválenej konsolidácii naďalej zvyšuje výdavky štátu. Slovensko je jedinou z ôsmich krajín eurozóny, ktorá medzi rokmi 2024 a 2025 výrazne znižuje deficit, no zároveň pritom zvyšuje výdavky.
Zatiaľ nie je jasné, kedy budú poslanci hlasovať. Do rozpravy je prihlásených 30 poslancov písomne, ďalší sa môžu prihlásiť ústne.
Štát neušetrí v budúcom roku toľko, koľko plánoval
„Pamätajte, že robíme nepopulárny krok,“ začal svoje vystúpenie predseda finančného výboru Ján Blcháč (Hlas). Z budúcoročnej 421-miliónovej rezervy odkroja výnimky, ktoré parlament schválil dnes, napríklad zaradenie bezlepkového pečiva na zoznam potravín so zníženou sadzbou DPH, transakčnú daň nebudú platiť centrálna banka, vysoké školy či časť mimovládnych organizácií, ktoré vybrala vláda.
„Opakujem, nejde o populárne opatrenia. Ale myslite na to, že zachraňujeme loď, na ktorej sedíme my všetci. Naše deti, deti našich detí a ktorú naši predchodcovia nasmerovali na útesy,“ dodal Blcháč. V najbližšej dobe má vládna väčšina predstaviť aj opatrenia na zníženie daňovej medzery, teda na zamedzenie daňových únikov. Minister Kamenický ako spôsoby už skôr uvádzal rozšírenie QR platieb či zavedenie eFaktúr.
Od budúceho roka začne platiť vyššia 23-percentná sadzba DPH, transakčná daň aj vyššie dane pre firmy.
Za zlý stav verejných financií vláda viní opozičné politické strany. „Ľahko sa ministrovalo pánovi Matovičovi, pánovi Hegerovi bez limitov, ale tak to aj dopadlo. Presne v rokoch 2020 až 2023 sa zhoršil stav verejných financií,“ pokračoval Blcháč. A aj keď sa stav spoločných financií zhoršil počas pandémie, ani v dobrých rokoch Slovensko nedokázalo šetriť či investovať a zabezpečiť sa na horšie časy.
Opozícia vyčíta nesystémové daňové zaťaženie
Väčšina opozície už potvrdila, že za štátny rozpočet nezahlasuje. Smer, Hlas a SNS momentálne disponujú 76 hlasmi. Otázne je, ako budú hlasovať traja poslanci okolo Rudolfa Huliaka, ktorí odišli z klubu SNS.
„Vláda občanom, živnostníkom aj firmám naordinovala zvýšenie odvodov, mýta, diaľničnej známky, poplatkov. Výsledkom majú byť o päť miliárd vyššie príjmy rozpočtu v roku 2025 v porovnaní s 2024. Plus mínus o toľkoto musia navyše zaplatiť ľudia, ak si naivne myslíme, že deficit by mohol v budúcom roku klesnúť o päť miliárd, lebo by štát pri konsolidácii nemal zvyšovať svoje výdavky, tak sa jedná o hlboké nedorozumenie,“ kritizoval plánované rozdávanie Marián Viskupič z SaS s tým, že takýto spôsob konsolidácie spomalí ekonomiku.
Ako alternatívu navrhuje SaS zvýšiť príjmy o 1,3 miliardy a nezvýšiť výdavky alebo navýšiť príjmy o 2,3 miliardy a výdavky o jednu miliardu. Ako príklad krajiny, kde sa konsolidácia robila najmä cez škrtanie výdavkov, uviedol poslanec Viskupič Maltu. „Aj takáto konsolidácia by bolela. Bolela by ľudí, ale najmä štát, lebo každá konsolidácia, samozrejme, bolí, ale jej dopady by boli výrazne menej zlé.“
Progresívne Slovensko nazýva rozpočet rozpočtom rastúceho dlhu. „Musíme sa prikrývať takou perinou, na akú máme, a táto vláda to nerobí,“ pokračoval v rozprave Štefan Kišš, ktorý pred vstupom do politiky viedol na ministerstve financií Útvar hodnoty za peniaze. „Dnes dlží každý Slovák približne 15-tisíc eur, o tri roky to bude približne 19-tisíc eur, dlh stúpne z 56 percent HDP na 64. Napriek konsolidácii. Ministerstvo financií sa tvári vo svojom dokumente, že dlh bude rásť miernejšie a tá prognóza je naivná. Všetky inštitúcie, Rada pre rozpočtovú rozpovednosť, Európska komisia predpovedajú horší vývoj dlhu aj ekonomiky.“
Podľa Kišša sa aj sľubovaná 400-tisícová rezerva už rozdala. „Výnimky dane z finančných transakcií a premiér nám povedal, že sme drbnutí, že si myslíme, že nezasanuje ceny plynu, tak čakáme. Očakávame, že na tam dá helikoptérovú pomoc, polmiliarda prejedená.“
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO