Vajcia budú pre vtáčiu chrípku drahšie, známy je aj kód tých problémových
Na pultoch viacerých obchodných reťazcov cítiť úbytok vajec. Deje sa tak v dôsledku výskytu nákazy vtáčej chrípky na farme spoločnosti Novogal v Dvoroch nad Žitavou. Firma je najväčším producentom slepačích vajec na domácom trhu.
Nie všetky vajcia od výrobcu sú problém
Ochorenie na farme zistili 21. októbra, po hromadnom úhyne vtáctva a potvrdení nákazy nariadila Štátna veterinárna a potravinová správa likvidáciu takmer 400-tisíc sliepok. Vajcia z farmy v novozámockom okrese obchodníci z predaja okamžite stiahli a v predajniach museli umiestniť upozornenia o ich stiahnutí z trhu.
Neznamená to však, že vajcia od konkrétnej spoločnosti z obchodov zmizli úplne.
„Novogal má farmy aj v Leviciach. Vajcia z týchto fariem nepodliehajú žiadnym reštrikciám, vtáčia chrípka sa tam nevyskytla,” informovali štátni veterinári v stredu (30.10.).
Problémové vajcia spotrebiteľ rozozná podľa kódov na ich povrchu, sú to: 3 SK NZ 1/6 alebo 2 SK NZ 6-3.
„Cieľom spoločnosti Novogal je čo najskôr obnoviť chov v plnom rozsahu,” potvrdil riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár. Predpokladá, že opatrenia na postihnutej farme potrvajú asi mesiac a následne chov nosníc a produkciu vajec začne postupne obnovovať.
(Článok pokračuje pod fotografiou)
Niekde sa pulty takmer vyprázdnili
Problémy s výpadkom vajec na trhu v dôsledku výskytu vtáčej chrípky potvrdzuje Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje viaceré významné reťazce. „Ide o neočakávaný výpadok, ktorý sa nedal predvídať. Prirodzene sa prejaví, keďže deväťdesiat percent vajec na pultoch obchodov je zo slovenských chovov a dotknutá firma je ich najväčším producentom,” vysvetlil Martin Krajčovič, predseda aliancie.
Hydinári odhadujú, že výskyt vtáčej chrípky v Dvoroch nad Žitavou spôsobí pokles produkcie konzumných vajec na Slovensku o desať až pätnásť percent na najbližšie dva až tri mesiace.
Keďže od konkrétneho dodávateľa odoberajú rôzne reťazce rôzne objemy vajec, dočasný výpadok sa neprejavuje u všetkých rovnako masívne. „Je to individuálne, niekde sa premietne menej, niekde viac,” zhodnotil Krajčovič za obchodníkov.
Kým v niektorých predajniach sa zákazníci v týchto dňoch stretávajú s takmer prázdnymi regálmi, inde nedostatok vajec zatiaľ nevidno.
(Článok pokračuje pod fotografiou)
Náhrada spoza hraníc
V súčasnosti obchodníci rokujú s dodávateľmi, aby dieru na trhu vykryli. „Nielen s domácimi producentmi, ale aj s dodávateľmi z okolitých krajín. Problém s nedostatkom vajec je však aktuálne na celom európskom trhu, preto ťažko povedať, z ktorej krajiny ich na slovenský trh príde najviac. Zrejme odtiaľ, kde ich bude najväčší prebytok,” reagoval Krajčovič s dôvetkom, že to môže a nemusí byť Poľsko, ktoré patrí k veľkým producentom slepačích vajec.
„BILLA Slovensko má v súčasnosti vajcia iba od slovenských dodávateľov. Dodávky sú teraz síce menšie, ale pravidelné,” reagoval na naše otázky Marek Kravjar, hovorca reťazca. Dodal, že spoločnosť aktuálne analyzuje možnosti na trhu, aby ich zákazníci väčšie obmedzenia v ponuke pred Vianocami nepocítili.
Domáca maloobchodná sieť COOP Jednota zatiaľ výpadky dodávok vajec od slovenských producentov neeviduje. „Jednotlivé spotrebné družstvá zároveň dlhodobo spolupracujú na regionálnej úrovni aj s menšími lokálnymi producentmi. Ponuka slepačích vajec na pultoch našich predajní aktuálne pokrýva dopyt zákazníkov,” informovala Aktuality.sk hovorkyňa siete Jana Kuklová.
Cena porastie. Nie je jasné, ako veľmi
O tom, že aktuálny nedostatok vajec od domácich dodávateľov sa zrejme prejaví na ich cene, hovoria samotní hydinári aj obchodníci, cez ktorých sa ich produkcia dostáva k zákazníkom.
„Zvýšený dopyt po vajciach, ktorý skokovo prišiel, pretože časť ľudí sa chce predzásobiť, sa prejaví aj v cene. Tá však tomto období, teda pred Vianocami, stúpala pravidelne aj v minulosti. Takže ťažko povedať, o aký nárast pôjde,” poznamenal Krajčovič.
Konkrétny rast cien je náročné predpokladať aj podľa Molnára. „Bude závisieť od výskytu vtáčej chrípky a prípadného rastu výrobných nákladov v chovoch hydiny. Efekt vtáčej chrípky na rast cien bude závisieť od množstva chovov a nosníc v nich v rámci Európy, ktoré budú počas jesene a zimy postihnuté nákazou,” vysvetlil.
Od januára sa môžu v cene vajec prejaviť tiež zvýšené náklady výrobcov na minimálne mzdy, príplatky, energie a podobne. „Nová transakčná daň pre podnikateľov by sa mala do cien premietnuť až neskôr, keďže začne platiť od apríla,” poznamenal Krajčovič.
Podľa informácií Štatistického úradu SR bola priemerná cena desaťkusového balenia vajec na Slovensku v septembri 2,19 eura. Cez tri eurá sa naposledy dostala na jar 2023, v marci minulého roka bola na úrovni 3,18 eura. Ako vysoko sa môže vyšplhať, je otázne.
„Nezávisí to len od slovenského konsolidačného balíčka, ale najmä od vývoja dopytu a prípadných výkyvov na slovenskom a európskom trhu, ktoré dnes nevieme predpokladať,” dodal Krajčovič.
Podľa spoločnosti BILLA Slovensko bude vývoj cien v najbližšom období závisieť od toho, ako budú vysoký dopyt po vajciach reflektovať dodávatelia.
Vírus už skôr potvrdili u labutí
Vtáčia chrípka alebo aviárna influenza je ochorenie, ktoré postihuje voľne žijúce aj domáce vtáky. Do krajín Európskej únie býva vírus každoročne sezónne zavlečený voľne žijúcimi vtákmi, ktoré tiahnu z ázijských oblastí a zo severu cez Európu smerom na juh do Afriky.
V októbri štátni veterinári potvrdili nielen ohnisko na farme v Dvoroch nad Žitavou, ale i v komerčnom rozmnožovacom chove hydiny v okrese Komárno, kde musel prevádzkovateľ zlikvidovať 40-tisíc kusov hydiny.
Veterinári identifikovali nákazu aj v drobnochove kury domácej v okrese Pezinok, kde došlo k úhynu šiestich vtákov.
„Predpokladaným zdrojom nákazy pre ohniská je nepriame zavlečenie vírusu prostredníctvom nakazených voľne žijúcich vtákov. V okrese Komárno boli zaznamenané úhyny u labutí, laboratórne vyšetrenie odobraných vzoriek potvrdilo v septembri prítomnosť vírusu – HPAI H5N1,” potvrdzujú na svojom webe štátni veterinári.
Nakaziť sa môže aj človek, riziko prenosu vírusu vtáčej chrípky na širokú verejnosť je však podľa Úradu verejného zdravotníctva nízke.
K prenosu na človeka dochádza buď priamo, alebo nepriamym kontaktom s infikovanou živou alebo uhynutou hydinou. „Takmer všetky infekcie u ľudí súviseli s úzkym kontaktom s infikovanými alebo chorými vtákmi alebo ich fekálnymi produktmi,” informujú hygienici.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO