Veta „Mal si sa lepšie učiť“, je podľa analýzy pravdivá. Firmy ocenia vzdelanie vyšším platom
Študenti utekajú do zahraničia. Doma zostávajú najmä kvôli rodine.
BRATISLAVA. Vzdelávať sa a pracovať na svojich vedomostiach sa oplatí. Vzdelaní ľudia potom zarábajú viac.
Výrok, ktorý mnohí považujú za frázu, potvrdzuje najnovšia analýza Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií.
Nielen známka, ale práca za ňou
„Lepšie výsledky štúdia na strednej škole vedú k vyšším mzdám,“ píšu v komentári. Vládni analytici skúmali príjmy ľudí, ktorí maturovali v rokoch 2009 až 2012, a dnes majú 25 až 33 rokov.
Pozreli sa na ich výsledky z troch predmetov. Zo slovenského a z cudzieho jazyka – čo sú povinné maturitné predmety – a tiež z voliteľnej matematiky.
Z ich analýzy vyplýva, že trh práce oceňuje ľudí s vedomosťami z matematiky. Žiaci, ktorí z nej zmaturovali aspoň na priemernej úrovni, mali v budúcnosti mzdu vyššiu o 13 percent. Čím lepší bol ich výsledok, tým sa aj ich plat ďalej zvyšoval.
Autori štúdie pritom upozorňujú, že výsledky analýzy nemožno prekladať tak, že matematika by na Slovensku mala byť povinným maturitným predmetom.
Zamestnávatelia neoceňujú samotnú známku, ale skôr prácu, ktorú žiaci urobili, aby si známku zaslúžili. Ich vedomosti a skúsenosti.
U ľudí, ktorí zmaturovali z matematiky, je totiž predpoklad lepších analytických schopností. Väčšina takýchto žiakov pokračuje v štúdiu na vysokej škole a smerujú do odvetví, ktoré dobre platia.
„Ako príklad len uvediem, že priemerné mzdy v IT sektore v roku 2023 dosiahli 2400 eur, priemerná mzda v celej ekonomike 1400 eur,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie IFP Daniel Dujava. Z analýzy vyplýva, že vysoká škola zvyšuje platy v priemere o 17 percent.
Zaujímavosťou je, že vedomosti z matematiky výraznejšie ovplyvňujú mzdy mužov. Na platoch žien sa významnejšie prejavujú ich jazykové schopnosti a výsledky zo slovenského jazyka a literatúry.
Náročnejšia skúška z cudzieho jazyka podľa analýzy prináša nárast mzdy o 11 percent.
„Ovládať cudzie jazyky je v súčasnosti najmä vo vysokokvalifikovaných povolaniach nevyhnutnosť, preto nie je prekvapivé, že lepšie výsledky z angličtiny či nemčiny sa neskôr prejavia vyššími mzdami,“ hovorí Dujava.
Aj o slovenskom jazyku platí, že o percento lepší výsledok na maturite zvyšuje mzdu o 0,41 percenta. Podľa Dujavu totiž test neukazuje len vedomosti zo slovenčiny či z literatúry.
„Nepriamo zachytáva aj schopnosť učiť sa, analyticky riešiť netechnické úlohy, zapamätať si a aplikovať poznatky. Tieto schopnosti a zručnosti trh práce ocení,“ vysvetľuje.
Náročnejšie moduly sú pritom u nás povinné len pre gymnazistov. Študenti ostatných škôl majú na výber.
Žiaci utekajú za hranice
Platí pritom, že rokmi žiaci s lepšími výsledkami v škole zarábajú ešte lepšie. Rozdiely v mzdách medzi nadpriemerne a podpriemerne maturujúcimi podľa analýzy každým ďalším rokom rastú.
Vo veku 26 rokov zarába horná štvrtina najlepších maturantov o 370 eur viac než spodných 25 percent. Vo veku 34 rokov je tento rozdiel až 700 eur.
Z analýzy taktiež vyplýva, že na Slovensku by sme mali viac investovať do lepšieho vzdelávania detí, a to už od najútlejšieho veku.
V medzinárodnom porovnaní schopností 15-ročných PISA sa Slovensko dlhodobo prepadáva. „Hrozí, že naši žiaci a žiačky to neskôr pocítia okrem iného aj nižšími mzdami,“ upozorňuje Dujava.
Analytici pritom predpokladajú, že vplyv vzdelania na mzdy je v skutočnosti ešte vyšší, než vyskúmali. Nezaoberali sa totiž ľuďmi, ktorí odišli študovať na vysoké školy do zahraničia a už sa nevrátili.
V skúmaných rokoch 2009 až 2012 podľa ich odhadov odišlo na zahraničné školy šesť percent maturantov a len tretina sa vrátila domov.
Občianske združenie Therapolis spolu s agentúrou Focus robili v júni a júli tohto roku prieskum medzi maturantmi v čase, keď sa rozhodovali, na ktorú vysokú školu a do ktorej krajiny pôjdu.
Študentov drží na Slovensku najmä rodina. Až tretina sa zo zahraničia neplánuje vrátiť Čítajte
Z prieskumu vyplýva, že až 72 percent žiakov sa rozhodlo ísť študovať do zahraničia na odporúčanie známych, ktorí im povedali svoje skúsenosti so slovenskými vysokými školami.
Ďalších 70 percent spomenulo ako dôvod kvalitu našich škôl. Zo žiakov, ktorí si už vybrali zahraničnú vysokú školu, sa podľa prieskumu neplánuje vrátiť viac ako tretina. Polovica nevie, či sa vráti.
Z tých, čo si vybrali slovenskú školu, až 81 percent tak urobilo, lebo zostanú v blízkosti rodiny či priateľov. Kvalita štúdia na Slovensku bola dôležitá len pre 42 percent z nich.
Z tých, čo zostali doma, až 42 percent chce ísť študovať druhý stupeň do zahraničia.
„Podľa prieskumu je pre zotrvanie mladých, respektíve ich návrat na Slovensko, potrebné zabrať na všetkých frontoch,“ povedala zakladateľka združenia Therapolis Renáta Hall.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO