Vláda vie, že má problém s alkoholom. Záchytky začnú riešiť na jar
BRATISLAVA. Zhruba na 120 eur (tritisíc českých korún) vyjde klienta pobyt na záchytke v nemocnici v českých Tepliciach. Dĺžka pobytu závisí od stavu návštevníka, nepresahuje však 24 hodín.
V Česku je dnes devätnásť protialkoholických záchytných staníc, na Slovensku sa o obnovení záchytiek hovorí roky.
V decembri sa mali konečne stretnúť experti ministerstiev zdravotníctva a vnútra, zástupcovia nemocníc, žúp, polície a zdravotných poisťovní, aby sa dohodli, ako ich prípravu rozbehnúť.
Schôdzku však museli odložiť pre kritický stav, ktorý pred Vianocami riešilo ministerstvo zdravotníctva s novým šéfom Kamilom Šaškom z Hlasu.
„S ohľadom na aktuálnu situáciu týkajúcu sa výpovedí lekárov sa stretnutie uskutoční na jar 2025,“ odkázalo ministerstvo.
Pripravujú riešenie
Úloha obnoviť záchytky vyplýva zo Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti do roku 2028.
Ministerstvo zdravotníctva má vypracovať návrh projektu a predložiť ho Rade vlády pre prevenciu kriminality. Otvorenie prvej záchytnej stanice je tak zatiaľ stále v nedohľadne.
“Bol by som rád, keby sme v úvode roka prišli s riešením.
„
Spolupracovať má aj ministerstvo vnútra, ktoré vedie predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok.
V rozhovore pre TASR vyhlásil, že so Šaškom pripravia návrh, ktorý by vyhovoval aj samosprávam. „Bol by som rád, keby sme v úvode roka prišli s riešením.“
Záchytné izby pre opilcov fungovali v bývalom Československu od roku 1951. Po zmene režimu v roku 1989 však prišli problémy s ich financovaním.
Ešte v 90. rokoch bolo na Slovensku 40 záchytiek. Po roku 2000 zostali len tri – v Bratislave, Trnave a Košiciach.
Posledné záchytky na Slovensku zavreli v roku 2004. Mesto Trnava rozhodlo, že od roku 2005 už záchytku prevádzkovať nebude.
V Bratislave záchytka sídlila na Hraničnej ulici. Skončila potom, ako ju v lete 2004 zdemoloval agresívny opilec. Peniaze na obnovu sa už nenašli.
Finančne sa neoplatia
Bratislavská záchytka aj predtým vyrábala dlhy. Za nocľah vyberali 600 korún (zhruba 20 eur). Často tam však vozili ľudí, ktorí nemali z čoho zaplatiť, a vymáhanie poplatku bolo problematické.
Legislatíva aj dnes umožňuje prevádzkovať záchytky, ich financovanie však vyriešené nie je. Na úpravu pravidiel, tak aby mohli opäť fungovať, treba zákony novelizovať.
Opilci z ulíc, ktorých je v čase Silvestra tradične viac, zatiaľ končia v nemocniciach, kde s nimi bývajú problémy.
Zachytili aj Mojseja
Jednu takú situáciu zažil pred Vianocami redaktor SME počas prípravy reportáže z urgentného príjmu v bratislavskom Ružinove.
Muž zrejme pod vplyvom alkoholu sa tam pochytil so ženou, ktorá začala volať o pomoc. Konflikt vyriešil statný záchranár s vojenskou čiapkou na hlave – bývalý vojak.
So záchytkami mal skúsenosti aj spevák Branislav Mojsej, ktorý roky bojoval so závislosťou od alkoholu. Hlavnou výhodou pre opitého je podľa neho okamžité zneprístupnenie ďalšieho alkoholu.
„Najpodstatnejšie je to, že vytriezvenie – zastavenie ťahu, prebieha pod odborným dohľadom skúsených lekárov a sestričiek,“ povedal SME v decembri 2021.
Záchytka v praxi
V Česku záchytky zriaďujú kraje. Záchytná stanica, ktorú prevádzkuje Záchranná zdravotná služba Juhočeského kraja, má päť lôžok a otvorená je nonstop. Poplatok za hospitalizáciu je 1200 korún (47 eur).
O prijatí na záchytku a prepustení z nej rozhoduje ošetrujúci lekár. Berú ľudí pod vplyvom alkoholu, ktorí však nie sú v ohrození života, nevedia sa kontrolovať, ohrozujú seba alebo iných, prípadne ničia majetok.
Záchytka v českých Tepliciach, ktorá vyjde opilca na tritisíc korún, je väčšia. Vznikla len v roku 2019 ako zatiaľ posledná v republike. Má štyri izby s dvoma lôžkami a dve s jedným lôžkom. Izby sú vybavené kamerovým systémom a monitorovacím zariadením.
V roku 2020 spracoval český Ústav zdravotníckych informácií prehľad činnosti záchytiek za uplynulých trinásť rokov. Počet klientov podľa prehľadu klesal. Kým v roku 2010 ich bolo 30 487, v roku 2020 to bolo 17 841 ľudí. Z toho 83 percent mužov.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO