Vlajková loď SNS zaujala, až keď narazila. Šport od nej závislý nie je (názor Natálie Nash)
Autorka je poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko
Veľké slová, veľké plány, nové ministerstvo. Andrej Danko uchopil agendu športu so všetkou vážnosťou a vydupal si pre ňu veľmi špeciálne postavenie. Dnes môžeme povedať, že predseda Danko a šport v rukách SNS sú najväčšími víťazmi konsolidácie.
Vláda schválila nemalé výdavky na zriadenie a rozbehnutie nového rezortu aj skokové navýšenie prostriedkov, ktoré prúdia do športovej infraštruktúry, podujatí či športových organizácií.
Hovoria, že šport si jednoznačne zaslúži vyššie prostriedky. Čo na tom, že musíme konsolidovať a vláda hľadá zdroje vo vreckách občanov? V čase, keď sú kľúčové rezorty na pokraji kolapsu, ťažko nájdeme vysvetlenie a obhajobu takejto štedrosti práve pre šport.
Lekári alebo učitelia, ktorým vláda odkazuje, že na zvyšovanie ich platov nie sú peniaze, si zaslúžia počuť vysvetlenie, prečo práve voči športu je vláda taká štedrá. Žiaľ, nedočkali sme sa ho pri príprave zákonov ani počas parlamentnej diskusie k návrhu novely zákona o športe a k návrhu novely zákona o Fonde na podporu športu.
Znižovanie transparentnosti
Diskusia bola veľmi chabá, bolo pritom o čom hovoriť. Návrhy totiž oslabujú kontrolné mechanizmy športových zväzov, znižuje sa transparentnosť ich fungovania, otvára sa cesta ku konfliktom záujmov, pričom sa na dvojnásobok zvyšujú odmeny pre nominantov v radách fondu.
Ministerstvo športu argumentuje, že najmä menšie športové organizácie treba odbremeniť od byrokracie. To je, samozrejme, dobrý cieľ, no ministerstvo sa do toho pustilo tak, že ani väčšie zväzy nebudú musieť riadne dokladovať, ako minuli peniaze od štátu. To otvára dvere pochybnému míňaniu zdrojov od všetkých občanov.
Ak v súčasnosti športový zväz dostáva z rozpočtu viac ako 50-tisíc eur, musí mať riadnu účtovnú uzávierku a výročnú správu overenú audítorom. Pre malé organizácie – týka sa to asi tretiny všetkých organizácií – je to naozaj problém, preto my navrhujeme, aby sa táto hranica zvýšila na 150-tisíc eur. Aby sa tie najmenšie zväzy zbavili byrokracie.
Ministerstvo však tieto kontrolné mechanizmy odstraňuje až do hranice 800-tisíc eur ročne. Väčšina zväzov tak bude môcť fungovať bez riadnej kontroly. Verejné zdroje ostanú bez ochrany.
Lebo Slovensko je malé
Aby ľudia na zväzoch mohli jednoduchšie míňať zdroje, uvoľňujú sa aj pravidlá o konflikte záujmov. Služby športovým organizáciám by tak jednoduchšie mohli poskytovať aj ich členovia.
Podľa predkladateľov je to v poriadku, pretože na malom Slovensku každý každého pozná, predovšetkým v športe. Čo tam po klientelizme a rodinkárstve. Práve tento nešvár pritom najviac škodí slovenskému športu a jeho rozvoju.
Zdroje vyhradené na šport by mali prioritne smerovať deťom alebo športovcom, no novela zákona o Fonde na podporu športe z dielne SNS prináša dvojnásobné zvýšenie odmien funkcionárom. Členovia správnej rady fondu dostanú dvakrát viac ako doteraz – 1,5-násobok priemernej mzdy mesačne, ročne približne na 27-tisíc eur.
Nedá sa pritom hovoriť o časovo náročnej práci. Zasadajú pár hodín mesačne, nikto nesleduje, koľko času venujú projektom. Navyše, mzdu poberajú aj v organizáciách, ktoré ich nominovali. To isté platí pri dozornej rade, kde návrh zvyšuje odmenu rovnako na dvojnásobok, teda na sumu priemernej mzdy.
Podstata škodlivého zákona sa nerieši
Je toho viac, o čom sme mohli riadne diskutovať pri príprave nového zákona či pri jeho schvaľovaní v parlamente. Desaťmiliónové dotácie bez schválenia vládou, zmeny v zložení rád Fondu na podporu športu, problematické zmeny v rozdelení príjmov fondu v prospech futbalu a hokeja, väčšia svojvôľa zväzov pri podpore športu mládeže…
Medzi koaličnými poslancami je niekoľko bývalých športových funkcionárov. Možno by ste očakávali, že sa tam odohrá plodná diskusia, súboj argumentov za a proti, výmena skúseností v mene lepšieho riešenia pre občanov či aspoň samotných športovcov. Do rozpravy som sa písomne prihlásila ako jediná.
V celom pléne tieto zákony zaujali len pár poslancov. Zdá sa, že potrebnú pozornosť si zákony získali až vtedy, keď to v koalícii opäť zaškrípalo. Vynoril sa rebel, ktorý vycítil príležitosť v krehkosti koaličnej väčšiny a žiada, aby sa do zákona dostali zmeny navrhnuté jeho poslaneckou kanceláriou.
Nerieši sa podstata škodlivého zákona, ale len úporná snaha koalície udržať si krehkú väčšinu. Vidíme boj o prežitie, nie o pomoc športovému prostrediu.
Šport si pohoršiť nemusí
Na záver chcem zdôrazniť, že aj keby tento zákon neprešiel, samotní športovci si nepoškodia. Členovia rady síce nedostanú dvojnásobné odmeny, no sumu na šport to ovplyvniť nemusí. Ak to bude naďalej pre vládnu koalíciu prioritou.
Videli sme to v tomto roku. Na rok 2024 bolo v rozpočte na šport schválených približne 99 miliónov eur. Podľa informácií zverejnených ministerstvom športu sa táto suma počas roka 2024 vyšplhala na viac ako 172 miliónov eur. To je 73 miliónov eur navyše. Zvyšovať teda môžu zjavne aj bez zmeny zákona.
Osud zákona o športe tak možno komplikuje život vládnej koalícii, no samotní športovci od jeho schválenia nie sú závislí. Jeho osud spoznáme čoskoro, no už teraz môžeme povedať, že je to poriadna hanba.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO