Vyrazili sme dvere do triedy. Študenti sa báli, že sme strelec, spomínajú českí policajti

Článok pôvodne vyšiel na webe Aktuálně.cz

„Fungovali sme ako roboti. V tom momente nemáte smäd ani hlad. Až keď sa človek zastavil, tak mu to začalo dochádzať,“ spomínajú policajti Jakub Sauer a Peter Vild na 21. december 2023.

Na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity zasahovali proti strelcovi, ktorý na mieste zavraždil 14 ľudí. Pre Aktuálně.cz hovoria o momentoch, kedy na nich tragická udalosť doľahla.

V sobotu uplynul rok od tragického dňa. Keď však mladý policajt Petr Vild prechádza okolo budovy Filozofickej fakulty, všetko sa mu vracia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Médiá sú pre útočníkov ako kyslík (píše Petra Procházková) Čítajte 

„Stále ich tam vidím. Študentov schúlených na rímse,“ spomína na dramatické chvíle.

Je jedným z policajtov, ktorí vo štvrtok 21. decembra prišli na miesto činu s cieľom zneškodniť vraha a poskytnúť prvú pomoc postihnutým. Keď spolu s kolegami dorazil, útočník stál na galérii a strieľal okolo seba. „V tej chvíli som si uvedomil, že takéto niečo sa môže stať aj v našej krajine. Že sa to môže stať každý deň a kdekoľvek,“ hovorí Vild.

V tej chvíli sa k budove blížil aj Jakub Sauer, veliteľ špeciálnej zásahovej jednotky.

V civilnom oblečení a s dlhou zbraňou v batohu zhodou okolností zamieril z cvičenia rovno do akcie. „Stretli sme sa na rohu budovy, vyrazili sme bočné dvere a vyšli sme hore. Potom sme sa stretli s ostatnými hliadkami pri najviac zasiahnutej triede,“ povedal.

Policajti si spomínajú na všadeprítomnú krv a najmä na mŕtvych a zranených, ktorých bolo treba ošetrovať.

Páchateľ bol v tom čase ešte nažive. „Traja z nás kryli okná smerom k triede a ostatní poskytovali prvú pomoc. Museli sme vytvoriť bezpečný priestor zo štvrtého poschodia k sanitkám vonku, aby sme tam vôbec mohli začať vynášať zranených,“ spomína Sauer.

Nič na tom nezmenila ani správa, že strelec je už mŕtvy. Nikto vtedy nevedel, či konal sám, alebo či mohol mať niekde v budove komplica. Okrem toho pyrotechnici preverovali, či niekde v budove nezanechal výbušniny.

„Zbrane sme nezložili do kúta. Boj pokračoval. Nikdy neviete, na čo môžete cestou naraziť,“ povedal policajt.

Podieľal sa aj na oslobodzovaní študentov, ktorí sa zabarikádovali v triedach. „Neverili, že sme od polície. Chápte, počujete rany a neviete, či ten za dverami je dobrý alebo zlý. Všetci boli v šoku a s tým sa muselo počítať. Takže sme museli vyraziť dvere. Zároveň sme im nemohli povedať, oslobodili sme vás, utekajte. Aj medzi študentmi sa mohol skrývať ďalší páchateľ,“ vysvetľuje.

Sauer uviedol, že zasahujúci policajti sa okamžite pustili do postupov, ktoré si zdokonalili počas mnohých cvičení pre podobné incidenty, ktoré policajti v posledných rokoch nacvičovali v opustených budovách, prázdnych nákupných centrách a nepoužívaných vagónoch metra.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ako prebiehal útok v Prahe: Evakuovali inú budovu, útočníka už predtým podozrievali Čítajte 

„Fungovali sme ako roboti. Makalo sa. V tej chvíli nie ste ani smädní, ani hladní. Až keď ste prestali, začalo vám to dochádzať,“ hovorí policajt.

Prvú takú „stopku“, ako Sauer sám hovorí, prežil len pár hodín po streľbe.

„Boli sme špinaví od krvi, museli sme sa ísť prezliecť. Keď sme išli do auta, mysleli sme si, že si v obchode kúpime aspoň niečo na pitie. Ale keď som prišiel k chladničke, nevedel som, ako otvoriť dvere. Môj kolega sa ma spýtal, čo sa deje. Tak som mu povedal, že neviem, čo mám robiť. A on mi len povedal: „Vezmi si kolu a choď.“ Človek na chvíľku vypol, reštartoval sa a potom už fungoval normálne.“

Nie je zriedkavé, že po podobných tragických udalostiach sa u preživších aj zasahujúcich objaví posttraumatická stresová porucha. Vild a Sauer sa však zhodujú, že nepociťujú žiadne trvalé následky.

To, čo im pomohlo spracovať pocity z tragickej streľby, je kamarátstvo, ktoré medzi sebou policajti majú. „Hovoríme si všetko a nepotrebujeme psychológa,“ hovorí Sauer.

Povzbudila ho aj správa od jedného z dievčat, ktoré Sauer ošetril a potom odniesol z miesta činu k záchranárom. „Napísala mi a veľmi mi ďakovala. To bola pre mňa najväčšia odmena. Prežila a poďakovala nám za to, že sme ju zachránili,“ spomína.

Na druhej strane ho rozrušili následné pochybnosti časti verejnosti o tom, či polícia odviedla svoju prácu na 100 percent.

„Český národ je úžasný v tom, že každý má na všetko svoj názor, aj keď o tom absolútne nič nevie. Ľudia si nevedia nastaviť zrkadlo v tom, že v tej situácii neboli. A doma, v papučiach za klávesnicou, sa ľahko robia ramená,“ myslí si Sauer. „Som hrdý na policajtov, ktorí tam boli. Nikto nič nepokazil. Nikto nemyslel na seba. Jednoducho sme išli pomôcť,“ dodáva.

A kde strávia Sauer a Vild prvé výročie tragickej udalosti? Opäť na mieste. Budú strážiť bezpečnosť na spomienkovom zhromaždení, ktoré organizuje Karlova univerzita.