Zarobíš za jednu šou viac, než iní za päť rokov, musíš byť šťastný. Tim Bergling však nebol len Avicii

21. jan 2025 o 15:31  I 

Nadčasovú hudbu – to je to, čo som vždy chcel robiť, zamýšľa sa Tim Bergling, známy pod dídžejským menom Avicii. V podstate to aj dosiahol: jeho hudba žije aj šesť rokov po jeho smrti.

Kde však začínal Tim a kde končil Avicii, ktorého poznal celý svet? Jedného zomlel hudobný priemysel a druhý bol len maskou. „Nepáčilo sa mi byť Avicii a potom zasa Timom… Napokon ma ani nebavilo tvoriť hudbu,“ hovorí Bergling.

Či už Timovi alebo Aviciimu, ani jednému sa nevyhli vnútorné boje, úzkosť, prázdnota, samota či závislosti.

Narodený v Štokholme, vyrastal nenápadný Tim, ktorý našiel útočisko v hudbe. Tá ho katapultovala do nebies elektronickej hudby, nočného života koncertov a festivalov. No paradoxne, ako sám povedal, najšťastnejší bol predtým, než bol slávny.

Tanečná hudba ovládala scénu. A na jej čele bol Avicii

Aviciiho spomienku opäť pripomenul dokumentárny film na Neflixe Avicii – I’m Tim. Láka na dosiaľ nezverejnené zábery, vyznania priateľov, rodiny a ľudí z hudobnej brandže.

Ale najviac sa človeka dotkne, keď v snímke zaznie samotný dídžej, ktorý je rozprávačom filmu a prehovára z nahrávok z čias pred svojou samovraždou v roku 2018. Vyvoláva to zdanie, akoby nikdy neodišiel, len na pár rokov zmizol a teraz nám rozpráva svoj príbeh.

Po roku 2010 elektronická tanečná hudba ovládla hudobnú scénu a chytila aj ľudí, ktorí nemuseli byť prioritne jej fanúšikmi. A na jej čele stál práve Avicii a jeho notoricky známe pesničky.

Zrazu sa všetci vrátia do čias jeho najväčších hitov ako Levels, Seek Bromance, Wake Me Up, Hey Brother. Už len samotná hudba v dokumente otvorí pre každého z vtedajších tínedžerov a fanúšikov elektronickej hudby súkromnú komnatu plnú spomienok: na kluby, letá, rádiá, ktoré jeho hudbu hrali.

Okrem spomienok na bezstarostné časy však dokument prináša dôležitý, a zároveň smutný odkaz: ako veľmi sme pred tými rokmi nevedeli, čo všetko sa v ňom odohráva a ako málo toho stále vieme.

Všetko šlo príliš rýchlo

Aký bol teda Tim? Podľa vlastných slov neistý, triedny šašo, introvert. Narodil sa v roku 1989 v Štokholme dvom milujúcim rodičom. Na prvý pohľad sa vôbec nelíšil od ostatných detí. Jeho budúcnosť predpovedali zábery s magnetofónom a neskôr ako tínedžer našiel útočisko pri počítači, kde začal tvoriť hudbu. Nevedel síce, čo bude v živote robiť, no v jednom mal jasno: chce byť kreatívnym.