Zaujímal sa o ne aj Štúr. Najstaršie filozofické texty v dejinách ľudstva vychádzajú prvýkrát v slovenčine

Pochopiť vesmír a naše miesto v ňom sa snaží ľudstvo už tisícročia, týmto tajomstvom sa zaoberali už v starovekej Indii. Upanišády sú najstaršie dochované filozofické texty v dejinách ľudstva, ich vznik siaha hlbšie než diela antickej filozofie.

Dnes tvoria významnú súčasť svetového kultúrneho dedičstva a inšpirujú ľudí aj v 21. storočí. Slovákom však ich preklad až dodnes chýbal.

Aktuálne s ním prichádza RÓBERT GÁFRIK z Ústavu svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied.

„Slovo upanišád označuje to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom,“ hovorí vedec, ktorý pravidelne navštevuje Indiu a dlhodobo sa venuje prastarému jazyku sanskrtu, staroindickej kultúre aj kultúrnym stretom medzi Západom a Východom.

Ako dlho vám trvalo preložiť upanišády?

V knihe sa nachádza preklad desiatich, takzvaných hlavných upanišád. Ich preklad mi trval asi tri roky, práca na celej knihe takmer päť rokov, kniha je však výsledkom môjho 30-ročného záujmu o indickú literatúru a filozofiu.

Hovoríme o textoch z hĺbky tisícročí. Čo na preklade bolo najnáročnejšie?

Nájsť spôsob prekladu, ktorý by ich uchopil ako zmysluplné texty. Uvedomoval som si, že ich treba vnímať ako filozofické texty. Nemalo však význam, aby som v nich hľadal nejaký filozofický systém ja sám.

To, čo slovenskému publiku ponúkam, sú upanišády v interpretácii Šankaru, jedného z najvýznamnejších indických filozofov. Šankara žil asi v 7. alebo 8. storočí a interpretácia upanišád v jeho línii je dodnes živá. Keď sa v Indii hovorí o upanišádach, tak sa vlastne často myslí práve jeho interpretácia.

Upanišády sú napísané sanskrtom, jedným z najstarších známych jazykov sveta. Občas sa označuje za pramatku jazykov, je to správne?

Z jazykovedného hľadiska to nie je správne. Sanskrt je nepochybne významným jazykom indoeurópskej jazykovej rodiny, ale nemožno ho považovať za prajazyk.

No porovnávací výskum nachádza mnohé podobnosti medzi sanskrtom a európskymi jazykmi, vrátane slovanských jazykov.

Uvažuje sa, že indickým a európskym jazykom predchádzala takzvaná praindoeurópčina, ktorá je jazykovou rekonštrukciou. Sanskrt sa vyvinul práve z tejto praindoeurópčiny.

Naozaj sa dajú nájsť súvislosti medzi ním a napríklad slovenčinou?

Určite. Medzi sanskrtom a slovenčinou existujú podobnosti na viacerých úrovniach. Je to napríklad fakt, že sanskrtské podstatné mená sa skloňujú v ôsmich pádoch.

V sanskrte sú všetky pády, ktoré máme v slovenčine, a má ešte jeden navyše. Podobnosti existujú aj na úrovni slov.

Aké napríklad?

Napríklad „plávať“ sa v sanskrte povie „plavaté“. Slovo „bravími“ znamená „vravím“, „bravíši“ zas „vravíš“. Védy sú najstaršie indické literárne pamiatky a ich časť tvoria práve upanišády. A sanskrtské slovo „véda“ znamená poznanie a má teda podobný význam ako slovo „veda“ v slovenčine.

Podobnosti medzi oboma jazykmi vidieť aj na jednom z najznámejších výrokov upanišád. Znie: „Tat tvam asi“, pričom „tat“ znamená „to“, „tvam“ je „ty“ a „asi“ znamená „si“, čiže „To ty si“, v našom slovoslede „To si ty“. Je to kľúčový výrok, ktorý sa považuje sa zhrnutie významu upanišád.

Takto to vyzerá dosť jednoducho.

Nechcem však zavádzať. Aj napriek takýmto podobnostiam so slovenčinou, sanskrt nie je jednoduchý jazyk a naučiť sa ho vyžaduje dlhé roky štúdia.

Vy ste viackrát navštívili Indiu. Tento starobylý jazyk tam stále žije?

Do Indie chodím každý rok a stretol som sa aj s používaním sanskrtu.

Napríklad som sa zúčastnil oslavného zhromaždenia tradičnej sanskrtskej školy, všade naokolo znel sanskrt. Sanskrt nie je úplne mŕtvy jazyk ako napríklad latinčina.

Dodnes je v Indii malá skupina ľudí, ktorí tvrdia, že je ich rodným jazykom. Existujú konkrétne miesta, kde sa používa, jedným je dedina Mattur a vedľajšia dedina Hosahalli.

A stále v sanskrte vznikajú literárne, ale aj filozofické diela, vychádzajú v ňom aj noviny, natáčajú sa filmy. Tradiční indickí učenci ním aj dnes plynule rozprávajú.

Koľko ľudí na Slovensku ovláda sanskrt?

To je veľmi ťažké odhadnúť, ale asi nám vystačia prsty na jednej ruke a v optimistickom prípade na dvoch rukách.

No v septembri tohto roku sa mi s pomocou kolegu Dušana Deáka podarilo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave otvoriť dvojsemestrálny kurz sanskrtu. Teší ma, že sa našla hŕstka šikovných mladých ľudí, ktorí sa na kurz zapísali a ponárajú sa do základov štúdia tohto jazyka.

Dokáže vôbec taký mladý jazyk ako slovenčina obsiahnuť pojmy a zmysel pradávneho jazyka?

Narážal som na problémy. No nemyslím si, že je to preto, že slovenčina je mladý jazyk. Ide vlastne o dva rôzne jazykové systémy. Moja skúsenosť je taká, že každý jazyk ponúka iné možnosti.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Na Slovensku prvýkrát prekladajú básne z hieroglyfov. Sú plné erotiky a inšpirovali aj biblickú Pieseň piesní Čítajte 

Niektoré základné pojmy upanišád sú nepreložiteľné do akéhokoľvek európskeho jazyka. Preto v preklade používam aj sanskrtské slová, napríklad kľúčové pojmy ako átmá a brahma nechávam nepreložené. Ich význam je predmetom filozofických vysvetlení upanišád. Nedajú sa pochopiť prostredníctvom jednoslovného, ale ani viacslovného slovenského výrazu.

A čo označuje upanišady?

V sanskrte možno nájsť ku každému slovu koreň. Slovo upanišád sa odvodzuje z koreňa sad, ktorý znamená „odstrániť“, „dosiahnuť“ alebo „ukončiť“. Označuje teda to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom.

Tento filozofický koncept teda siaha do hlbších čias než stará grécka filozofia?

Áno, rané upanišády pochádzajú podľa odhadov asi zo 7. storočia pred našim letopočtom, ak však nie sú ešte staršie. Sú to najstaršie dochované filozofické texty na svete.

Boli tu pred Aristotelom. To nabúrava našu zažitú predstavu o tom, že všetko podstatné sa zrodilo na takzvanom „starom kontinente“, nie?

My na Západe sme zvyknutí vidieť počiatky filozofie v starovekom Grécku, upanišády sa nepovažujú za súčasť vývinu západného myslenia. Aj preto môže takéto tvrdenia znieť šokujúco. Okrem toho v našej časti sveta bola mimoeurópska filozofia donedávna viac-menej len kuriozitou. A možno je ňou stále. Niektorí dokonca uvažovali, či sa dá použiť pojem filozofia na myslenie, ktoré sa vyvinulo mimo Európy.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pracovali, jedli a spávali na strechách. Objavené mesto odhaľuje život v starom Egypte Čítajte 

Situácia sa však podľa mňa v posledných desaťročiach výrazne mení, aj v súvislosti s postkoloniálnou kritikou a väčšou globálnou prítomnosťou intelektuálov z Indie alebo Číny, ale aj migráciou obyvateľstva a dostupnosťou informácií. Teda aj mimoeurópske myslenie sa dostáva do povedomia širšej verejnosti.

Čo si myslíte o názore, že namiesto delenia dejín na obdobie pred a po Kristovi by sme ich mali deliť na obdobie pred a po upanišádach?

Je to tvrdenie amerického filozofia Williama Irwina Thompsona, podľa ktorého by sa tak mali deliť globálne dejiny – sofistikovaná psychológia vedomia v upanišádach predstavuje taký kvantový skok v ľudskom vývine. Je to veľmi provokatívne tvrdenie, ktoré má vyzdvihnúť filozofický význam upanišád.

Podľa môjho názoru to, čo hovoria upanišaády o vedomí, je vskutku výnimočné a zaslúži si pozornosť každého, koho zaujíma problematika bytia a vedomia.

Dá sa povedať, že v upanišádach sa nachádzajú aj zárodky svetových náboženstiev?

V upanišádach sa nachádzajú zárodky hinduizmu. Treba si však uvedomiť, že hinduizmus je príliš široký pojem, ktorý má opísať rôzne indické náboženské tradície.

A čo budhizmus? Ovplyvnili Budhu upanišady?

Upanišády nie sú priamo spojené s budhizmom. Budhizmus však vznikal v prostredí, v ktorom už boli prítomné najstaršie upanišády, a naopak, niektoré upanišady vznikali počas rozvoja buddhizmu. Preto medzi nimi existujú paralely.

Buddhizmus uvádzate s dvoma d, prečo?

Pretože v sanskrte sú budha a buddha dve rozdielne slová. Slovo Buddha znamená „prebudený“ a Budha je sanskrtský názov planéty Merkúr.

Nejde o jediný prípad, keď máme v slovenčine nepresný prepis slov z východných kultúr. Mala by slovenčina prehodnotiť ich písanie?

Do slovenčiny sa indické slová dostávali a dostávajú komplikovanou cestou, dochádza aj k zjednodušovaniu ich výslovnosti.

Napríklad v českom prostredí sa prepisy slov z orientálnych jazykov približujú pôvodnej výslovnosti, keďže tam došlo k úzkej spolupráci jazykovedcov a orientalistov.

Na Slovensku, žiaľ, takáto spolupráca nie je. Slová sa do slovenčiny dostávajú často cez angličtinu, ktorá nepozná napríklad krátke a dlhé hlásky, čo spôsobuje, že máme nesprávne prepisy slov. Nemuseli by sme ich mať, ak by sa ich používanie konzultovalo so špecialistami na dané jazyky.

Akú formu mali vlastne najstaršie upanišady? Naozaj sa pôvodne odovzdávali iba ústne?

Najvýznamnejšie upanišády vznikli niekedy v 1. tisícročí pred našim letopočtom a zjavne v kultúre bez písma.

To aj znamená, že sa po dlhý čas odovzdávali z učiteľa na žiaka ústne. Žiak sa ich učil od učiteľa naspamäť. Pritom sa z učiteľa na žiaka prenášala aj určitá interpretácia. Dnes existujú viaceré interpretácie a je úplne prirodzené, že sa po tisícročia menia. O odhalenie ich pôvodného významu sa usiluje indologický výskum.

Neposúva to ich význam, ak dnes kolujú na internete? Išlo predsa o intímny dialóg medzi učiteľom, guruom, a žiakom. Dnes sú takpovediac predhodené davom.

Áno, je to tak. V Indii dodnes prebieha seriózne štúdium upanišád tak, že ich učiteľ vysvetľuje žiakom.

Máte pravdu, že v súčasnosti sú voľne dostupné v tlačenej podobe a na internete. Je to dôsledok demokratizácie poznania. Určite pritom dochádza k posunu významu. K nemu však zjavne dochádzalo po tisícročia v Indii a od 19. storočia aj v Európe.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Sinologička Čarnogurská: Čínski filozofi sú podnetnejší než koncept nebeského supermanažéra Čítajte 

V Európe už niekoľko desaťročí máme dosť povrchnú módu spojenú s východnými náboženstvami a filozofiou. Nie je to skôr na škodu veci?

Myslím si, že sa pri poznávaní povrchnosti nevyhneme. Nemôžeme poznať všetko dôkladne. Veď často máme aj povrchné poznanie kultúrne blízkych náboženstiev a filozofií. Problém nastáva vtedy, ak sa niekto s povrchným poznaním začne vydávať za experta.

Čo je pre vás osobne inšpiratívne na týchto textoch?

Mňa najviac zaujala metóda prezentácie upanišádového poznania. Konkrétne ma upútala ich analýza bdelého stavu, snenia a hlbokého spánku, ako aj výklad vzťahu príčiny a následku.

Málo známe je, že v slovenskom prostredí bol záujem o staroindické texty už pred dvesto rokmi. Vy ste sa venovali aj reflexii sanskrtu u našich národovcov a uvádzate, že Štúr po príchode zo štúdií v Prešporku urobil aj prednášky na túto tému.

Áno, Štúr sa začal učiť sanskrt ešte pred svojím odchodom na štúdium do Halle. Je možné, že tam absolvoval aj kurz sanskrtu. V Halle bol jeho učiteľom jeden zo zakladateľov indoeuropeistiky August Friedrich Pott.

Dá sa povedať, že ho sanskrt inšpiroval aj pri tvorbe slovenskej gramatiky?

Je nepochybné, že v Nauke reči slovenskej sa Štúr pokúsil preniesť niektoré kategórie sanskrtskej gramatiky do slovenskej gramatiky. Ako príklad možno uviesť slovo všemeno, ktorým označoval to, čo my poznáme ako zámeno. Ide o Štúrov doslovný preklad sanskrtského slova sarvanáma.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Štúra si chce privlastniť dezinformačná scéna. Zneužívajú ho na propagandu Putina Čítajte 

Súčasne však mal Štúr aj predsudky a dehumanizoval obyvateľov Indie. Prečo?

Štúra okrem sanskrtu zaujímali aj dejiny Indie. Žiaľ, bol však príliš očarený Hegelovým poňatím dejín, podľa ktorého bola India krajinou počiatku alebo detstva svetového ducha. Tento duch sa však podľa toho už presunul na Západ a India preňho zotrvávala vo svojej detskej minulosti.

Žiaľ, Štúr Indom upieral existenciu vlastnej vôle, ako aj zákonov a morálky. Niekedy sa vyjadroval k veciam, ktoré poriadne nepoznal.

Boli súčasťou európskej optiky okrem povýšenosti a predsudkov aj iné pohľady na Indiu?

Ani v Štúrovej dobe to nebol jediný pohľad na Indiu a Indov. Hoci povýšenosť a predsudky boli súčasťou európskeho pohľadu, mnohí vzdelanci si v 19. storočí uvedomovali, že India disponuje obrovským kultúrnym a duchovným bohatstvom.

Nie je smiešne, že Briti ospravedlňovali kolonizáciu Indie tým, že vraj prinášajú civilizáciu? Veď pred tritisíc rokmi, keď v Európe žili len negramotní lovci a pastieri, mali už v Indii písmo, gramatiku a ucelený filozofický koncept.

Samozrejme, v súčasnosti je eurocentrický pohľad na svet neudržateľný. Keď Briti ovládli Indiu, európska kultúra a veda boli už dobre vyvinuté.

Musíme si uvedomiť, že od polovice 18. storočia začína priemyselná revolúcia, ktorá dala zjavne spolu s kolonizáciou a osvietenskými myšlienkami niektorým pocit nadradenosti nad mimoeurópskym svetom. No technický pokrok a západná kultúra silno ovplyvnili aj vtedajšie indické elity.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Je najstaršou slovenskou milostnou básňou. Šteklivé verše vyvolávajú úsmev Čítajte 

Negatívne, ale aj pozitívne predsudky existovali a existujú dodnes, a to na oboch stranách. Tomu sa v medzikultúrnej komunikácii asi nikdy úplne nevyhneme.

Čo môžu povedať tieto prastaré texty nám, ľuďom 21. storočia?

Myslím si, že všetky hodnotné texty k nám nejakým spôsobom môžu prehovoriť. Vysoká hodnota upanišád je daná ich kultúrnym významom v Indii aj ich rezonanciou po celom svete.

Mnohí v nich nájdu aj to, čo by sme mohli nazvať múdrosťou. Upanišády sa zaoberajú otázkou, čo sme, čo je skutočné, čo je neskutočné, čo je vedomie. Pre človeka, ktorý sa zaujíma o túto problematiku, budú iste prínosným čítaním. Neponúkajú nijaké riešenie problémov sveta, v ktorom žijeme. Skôr naopak, vyžadujú obrátenie sa do vlastného vnútra, ktoré vedie k poznaniu samého seba.