Žitňanská v Aréne: Raz doplatíme na to, že ministri chodia do relácie k Bombicovi

Text pre upraveným prepisom relácie Aréna s Janou Krescanko Dibákovou.

Trojnásobná ministerka spravodlivosti LUCIA ŽITŇANSKÁ dnes prednáša na vysokej škole mladým právnikom. Do politiky ju aktuálne nikto nevolá a ani sa do nej neplánuje aktívne vrátiť.

“Prehupla som sa do štádia, že mám od politiky odstup. A cítim sa v tejto pozícii dobre. Zároveň mám asi to životné šťastie, že som sa mohla vrátiť k profesii, ktorú som mala rada aj predtým, ako som do politiky vstúpila, a mám ju rada aj teraz,” hovorí bývalá politička, s ktorou Jana Krescanko Dibáková v relácii Aréna prebrala aj zmenu infozákona, politický trest pre Andreja Kisku, odškodňovanie za covidové náklady.

Zhodnotila aj rok ministra Suska a poukázala na to, čo ju znepokojuje.

Aktuálne ste vysokoškolskom pedagogičkou. Máte v pláne aj nejaké politické aktivity?

Nie, som vysokoškolská pedagogička. Okrem toho mám rôzne, skôr odborné aktivity, po politike nepoškuľujem.

Ani vás nevolajú?

Ani ma nevolajú a ani sa nikam neponúkam.

A keď vás zavolajú po tejto relácii, čo im odpoviete?

Nie, nemám záujem.

Prečo?

Pretože som sa prehupla do štádia, že mám od politiky odstup. A cítim sa v tejto pozícii dobre. Zároveň mám asi to životné šťastie, že som sa mohla vrátiť k profesii, ktorú som mala rada aj predtým, ako som do politiky vstúpila, a mám ju rada aj teraz. Takže mňa moja práca uspokojuje.

Nechcete opätovne vstúpiť do politiky aj preto, aká je v nej aktuálne atmosféra?

Atmosféra je mimoriadne agresívna a osobná. Zhoršovalo sa to aj počas môjho pôsobenia, ale teraz je extrémna.

No zároveň to nevnímam tak, že by som sa niekedy v živote bála. Takže keby som veľmi chcela, asi by ma to nebrzdilo. Naozaj som rada v mojej robote, ale viem si predstaviť, že by som vedela ponúknuť nejaké odborné riešenia pre niekoho, kto sa angažuje v politike – nie tak, aby ja som sa angažovala ja.

Infozákon? Nekaziť

Najnovšie rezonuje téma novelizácie infozákona, ktorý je akýmsi pomníkom Jána Langoša. Čo priniesla novela súčasnej vlády? Ako veľmi zasiahne tých, ktorí chcú informácie od štátnych orgánov?

Jedna novinka je, že ak poskytnutie informácií vyžaduje príliš veľa vyhľadávania, tak môže byť spoplatnené, respektíve môže si inštitúcia alebo samospráva pýtať – ako zákon hovorí – účelne vynaložené náklady.

Druhá novinka, ktorá ma zarazila možno ešte viac, je, že sa predlžuje lehota na poskytnutie informácií. Doteraz to bolo osem dní, po novom to bude dvanásť pracovných dní. To je podľa mňa nepríjemné a aj nefér voči tým, ktorí sa pýtajú.

Informácie budú teda drahšie a neskôr. Doteraz platilo, že si inštitúcia mohla vypýtať uhradenie priamych nákladov, ktoré s poskytnutím informácie súviseli. Teraz si už môže orgán vypýtať peniaze pomerne subjektívne. Neznie formulácia príliš vágne?

Je to úplne vágne, pretože sú tam vlastne dva pojmy, ktoré nie sú precízne uvedené. Tam je také znenie, že ak si to “vyžaduje mimoriadne náročné vyhľadávanie”, tak to je prvý vágny pojem. A druhá otázka je, čo sú to účelne vynaložené náklady.

Celá novela je postavená na naozaj vágnych pojmoch a možno mať obavy o to, ako to budú vykladať správne orgány. Na druhej strane, podľa mňa je to aj pre nich dvojsečná zbraň, pretože aj oni budú mať problém nejako vyložiť tie pojmy.

Ale niekedy sa naozaj vyskytli kverulanti a žiadatelia bizarností.

Niekedy to tak aj bolo, ale my sme potom navrhli, že dobre, ak tá informácia má viac ako sto strán, tak za každú stranu si môžu vypísať päť centov. A môžeme sa baviť, či je to dosť, alebo málo. No bolo to jasné pravidlo. Toto sú však samé vágne pojmy.

O informácie často žiadajú aj študenti, ktorí píšu rôzne odborné práce. Tiež novinári či mimovládne organizácie, ktoré dohliadajú na transparentnosť konania štátnych a verejných inštitúcií. Nejde tak trochu aj o to skomplikovať prácu ľuďom, ktorí sa pozerajú vláde, parlamentu a štátnym orgánom na prsty?

Vylúčiť sa to nedá. Samozrejme, veľmi záleží, kto a akým spôsobom bude so zákonom narábať. Vieme predpokladať, že skôr či neskôr k využitiu tejto novely príde a dostane sa to na súd. Čiže v konečnom dôsledku nám nejaké pravidlá pre tieto vágne formulácie dá Najvyšší správny súd. Ten problém je, že to bude o rok, o dva, o tri. Nevieme teda, kedy sa dočkáme záväzného výkladu, podľa ktorého by sa potom mohlo postupovať. Takže áno, veľmi to rozširuje taký priestor neistoty, rozširuje to priestor pre možné zneužitie.

Keď sa niekto bude súdiť o to, či bola adekvátne požadovaná odplata a či bola požadovaná v adekvátnej výške, tak ho to bude stáť peniaze a súdne konanie. Bude to dlho trvať a v konečnom dôsledku to zaťaží aj správne súdy. Preto považujem to schválené riešenie za veľmi nešťastné.

Pred pár rokmi bolo na stole aj riešenie, ktoré bolo exaktné a obhájiteľné.

Webové stránky štátnych orgánov sú veľmi často veľmi diétne. Platí, že ak budú štátne orgány otvorenejšie na webe, budú mať menšie problémy s infozákonom?

Určite áno. Ale ako hovorím, mňa tento spôsob novely infozákona naozaj veľmi mrzí, lebo je to dar, ktorý sme dostali od Jána Langoša. My sme to potom za Radičovej vlády ešte rozšírili o zverejňovanie zmlúv. Ten priestor si treba chrániť a nie ho takýmito vážnymi formuláciami skôr obštruovať.

Kiska s trestom od súdu – nie od politikov

Poďme k tým opatreniam, ktoré sa týkajú bývalého prezidenta Andreja Kisku. Odsúdením za podvod v kampani by mal prísť aj o ochranku a rentu. Ak sa na to pozrieme z hľadiska toho, že skutok bol spáchaný pred tým, ako sa stal prezidentom, nejde o retroaktivitu?