Zle nastavený zákon núti cestovky podvádzať, peniaze Slovákov sú v ohrození

Poistenie proti úpadku je z týchto dôvodov kľúčovou podmienkou pre vznik akejkoľvek cestovnej kancelárie na Slovensku. Ak ho firma nemá, nemôže na našom trhu legálne podnikať.

Ako však upozornil špecializovaný portál Poistenie.sk, v súčasnosti je nemožné takéto poistenie získať. Nové cestovné kancelárie, ktoré spĺňajú všetky ostatné zákonné podmienky, sa tak ocitajú v začarovanom kruhu, ktorý ich núti hľadať iné cestičky, ako podnikať v segmente cestovného ruchu. Mnohé z nich sú pritom za hranou zákona.

Poisťovne nechcú ísť do rizika

Základný problém spočíva v tom, že poisťovne, ktoré majú oprávnenie poskytovať zábezpeku cestoviek proti úpadku – ide o poisťovne Colonnade, Generali, Kooperativa, Union a Uniqa –, ju v skutočnosti poskytujú, respektíve predlžujú len existujúcim klientom. Nové subjekty bez ohľadu na ich podnikateľský plán či finančné zázemie nemajú šancu toto poistenie získať.

„Poisťovne najčastejšie argumentujú tým, že majú vyčerpanú kapacitu a nevedia zabezpečiť zaistenie. Preto ten produkt vôbec nie sú ochotné poskytnúť,“ vysvetľuje Miloš Kmety, dlhoročný expert v oblasti cestovného poistenia. Podľa neho je to však len formálny dôvod. „V skutočnosti poisťovne toto riziko jednoducho nechcú prijať,“ tvrdí.

V praxi sa pritom nedopúšťajú ničoho nezákonného. Ako totiž vysvetľuje advokátka Alexandra Bajzíková z advokátskej kancelárie Taylor Wessing, legislatíva explicitne neukladá poisťovniam povinnosť uzatvárať poistenie proti úpadku so všetkými žiadateľmi.

To znamená, že poisťovne môžu na základe vlastného posúdenia rizika insolventnosti odmietnuť uzatvoriť zmluvu, a to najmä s novými cestovnými kanceláriami, ktoré považujú za rizikové. „Toto rozhodnutie poisťovní nie je nezákonné a ide v podstate o podnikateľské rozhodnutie poisťovní,“ ozrejmuje odborníčka.

Poisťovňa Uniqa práve z tohto dôvodu v súčasnosti predlžuje poistenie iba cestovkám, ktoré v nej už majú uzatvorené poistenie. „Ide o obchodné rozhodnutie, ktoré je, samozrejme, ovplyvnené právnym a ekonomickým prostredím na Slovensku, ako aj stavom trhu v príslušnej oblasti,“ uviedla v stanovisku.

Uniqa zároveň dodala, že v susednom Česku takéto poistenie klientom poskytuje. „Hoci ani tento systém nie je dokonalý, považujeme ho za dostatočne kvalitný v zmysle rozumného nastavenia podmienok v podnikateľskom prostredí,“ dodala poisťovňa.

Riešenie existuje, štát ho odmieta

Rozdiel medzi slovenským a českým trhom spočíva primárne v tom, že u našich susedov od roku 2019 funguje takzvaný garančný fond. Vznikol po eskalácii problému poistného trhu, keď celý trh prestal nielen prijímať nových klientov, ale aj rozširovať tých súčasných. Vtedajšie znenie zákona totiž v podstate viedlo k neobmedzenému krytiu bez ohľadu na to, čo bolo dohodnuté v poistnej zmluve.

Súčasný systém v Česku poskytuje klientom cestovných kancelárií záruku, že ich nároky budú uspokojené aj v prípade, že dohodnutý limit nie je z akéhokoľvek dôvodu dostatočný. Podobný systém funguje aj v Nemecku.

Po zriadení garančného fondu volajú aj poisťovne pôsobiace na Slovensku. Podľa Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO) by bol tento inštitút zárukou uspokojenia všetkých nárokov klientov v prípade úpadku cestovnej kancelárie a popri poistnej zmluve by išlo o ďalší prostriedok záruky proti úpadku. Zriadenie fondu by zároveň zabezpečilo stopercentnú ochranu práv cestujúceho v zmysle požiadaviek európskej smernice.

Aktuality.sk sa snažili zistiť, aký postoj má k vytvoreniu takéhoto systému štát. Rezort hospodárstva, v ktorého kompetencii je zákon o zájazdoch, však na naše otázky napriek niekoľkým urgenciám nereagoval. Nové ministerstvo cestovného ruchu zas odkázalo, že v súčasnosti nepovažuje za potrebné zavádzať tento inštitút.

„Podľa dostupných analýz je inštitút garančného fondu zavedený v menej ako polovici členských štátov Európskej únie. Zároveň je nutné podotknúť, že garančný fond nenahrádza komerčné poistenie cestovnej kancelárie, ale je len jej doplnkom, akýmsi druhým pilierom,“ uviedol hovorca rezortu Patrik Velšic.

Na jednej strane je podľa rezortu mechanizmus zaujímavý pre poisťovne z pohľadu zníženia rizikovosti poistenia cestovných kancelárií, na druhej strane pre podnikateľské subjekty prináša ďalšie náklady a administratívnu záťaž.

Jablkom sváru sú vysoké náklady

S týmto názorom súhlasí aj Slovenská asociácia cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA), podľa ktorej tvorba fondu nie je spravodlivá, keďže sa na nej podieľajú zodpovedné cestovné kancelárie a v prípade úpadku sú peniaze použité aj na podpoistené alebo nepoistené cestovné kancelárie.

„Pri vzniku garančného fondu by podnikateľom vznikli ďalšie náklady v podobe povinného odvodu z tržieb do garančného fondu, čo by mohlo mať vplyv na cenu zájazdov a v konečnom dôsledku aj na konkurencieschopnosť slovenských cestovných kancelárií,“ ozrejmil šéf asociácie Roman Berkes.

SACKA zároveň tvrdí, že vytvorenie garančného fondu v súčasnosti nie je potrebné ani z hľadiska dopytu. V minulom roku sa na ňu vraj obrátilo len pár neúspešných žiadateľov o zabezpečenie ochrany pre prípad úpadku prostredníctvom poistenia. Ich počet je podľa Berkesa vo vzťahu k počtu existujúcich cestovných kancelárií veľmi nízky a pohybuje sa v jednotkách žiadateľov.

SLASPO však obavy z výrazného zvýšenia nákladov zmierňuje. Príspevok do systému sa síce stanovuje pre každý rok nanovo, najviac je to však vo výške 0,1 percenta z obratu cestovnej kancelárie.

Keď sa opäť pozrieme za hranice, v Česku bol v tejto maximálnej výške len v rokoch 2018 a 2019. O rok neskôr sa znížil na 0,05 percenta, v roku 2021 bol príspevok nulový a pre rok 2022 bol stanovený vo výške 0,03 percenta. „Ide o sumy, ktoré tvoria zanedbateľnú časť tržieb cestovných kancelárií, nehrozí teda zdvojnásobenie ich nákladov,“ prízvukuje SLASPO.

Asociácia zároveň upozorňuje, že bez aktívneho zapojenia podnikateľských subjektov nemôžu poisťovne poskytovať garancie za ich vysokorizikové záväzky, a to aj s ohľadom na dodržanie všetkých zákonných regulácií pre podnikanie poisťovní.

Ak by napríklad štát legislatívne zaviazal poisťovne povinne uzatvárať poistné zmluvy s každou cestovnou kanceláriou, mohlo by ísť o porušenie práva na ochranu ich majetkových a podnikateľských záujmov, vysvetľuje advokátka Bajzíková.

Štát nemá povinnosť konať

Podľa šéfredaktora portálu Poistenie.sk Petra Šimka štát rezignoval na aktívny prístup k rozvoju ochrany spotrebiteľa v cestovnom ruchu. Nepriniesol totiž žiadnu inováciu ako reakciu na vzniknutý stav a všetko nechal na poisťovne. Tie ako zodpovedné podnikateľské subjekty zastavili upisovanie tohto rizika novým klientom.

„Znamená to teda, že u nás nevznikne žiadna legálna nová cestovná kancelária, pretože nemá kde získať poistenie v zmysle zákona o zájazdoch,“ dodáva Šimko.

Advokátka Bajzíková však upozorňuje, že právna zodpovednosť štátu je v tejto situácii nejednoznačná. „Štát síce môže niesť právnu zodpovednosť za svoju nečinnosť, ak by táto nečinnosť porušovala konkrétne právne záväzky vyplývajúce z práva Európskej únie alebo vnútroštátnej legislatívy. Aktuálne však neexistuje explicitná legislatívna povinnosť štátu zriadiť takýto fond,“ vysvetľuje.

Napriek tomu, že odmietanie uzatvárania poistných zmlúv s novými cestovnými kanceláriami predstavuje významnú praktickú prekážku pre vstup týchto subjektov na trh, štát podľa Bajzíkovej nemá výslovnú povinnosť na túto situáciu reagovať legislatívnou úpravou. „Otázka systémového riešenia, napríklad zriadením garančného fondu, je preto primárne politickou otázkou a závisí od rozhodnutia zákonodarných orgánov,“ vysvetľuje expertka.

Dve možnosti, obe sú rizikové

Miloš Kmety upozorňuje, že súčasný stav by sa nemal brať na ľahkú váhu. Podľa jeho slov vzniká situácia, keď štát de facto bráni vstupu nových podnikateľských subjektov na trh cestovného ruchu.

Podľa Petra Šimka tak majú neúspešní žiadatelia o poistenie proti úpadku v súčasnosti len dve možnosti. Buď môžu podnikať bez poistenia, za čo im hrozí mastná pokuta od Slovenskej obchodnej inšpekcie a zákaz ešte oficiálne nezačatej činnosti, alebo si účelovo založiť viacero eseróčiek.

Ako vysvetľuje advokátka Bajzíková, rozdeľovanie služieb v cestovnom ruchu medzi viaceré obchodné spoločnosti s totožnými vlastníkmi tak, že jedna spoločnosť napríklad predáva letenky, druhá ubytovanie a ďalšia stravu, prípadne sprievodcovské služby, nie je zákonom výslovne zakázané. Ak však ide o aktivitu, ktorej možným cieľom je vyhnúť sa povinnosti poistenia proti úpadku, takéto konanie môže byť považované za účelové obchádzanie zákona.

„Z pohľadu ochrany spotrebiteľa je dôležité, aby zákazníci mali záruku, že ich peniaze budú chránené v prípade úpadku poskytovateľa služieb. Ak sa cestovné služby poskytujú prostredníctvom viacerých prepojených subjektov bez povinného poistenia, spotrebitelia môžu byť vystavení zvýšenému riziku finančnej straty,“ približuje Bajzíková.

Prípadné obchádzanie pravidiel a nedostatočné informovanie spotrebiteľa môžu byť podľa jej slov považované za klamlivé obchodné praktiky, pričom nie je vylúčené, že Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) ako orgán dohľadu by v prípade porušenia právnych predpisov mohla iniciovať konanie voči obchodníkovi.

SOI však zatiaľ nezaznamenala žiadny prípad, v rámci ktorého by cestovná kancelária obchádzala zákon rozdelením služieb medzi viaceré firmy. Podľa našich informácií však na Slovensku pôsobí viacero takýchto subjektov vrátane biskupstiev, ktoré organizujú rôzne náboženské púte, či agentúr zameraných na organizovanie školských zájazdov.