Zlepenec a chaos. Ako sa Šimečka snaží napodobňovať Fica a ten ho ignoruje (analýza)

BRATISLAVA. Robert Fico je považovaný za majstra politickej komunikácie, pretože dokáže presvedčivo opakovať svoje posolstvá tak dlho, až im veľká časť voličov uverí. Jeho zásluhou sa výrazy ako zlepenec či sociálne istoty dostali do širokého povedomia verejnosti a zostali tam dodnes.

Ficovu stratégiu sa snaží napodobňovať jeho súper Michal Šimečka. Preto z jeho úst v poslednom čase opakovane počúvame na adresu vlády výrazy ako drahota či chaos.

„Je to rozpočet drahoty, chaosu a minulosti,“ napísal Šimečka na facebook po schválení budúcoročného rozpočtu.

Denník SME porovnal komunikáciu oboch politikov tak, že sa pozrel na ich písané statusy na facebooku od mája tohto roka do polovice decembra. S využitím nástroja Esuit a umelej inteligencie analyzoval asi 11-tisíc slov, ktoré od mája napísal Fico, a 36-tisíc slov, ktoré napísal Šimečka.

Kým pre Šimečku je slovo „Fico“ jedno z najpoužívanejších, predseda Smeru naopak predsedu PS vo svojich statusoch skoro vôbec nespomína.

Facebook je najpopulárnejšia sociálna sieť na Slovensku, a preto je pre politikov dôležitá. Svoje posolstvá tam vedia pomerne jednoducho dostať k stovkám tisíc ľudí v takej podobe, ako si sami zvolia.

Fico je na facebooku podľa počtu interakcií (lajky, komentáre, zdieľania) dlhodobo najúspešnejším slovenským politikom. Po atentáte na neho na niekoľko týždňov utlmil svoju komunikáciu, no od jesene už píše takmer každý deň.

Šimečka je aktívnejší, napíše aj niekoľko statusov za deň, no tie majú slabší dosah. Viac sa mu darí na instagrame.

Fico len o opozícii

Premiér presadil v septembri odvolanie Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu. Na niekoľko týždňov sa stal jeho hlavným politickým súperom. Bolo to však jediné obdobie od mája, keď Fico venoval opozičnému lídrovi sústredenú pozornosť.

Od mája do júla a ani od októbra doteraz ho vo svojich statusoch nespomenul ani raz. Hovorí len všeobecne o opozícii.

Napríklad napísal, že atentátnik bol predĺženou rukou opozície, že opozícia vyvíja protištátnu činnosť v Bruseli, alebo že „lídri tzv. opozície vedia robiť len zle“.

Je to aj veľký kontrast so Šimečkom, pre ktorého bolo slovo „Fico“ tretie najpoužívanejšie na jeho profile.

Rovnaký obraz vidieť aj pri používaní názvov strán „Smer“, „PS“, „Progresívne Slovensko“ či termíne „progresívci“. Šimečka často používa názov strany svojho súpera, Fico nie.

Odborník na komunikáciu Gabriel Tóth z agentúry New School Communications to považuje za logické.

„Fico je zosobnením vecí, ktoré táto vláda reprezentuje, je správne sa na neho zamerať,“ vysvetľuje Tóth. Šimečka tým ukazuje, že je ako líder opozície pripravený ho nahradiť.

Ako predseda vlády má však Fico podľa Tótha silné komunikačné postavenie, a ak na niekoho ukáže prstom, dáva mu tým automaticky legitimitu.

Aj preto považoval Tóth za chybnú stratégiu, keď Fico venoval toľko energie odvolávaniu Šimečku. Politicky tento cieľ síce dosiahol, no zároveň tým pomohol Šimečkovi zviditeľniť sa.

Predseda PS nemal dovtedy vysokú mieru poznateľnosti a dôveryhodnosti u voličov. Tieto čísla mu vďaka Ficovi narástli.

„Myslím si, že on sa z toho poučil a teraz mu už viditeľnosť dávať nechce,“ myslí si Tóth.

Ani iným politikom Fico nedal veľa priestoru. Skôr sa na nich zameriaval pri konkrétnej príležitosti.

Bývalému prezidentovi Andrejovi Kiskovi venoval viac pozornosti, keď koncom októbra rozhodol Krajský súd v Prešove, že Kiska je vinný z daňového podvodu.

O bývalých premiéroch Hegerovi a Ódorovi zase písal, keď hľadal vinníkov za stav hospodárstva a chcel tak ospravedlniť konsolidačné opatrenia svojej vlády.

Základom je opakovať

Analýza SME ukazuje, že aj Šimečka sa naučil pracovať s politickým slovníkom systematicky. Po atentáte na Fica stúpla frekvencia používania slov ako „zmier“ či „upokojenie“. Na jeseň ich nahradili pojmy ako „drahota“, a neskôr aj „chaos“ alebo „zlepenec“.

Pri drahote líder PS poukazuje na to, že vládny konsolidačný balíček na budúci rok zvýši ceny. Chaosom a zlepencom zase odkazuje na koaličné spory v parlamente.

Tóth tvrdí, že takéto opakovanie posolstiev má obrovský význam. „Konzistentnosť komunikácie je veľmi podceňovaná schopnosť slovenských politikov. Majú pocit, že keď o niečom písali včera, tak dnes už nemusia opakovať to isté,“ hovorí.

V skutočnosti sa jeden status na facebooku dostane len k malému zlomku priaznivcov. Preto ho treba opakovať. „Keď nebude konzistentne opakovať tie isté veci, tak sa to do hláv ľudí nedostane,“ varuje Tóth.

Fico pomerne často opakoval slová vojna a mier v rôznych variantoch.

Najpoužívanejším slovom u neho je „vláda“. To nie je až také prekvapivé, keďže sa snaží ako premiér upozorňovať najmä na aktivity vlády.

Obaja politici často používajú slovo „Slovensko“, Šimečka na rozdiel od Fica často používa aj slovo „ľudia“ (v grafe ako „človek“).

Tóth spomína, že podobnú obsahovú analýzu komunikácie na sociálnych sieťach už v minulosti v agentúre New School Communications robili. Vyšlo im, že opoziční politici viac vysielali všeobecné posolstvá, kým vládni politici boli konkrétnejší.