Zo Štúrova je slovenský Wall Street. Maďari si tam masívne zakladajú účty, aby sa vyhli Orbánovej transakčnej dani
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Len rieka Dunaj oddeľuje desaťtisícové Štúrovo na juhu Slovenska od maďarského Ostrihomu. Spája ich Most Márie Valérie, vďaka ktorému sa za desať minút pešej chôdze dostanete z jedného štátu do druhého.
Keď sa zahľadíte zo slovenského brehu na ten maďarský, zrak vám okamžite padne na historickú baziliku, ktorá je tretím najväčším duchovným stánkom v celej Európe. Ľudia z opačnej strany Dunaja však na slovenskom brehu žiadne pamätihodnosti nevyhľadávajú. V Štúrove ich zaujíma najmä miestne bankové služby. Na Slovensku sú totiž lacnejšie.
K netradičnému turizmu dopomohol maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý v Maďarsku pred viac ako desatimi rokmi zaviedol transakčnú daň. Rovnakú daň zavádza vláda Roberta Fica na Slovensku.
Jeden rozdiel tu však bude: v Maďarsku túto daň vyberajú od úplne všetkých – nie je povinná len pre firmy a podnikateľov, ako to bude u nás. Platia ju teda aj maďarskí občania, ktorí z každého bankového prevodu odovzdajú štátu 0,45 percenta z prevedenej sumy. No a ak si vyberajú z bankomatu hotovosť, zaplatia dvojnásobok spomenutej taxy. Maďari, ktorí si to môžu dovoliť, preto aj so svojimi peniazmi cestujú do Štúrova.
„Je to taký slovenský Wall Street. Mesto nie je veľké, za desať minút prejdete celé centrum a všetky banky tu sídlia,“ opisuje Ildikó, zamestankyňa miestnej banky. Vo finančnom sektore pracuje už 13 rokov, a tak si pamätá aj časy, keď na založenie účtu nebolo potrebné žiadne zdĺhavé papierovanie.
Wall street na Hlavnej ulici
Skúsená bankárka nám potvrdila, že hustá sieť bankových domov, ale aj centier hazardu stojí v malom pohraničnom meste najmä preto, že v susednom štáte sú finančné služby drahšie.
„Keď sa prejdete po Hlavnej ulici v Štúrove, rad-radom tam sídlia banky, kasína alebo herne. Všetko najmä pre prísnejšie pravidlá v Maďarsku,“ pokračuje Ildikó.
Keď v stredu prechádzame ulicami Štúrova, maďarčinu počuť rovnako často ako slovenčinu. Zmes týchto dvoch jazykov sa neozýva na každom kroku len preto, že miestne obyvateľstvo je zmiešané. Mnoho ľudí, ktorých v centre stretáme, sú „turisti“ zo susednej krajiny.
„Registrujeme, že tu je určitý pohyb, skutočne vela maďarských občanov tu má akvitiy, aj podnikateľské, to vidíme a vnímame,“ hovorí primátor mesta Eugen Szabó (nezávislý).
Za primátora Štúrova ho po prvý raz zvolili v roku 2015, takže o jeho infraštruktúre má dobrý prehľad. Dopyt po slovenskom tovare, ale najmä službách sa podľa jeho slov zvýšil najmä v ostatných dvoch rokoch. „V poslednej dobe, ako boli v Maďarsku zavedené rôzne dane a cenové stropy, došlo k presunom na Slovensko, veľa ľudí sem začalo chodiť.“
Rovnakú skúsenosť má aj Edina, ktorá tento rok začala pracovať pre spoločnosť v blízkom Ostrihome na maďarskej strane hranice. Približne tretina jej kolegýň a kolegov má účet v slovenskej banke.
„Tí, čo viac cestujú, majú buď Revolut, alebo účet v banke v Štúrove. Používajú kartu a aj rozmýšľajú v eurách. Keď sú na Slovensku, aj si niečo nakúpia. Veľa vecí je u nás lacnejších, keďže v Maďarsku majú 27-percentnú DPH a u nás je jej sadzba 20 percent,“ rozpráva nám Edina.
Revolut, ktorý spomenula, je dnes vo svete snáď najznámejší digitálny poskytovateľ finančných služieb. V Maďarsku by mal mať podľa vyjadrení jeho predstaviteľov 1,5 milióna klientov.
Mnohí maďarskí občania však stále preferujú účet v kamennej banke. Na Slovensko za ním cestuje najmä bohatšia maďarská klientela, tvrdili nám zamestnanci štúrovských bankových pobočiek, s ktorými sme hovorili. Po založení účtu už nemusia pravidelne cestovať do Štúrova alebo iného hraničného mesta, väčšinu služieb dokážu vybaviť online.
„Približne 70 percent našich VIP klientov nepochádza zo Slovenska,“ potvrdzuje Ildikó. Cez slovenský účet platia doma aj v zahraničí, investujú či vyplácajú zamestnancov. Jedine získanie úveru je pre nich náročné.
Ako sme ďalej zistili, zakladanie účtov pre cudzincov funguje v štúrovských bankách veľmi jednoducho. Ľudia z Maďarska, na ktorých sa doma už dnes vzťahuje transakčná daň, vedia vďaka tomu pomerne slušne ušetriť každý mesiac.
Stojí ich to čas aj cestovné náklady, no ušetria
Na Hlavnej ulici v Štúrove sídlia pobočky piatich rôznych bánk. Pred pár rokmi tam mal pracovisko aj šiesty bankový dom, teda OTP banka. Tá sa však zlúčila s ČSOB. V meste je aj dostatočný počet bankomatov.Ani pobočku, ani bankomat v Štúrove nemá len Fio banka.Maďarskí klienti aktuálne nemôžu využívať služby len v Unicredit banke. „Pred pár mesiacmi vypovedali zmluvy všetkým maďarským klientom, ktorí nevedeli dokázať, že na Slovensku podnikajú,“ vysvetľuje nám jedna zo zamestnankýň, s ktorou sme sa v stredu rozprávali.
Na porovnanie: rovnako veľké mesto Šahy, ktoré tiež leží v pohraničí, takú hustú sieť bankových pobočiek nemá. „Nič iné ako Slovenskú sporitelňu tam nenájdete. No z Budapešti je najlepšia cesta práve do Štúrova, preto je to tak. Za 30-40 minút autom ste tu,“ vysvetľuje nám jedna z pracovníčok štúrovských bánk.
Maďarskí občania, ktorí majú účet v slovenskej banke, si môžu zo Štúrova odniesť domov aj hotovosť vo forintoch. Mnoho takýchto „turistov“ ide z bankovej pobočky rovno do zmenárne, ktorá stojí na tej istej ulici. Zamestnanec za okienkom nám potvrdzuje, že denne takto príde 10 až 12 ľudí a menia si eurá za forinty.
Väčšina cudzincov však platí doma v Maďarsku kartou. Každá slovenská banka má síce trochu iné pravidlá, no väčšina klientov slovenských bánk platí za výbery z bankomatu v cudzine. Aj s týmto poplatkom však maďarskí občania so slovenským účtom nakoniec platia menej, než by platili, keby si peniaze vyberali z účtu v maďarskej banke.
Štúrovčanka Edina od svojich maďarských kolegov z práce v Ostrihome vie, koľko peňazí zaplatia mesačne na transkačnej dani, ak si nechávajú výplatu posielať na maďarský účet. V Maďarsku je priemerný plat 621 200 forintov, teda približne 1620 eur, z ktorého človek zaplatí na transakčnej dani v rozpätí od 30- do 80-tisíc forintov (v prepočte približne 75 až 200 eur).
„Keď som sa ich prekvapenápýtala, ako môžu toľko platiť, to ešte nebolo známe, že sa niečo podobné zavedie aj u nás. Niektorí kolegovia mi už vtedy hovorili, že si mysleli, že to je bežné aj v okolitých krajinách. Iní rezignovali.“
Viacerí maďarskí občania, ktorí to majú do Štúrova na skok, vyriešili situáciu šalamúnsky. Našli riešenie, ako neplatiť transakčnú daň a zároveň bez problémov získať vo svojej domovine úver.
„Väčšina našich klientov má teda dva účty, jeden na Slovensku, druhý v Maďarsku podľa toho, či sú ich zamestnávatelia ochotní posielať mzdu na účet na Slovensku, a podľa toho, či potrebujú mať úver,“ hovorí Ildikó.
No za slovenským účtom necestujú Maďari len z Ostrihomu a okolia, ale aj z Budapešti či až od srbských hraníc.
Ako funguje transakčná daň v Maďarsku?
Percentuálna sadzba transakčnej dane v Maďarsku je pomerne nízka, myslí si maďarský ekonóm Miklós Koren. Spotrebiteľ alebo drobný investor preto spočiatku nemusí platenie tejto dane výrazne cítiť na svojej peňaženke. „Čísla sa však sčítavajú a pre človeka, ktorý využíva veľa finančných produktov alebo napríklad mení meny, to môže predstavovať značné náklady.“
Transakčnú daň vláda rokmi zvyšuje. Viktor Orbán s nápadom zaviesť takúto povinnosť prišiel prvýkrát v roku 2012. „Keď zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2013, pri bankových prevodoch, devízových a podobných transakciách sa platilo 0,3 percenta zo sumy transakcie. Aj to už bola navýšená suma, pôvodné bolo oznámené, že sadzba bude asi 0,1 percenta,“ pokračuje ekonóm.
Od začiatku tohto roka však sadzba ešte stúpla na 0,45 percenta pri prevode a 0,9 percenta pri výbere z bankomatu. A tak sa im stále oplatí mať účet na Slovensku aj po tom, čo transakčná daň začne platiť aj tu. Slovenská sadzba počíta s poplatkom 0,4 percenta z bankového prevodu a 0,8 percenta z výberu z bankomatu.
Ďalší ekonóm Adam Zawadowski pripomína, že vďaka tejto dani sa darí štátu plátať dieru v rozpočte. „Celková vyzbieraná suma nie je triviálna a predpokladá sa, že v roku 2024 bude takmer jedna miliarda eur, čo je približne 0,5 percenta ročného HDP.“
Keď pred 12 rokmi vláda Viktora Orbána ohlásila zavedenie novej daňovej záťaže, medzi občanmi to nevyvolalo veľkú vlnu nevôle, ktorú by prejavili protestmi. „Z politického hľadiska sa to vypláca, pretože sa takto zdá, že to banky účtujú vysoké poplatky a nie je to vláda, kto zdaňuje občanov,“ pokračuje Zawadowski.
Aj slovenská vláda za posledné dva týždne stihla zvýšiť pôvodne navrhovanú sadzbu transakčnej dane, a to ešte ani nebola schválená. Pritom ešte v lete predstavitelia Ficovho kabinetu popierali, že majú v úmysle zaviesť novú daň. Potom minister financií Ladislav Kamenický náhle oznámil, že sadzba sa bude týkať podnikateľov a za každý prevod im štát stiahne 0,35 percenta zo sumy a z výberov z bankomatu to bude 0,7 percenta. Po pár hodinách sadzbu navýšili na 0,4 percenta zo sumy prevodu a 0,8 percenta z výberu z bankomatu.
V praxi to bude znamenať, že podnikatelia z každých tisíc prevedených eur štátu zaplatia štyri eurá, za výber dvojnásobok. S výberom tejto dane sa začne budúci rok.
Ako sa zakladá účet v cudzej krajine?
Ľudia pracujúci v bankách spomínajú, že cudzinci si v minulosti zakladali účty u nás podstatne jednoduchšie ako dnes.
„Najprv nebolo nič treba, lebo sa na to všetci pozerali, že je normálne zakladať si účet hocikde v rámci Európskej únie. Ale potom, už je to asi sedem, osem rokov, odkedy sa to sprísnilo, je potrebné preukázať vzťah so Slovenskou republikou,“ približuje pracovníčka banky Ildikó.
Dnes už je podmienkou získania účtu preukázanie väzby klienta na Slovensko.
„Treba tu mať zdokladovaný pobyt alebo vzťah,“ dostávame odpoveď bankovej pracovníčky na otázku, či je problém, ak si príde založiť účet zahraničný klient.
Je takmer isté, že počet občanov Maďarska, ktorí vlastnia nehnuteľnosť v Štúrove a okolí, je určite nižší ako tých, ktorí si tam otvorili bankový účet.
„Občas sa to robí aj tak, že vás k sebe prihlási na adresu obchodný partner či rodinný známy.“
S nahlásenou adresou neskôr idú na cudzineckú políciu, ktorá im vydá kartičku, ktorú potrebujú dať banke. Nový účet môžu mať cudzinci založený v rovnaký mesiac, ako sa k tejto karte z polície dostanú.
Pokiaľ chcú účty zakladať podnikatelia, banky v žiadosti skúmajú, či majú zmluvu na prenájom kancelárií, skladov alebo či zamestnávajú Slovákov. „To už dnes majú aj stredne veľké firmy. Prikladá sa výpis z obchodného registra v slovenčine, ktorý musí robiť na Slovensku registrovaný prekladateľ,“ vysvetľuje Ildikó.
Klienti banky platia za vedenie účtu na Slovensku poplatok, ktorý v žiadnom z bankových domov nepresahuje sumu sedem eur mesačne. Za časté alebo veľké výbery kartou slovenskej banky v Maďarsku a iných krajinách síce platia poplatok, ten je však stále nižší než čiastka, ktorú by človek zaplatil na transkačnej dani, ak by si viedol účet v domácej maďarskej banke.
Podľa informácií od štúrovských zamestnancov bánk je v Maďarsku oslobodený od dane jeden výber hotovosti mesačne, ak nepresiahne čiastku v prepočte 750 eur. Za všetky ostatné výbery a prevody si však zaplatia. „Keď som im hovorila, že u nás za vedenie účtu zaplatia menej než desať eur mesačne, smiali sa.“
Zamestnankyňa ďalšej banky nás ešte upozornila, že sumu za vedenie účtu si klienti vedia znížiť aj na polovicu, ak si kúpia niektoré iné bankové služby.
Nestačí ísť do prvého bankomatu za hranicami
Ešte jedno upozornenie: Dani z finančných transakcií sa nedá vyhnúť vyberaním hotovosti za hranicami krajiny, v ktorej vláda takúto daň zaviedla. Ak aj klient maďarskej banky príde urobiť transakcie do banky napríklad v Rakúsku, všetky poplatky sa spracujú v domácej krajine, a tak na konci mesiaca zaplatí za výber rovnako, ako keby vyberal peniaze doma.
Ak by si človek alebo firma chceli presunúť celý účet do Rakúska, tak tamojšie banky môžu vyžadovať, aby tam bol daný subjekt zaregistrovaný ako rezident alebo aby tam mal adresu trvalého pobytu, prípadne firemné sídlo. Pre malé spoločnosti taký „presun“ nemusí byť jednoduchý.
V lepšej pozícii sú veľké podniky, ktoré pôsobia vo viacerých krajinách a svoje sídlo môžu presunúť z jednej krajiny do druhej.
Orbánova vláda transakčnú daň zaviedla do praxe ako priechodnejšiu alternatívu k zvyšovaniu základnej sadzby DPH (v Maďarsku 27 percent), čo je politicky citlivejšia otázka.
Slovensko k jej zavedeniu pristupuje v rámci konsolidačného balíka, cez ktorý chce do štátneho rozpočtu v budúcom roku naliať 2,7 miliardy eur. Jednu z najväčších častí balíka peňazí dodajú platitelia dane z finančnej transakcie.
Ekonómovia sa zhodujú, že čím viac sa táto daň bude zvyšovať a okruh jej platiteľov rozširovať, tým viac budú ľudia hľadať spôsoby, ako sa jej vyhnúť.
V praxi to tiež prináša odchod niektorých firiem z krajiny, kde daň platí. „Napríklad DEGIRO, holandská maklérska firma, prestala poskytovať služby maďarským zákazníkom. To skutočne sťažuje cezhraničné finančné transakcie a ide proti myšlienke jednotného trhu,“ uzatvára Miklós Koren.
Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike
Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO